close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

RPG- 3.6.2013

4. června 2013 v 14:46 | malý mlynček veterný |  Tytil Teressi Taylor predtým Müslinko Corny Toel
Nia Angelique Biatrigatt, Nayrelle M. Biatrigatt a Tytil Teressi Taylor

*zajtra odchádza. sedí na posteli a pozerá sa na tú malú cestovku čo si zbalila. nepotrebuje toho so sebou veľa* ach..*vzdychne si. je si neistá nechávať tu nayrelle samú.obzvlášť po tom,čo sa včera stalo* ešte by sa mala učiť chodiť a kusať hryzátka a nie chodiť na Belfirin* povie a znova sa v nej len nahromadí hnev na ňu samú.na jej nepozornosť. * ty za to nemôžeš tak už prestaň. tak isto by som za to mohol ja že som pri nej zaspal.. ale čo sa malo stať sa stalo.. ale vyzerá to tak,že talent priťahovať problémy má po tebe *počuje jeho myšlienky a uškrnie sa na ne* ach jaj.. som unavená * povie alertemu.posledné dni ju trápia zas nočné mory z minulosti* ja viem,som v nich pri tebe..len ma nevidíš lebo vtedy si ma ešte nepoznala *počuje jeho myšlienky a prekvapene na neho pozrie* to vážne? ale.. som rada. aj keď ma mrzí že to musíš prežívať so mnou *povie mu smutne* mňa mrzí,že si to vôbec musela prežiť.keby som vtedy pri tebe tak by som ho roztrhal pri jeho prvom dotyku *začujúc alerteho myšlienky dvihne zrak a vidí ho ako je naježený* to sme až tak veľmi prepojení? že si so mnou v snoch.. *povie zamyslene a potom sa postaví* je čas ..* prejde k zrkadlu a dá si dole tričko a po prvýkrát si vyčaruje zrkadlo aby videla celú jazvu bez použitia metamorfmágie* vyzerá hnusne. len dúfam,že ju nikdy nenapadne sa pýtať na starých rodičov* povie mierne navrčene a dá si naspäť tričko.vezme cestovku do ruky a výjde zo svojej spálne. prechádzajúc pracovňou k sebe privoláva zložky ktoré potrebuje až nakoniec výjde von s alertem a celú časť uzamkne kúzlom. sú tam zložky o jej živote,o jej rodine a sama zatiaľ netuší či chce aby o tom všetkom nayrelle vedela*Nayrelle?* ohlási dcéru schádzajúc dole schodmi do obývačky*

*Sediac v kresle pozerá na pár svojich fotiek, ktoré mama stihla urobiť, kým ešte bola malá. Vina z toho, čo sa stalo, ju kúše pravidelne od vtedy, odkedy jej mama podala veci, aby sa obliekla, keď už nie je malá v šatočkách oblečená Nayrelle. Stále má mišung vo svojich spomienkach, ale pomaly sa jej to v hlave dáva doporiadku. Stále však nechápe zmysel toho, čo sa udialo. Ale možno... Veď... Osud je nevyspitateľný, možno to chcel. A možno chcel aj to, aby stretla na potulkách so svojimi depresiami človeka, ktorý v nej odomkol bránu priateľstva, ktorú nepoznala ešte pred pár hodinami. Oprie sa o kreslo, zavrie oči, ale znova ich otvorí, lebo sa jej nechce myslieť na to, čo sa deje v jej hlave. A tak isto ju z myšlienok vyvrhne mamin hlas* Áno? *opýta sa polohlasne a postaví sa z kresla, aby šla za jej hlasom. Prehodí si pri tom vlasy na chrbát, aby vyzerala aspoň nejak normálne a pozrie na mamu, ktorá už je zbalená. Stisne ju pri srdci, keď si spomenie, že mama dnes odchádza a ona má ísť k Nayse.* Ešte stále neviem, kto sú moji zatiaľ opatrovatelia. *povie s kyslím výrazom na tvári. Asi si naivne myslí, že mama ostane, keď toto nevie. Ale je vážne naivná...*

*Vyjde narýchlo von,majúc pri tom taký zhon,že dvere primkne len,zabúdajúc aj na večer ten,keď prievan všetko rozfúkal a mnohé veci aj na záhradu odvial. Mračná sa nad mestom sťahujú,keď jho kroky k Nii smerujú. Zrejme už bolo veľmi neskoro. Preto sa pohne on i bodro,a kým zaklope na ich dom,tak stihne zaznieť ešte hrom.*

*na jej námietky sa slabo usmeje* ale no tak. Naysa je úžasná a Elchan tiež.Naozaj mi obaja veľmi pomohli keď mi bolo ťažko*povie a pohľadom skĺzne na alerteho* ako ti je? máš nejaké otázky ? čo budem vedieť a môcť ti odpoviem*povie jej pravdivo* chceš aby tu alerte zostal s tebou?*navrhne jej. bolo by im to síce ťažko ale ak by jej to pomohlo nechala by ho tu s prenášadlom pre núdzové prípady. chvíľu čaká keď ju vyruší klopanie na dvere* zatiaľ si to premysli*povie jej a odkráča k dverám ktoré otvorí* ahoj tytil *pozdraví ho keď ho spozná no vidieť na nej,že nie je úplne vo svojej koži*

Ja verím, že sú úžasní... Ale z jedného roka mám pätnásť, mami... *Obáva sa toho, ako na ňu budú pozerať a vypytovať sa, ako keby ani nebola človek, ktorý u nich musí prebývať. A keby ušla, ešte by od maminy dostala... A riadne pozauši.* No... *odpovie jej na to, aby si to zatiaľ premyslela a odfúkne si pod nosom. Nechce ísť nikam... Zájde zase do obývačky a sadne si na taburetku. Zhrbí sa a pozerá na svoje nohy. Vzhliahne na Alerteho* Nemôžem ťa od mami odtrhnúť, keď už som veľká. Už sa s tebou a bábikami hrať nebudem, nebudem na tebe spávať... Možno len vtedy, keď budem mať krízu s prvým priateľom *zasmeje sa a pokrúti hlavou* Mami? *opýty asa do vzduchu, ale potom sa postaví a prejde k dverám* Zober si Alerteho nejak to... *pohľadom skĺzne na príchodzieho a vytiahne obočie. Nevie si ho zaradiť, preto nepovie ani bu ani hu, len na neho civí*

Ahoj Nia.*Povie,keď sa dvere otvoria a jej pekné vlnité vlasy sa vynoria. A samozrejme aj známa tvár,no na tej vidno aj svár.Zachmúrisa Tytil ustarane.*Stalo sa niečo?A či ešte stane?*Položí jej túto prostú otázku,no zbadá tam ešte ďalšiu hlávku. Zdá sa mu Nii podobná,no dievča to veru nespozná a tak len tvár späť k Nii obráti.*

ahoj tytil..poď ďalej. no stalo.* povie mu a ustúpi aby mohol vojsť keď sa pri nej objaví Nayrelle* poviem ti pravdu že tu je veľmi málo detí,ktoré vyrástli normálne tak ako mali.* povie a neubráni sa kyslému úškrnu.obzvlášť keď je tu teraz aj tytil no vtedy začuje alerteho myšlienky* nechce ma od teba odtrhnúť aby nebola sebecká. ach..*vzdychne si * zostaneš tu s ňou? nech má so mnou nejaké spojenie? a nechám ti prenášadlo keby ťa potrebujem *dokončí a potom sa rozhodne ich predstaviť* Nayrelle,toto je Tytil. Naysa je jeho mama. Tytil,Nayrelle poznáš akurát že v menšom vydaní..To vieš..tiež rýchlo vyrástla..ako ty*dokončí dúfajúc,že si tí dvaja budú aspoň kôli tomu rozumieť a skamarátia sa*

*Ešte stále civí na príchodzieho, ale potom má z vysoka na háku, čo sa okolo nej deje, keď zacíti hlad. Ale tvári sa, ako keby nič a zjedla by momentálne asi aj Alerteho... Mamine slová ju trocha mrzia s tým kyslým výrazom, ale moc sa s tým nezapodieva, keď povie, že aj Tytil vyrástol tak rýchlo.* Aj ty si sa hral s časovratom? *opýta sa ho neveriacky, keďže depresia vládne hlbokým dnom jej vlastného ja. Trocha sa zaošíva na mieste a potom si stúpne pri mamu* Alerteho si ber, nejak to zvládnem, a otázky nemám žiadne... Len sa čo najskôr vráť. *štuchne do nej lakťom a oprie sa jej o rameno. Nechce, aby odišla... Ale protestami nič nevyrieši*

*Prvá poznámka ho zaskočí. Či s vari hnevá že ni je z neho drúk mladší? No keď mu predstaví opäť raz Nayrelle ako to dievča opodiaľ,tak mu to príde známe.On tak pred pár rokmi pred každým stál.*Och,to nie, u mňa to časovrat nebol. Mňa jeden čarodejnícky nepodarok preniesol.*Povie tie slová veselšie,možno jej bude ľahšie,keď zbadá,že aj bez tých rokov žiť sa dá. Až neskôr si všimne,že aj Alerte stojí. Na pozdrav mu len kývne. Že naruší ich dôverný rozhovor sa bojí.*

*vojde do obývačky ukážuc obom aby ju nasledovali* tytila sa pokúsila zabiť jeho teta,no nevyslovila správne zaklínadlo a tak na pár týždňov zmizol a objavil sa ..asi v tvojom veku.* vysvetlí jej a prekvapene dvihne obočie* no dohodli sme sa,že alerte tu zostane s tebou aby si so mnou mala aspoň nejaké spojenie a pre prípad núdze mu tu nechám prenášadlo aby sa ku mne vedel dostať* povie a opatrne ju pohladí po líci* nemysli si,že sa hnevám že si tak rýchlo vyrástla.len ma mrzí že som teba a tvoje detstvo lepšie neustrážila.. ale ako vidím..jedno máš po mne. schopnosť dostať sa do problémov. tak nejak ma vyhľadávajú*uchechtne sa a z kuchyne si telekineticky privolá na stôl obložené chlebíčky,zákusky ,džúsy a kolu * vďaka bohu za telekinéziu..aj keď som kôli tomu o dačo lenivejšia* povie si viacmenej sama pre seba a potom sa otočí na tytila* čo ťa k nám privádza v takýto nečas?*opýta sa zamračiac sa na blesky na oblohe a hnusný lejak*

*Prejde za mamou a sadne si na svoje obľúbené kreslo, ktoré už má čo to za sebou za en rok, čo tu bola.* No paráda, tak jeho sa pokúsia zabiť a mne stačí robiť blbosti... *povie sklesnuto a schúli sa na kresle - do nálady jej to vôbec nepridalo. Povzdychne si a pozrie na Alerteho* mami, pokojne si ho vezmi. Ako si povedala, mám po tebe dar dostať sa do problémov. V mojom šťastí by som sa toho prenášadla dotkla skôr, ako by ma Alerte odtiaľ mohol dostať. Tak choď aj s ním. Tuto s kolegom rýchlovyrasteným a jeho mamou to snáď nejak zvládnem, nie? *pozrie na Tytila v očakávaní, že čosi k tomu povie a potom zase na mamu* Ale sľúb, že sa vrátiš najneskôr do konca týždňa. *zamračí sa na ňu, aby vedela, že sľuby berie vážne.*

*Prejde za nimi do obývačky a obsadí si roh pohovky.*Och,čo tie nevrlé reči, hádam si aj s blbosťami vystačíš.*Odpovie jej rovnakým tónom,veď predsa aj on nie je na tom istom? No spomenie si hneď na tie chvíle,ktoré mu boli nemilé. Ako keď niekto o svojich kamarátoch pieskoviska rozprával. Vtedy len ticho v kúte stál. I pozrie sa na ňu smutnejšie. Hádam jej pôjde zžitie sa so sebou lepšie.*Naozaj si môžeš Alertheho vziať, myslím,že pri mamine a hlavne Elchanovi by sa jej nemalo nič stať. I keď jeden nikdy nemôže vedieť, to prenášadlo jej môžeš pribaliť.*Podporí eisto nápad väčšej Nayrelle,možno sa bude tváriť aspoň o trochu veselšie.*Počul som od maminy,že odchádzaš. Vravela,že už málo času máš a nemohla sa zastaviť osobne,teraz keď má tak pilne. Tak som ted prišiel,aby som ju zastúpil.*Odpovie jej na otázku.*

nebuďte takí negativistickí.ušetrili ste si veľa vecí.. čo by som dala ja za to preskočiť celé moje detstvo*povie im a potom prikývne a alerte prejde k nej* tak dobre. ale keby dačo píšte mi okamžite sovu .pošlite elzu.ona ma určite nájde*povie im a pomaly jej začne dochádzať prečo má tie zlé sny..pretože je možné,že tam bude vidieť a počuť Armina.* zvládneme to *začuje alerteho myšlienky a uvoľní sa* tak napíšem Nayse list kde jej všetko vysvetlím,kde som a ako to že je Nayrelle už tak veľká..*povie mávne na pero,ktoré začne automaticky písať na papier čo chce*zajtra ráno odchádzam. každopádne ale zostaňte tu,kým po teba naysa nepríde dobre?chladničku máte plnú ,všetko k dispozícii.len sa netúlajte po zatmení vonku a nerobte žiadne blbosti*varuje ich a prísnym pohľadom to potvrdí a potom pozrie na Nayrelle* neviem či ti to viem sľúbiť lebo netuším čo nás tam čaká. ale budem ti každý deň písať a sľubujem,že prídem najskôr ako budem môcť.*vie,že jej to zrejme nestačí ani ju to neuteší ale je to lepšie než nič*

*Aspom to, keď už nič iné. Povzdychne si a postavi sa, objíme mamu a prikývne jej, aj keď sľúbiť to nemôže tak isto, ako ona nie. Dá jej božtek na čelo a pozrie na Tytila* Zastupuješ svoju mamu? *to sa jej páči...* Super. *nahodí nevyspitateľný úškrn, ktorý ale hneď dá čo najďalej zo svojej tváre a pozrie na mamu* Ale každý deň... Ak jeden deň nenapíšeš, nebudem sa s tebou dva týždne rozprávať. *pohrozí jej, aby na to myslela, aby jej dokázala každý den napísať. Odtrhne sa od nej* Idem si vziať nejaké veci... *ktorých aj tak nemá dosť vela... Ľútostivo pozrie na Alerteho, ktorý jej bude chýbať, keďže nebude mať koho otravovať. ale možno jeho rolu zastane Tytil. Vybehne hore schodami a zabuchne za sebou dvere. Hneď po tom si začne chystať pár vecí, ktoré bude potrebovať...*


*Nayrelle len nemo prikývne a potom si všetky inštrukcie vypočuje pozorne.*Áno,maminka,všetko vyplníme do posledného slovíčka.*Povie so smiechom nakoniec,snáď zažijú len srandy kopec.Sleduje ticho ako sa s nimi lúči,až kým niekam k svojej izve nevykročí.*Kam sa chystáš odísť,mamina mi nestihla nič prezradiť.*Opýta sa Nii nesmelo a zahniezdi sa na pohovke neisto.Nemyslel si,že tak skoro od Nayrelle odíde,hlavne keď mu ako šťastná mamina príde.*

*keď nayrelle odíde do svojej izby povzdychne si a zvalí sa na gauč*musím ísť preskúmať jeden nebezpečný jav ktorý ohrozuje životy mnohých. nielen čarodejníkov ale aj muklov. *vysvetlí mu krátko.viac mu nesmie prezradiť. stačí,že o tom vie elbereth a čoskoro sa to dozvie aj zopár ďalších vynikajúcich čarodejníkov* tytil.. budeš tu s ňou keď bude musieť ísť naysa preč? ak by sa čokoľvek stalo,budťa tu ako niekde inde dobre? niekde kde to aspoň ako tak pozná a je v bezpečí. na dome sú ochranné zaklínadlá ktoré vás dokážu ochrániť. odkladala som tú cestu dlho. nejprv som zistila,že som tehotná a potom sa narodila nayrelle.chcela som počkať,kým bude väčšia,tak päť,šesť ročná ale po včerajšku.. už to nemôžem odkladať.už neexistuje žiadny argument ktorý by som mohla použiť.nemôžem sa večne vyhábať mojim povinnostiam*povie mu vážnym hlasom dúfajúc,že ju pochopí.neche sa jej od dcéry ale už nemá na výber*

*Pozrie na Niu ustarane. Vyzerá veľmi unavene,alebo vlastne aj ustráchane. Len jej tíško rukustisne.*Neboj sa,budeme ju, teda budem ju strážiť ako oko v hlave.*Neteší sa jej chovaniu ani správe.*Len ty sa jej späť vráť. Teba bude najviac postrádať.*Vyhľadá zrakom Alerteho a mrkne naňho ako na spojenca starého.*Postaraj sa o Niušku,nech tu neprídeme o novopečenú mamičku.*Prihovorí sa mu v jeho reči. Hádam aspoň ten kúsok postačí,aby odišla s väčším pokojom. Lepšie je mať čistú hlavu predsa pred bojom.*

to ti radím..a hlavne žiadne blbosti nevyvádzajte. budem kľudnejšia ak si budem istá,že bude v poriadku a dom bude stáť keď sa vrátim*povie mu a trochu sa uchechtne* teraz sa vrátim určite. neviem kedy..ale vrátim* povie mu s istotou v hlase* mali by sme sa ísť vyspať.musím ráno skoro vstávať a potom hneď cestovať.vyber si hosťovkú ktorú chceš.ja spím dnes na gauči. svoju časť domu som uzamkla aby tam nemohla ísť a čítať niečo,na čo nie je pripravená* povie mu a zívne si * dobrú noc. zvyšok domu máte k dispozícii* povie mu unavene a uloží sa do pohodlnej pozície a zakrátko zaspí.nečudo,keď o necelých päť hodín musí vstávať*
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama