Nero Lujsa Sungolden a Map Gudrun Maulwurf
*Vyjde nadránom z jedného domov a pripletie sa do zaspatého davu bytostí,ktoré sa ponáhľajú za prácou. Pohne sa nevidomči vpred a aj ona pridá do kroku aby zapadla. Je predsa na nepriateľskom území. Zobzerá sa navôkol a zamieri k obchodíku,kam sa chystala už včera.Síce sľúbila,že bude opatrná a vyhne s styku s ostatnými ľuďmi,no potreba mať bylinkový vankúš zvíťazí a ona kráča o niečo veselšie,pričom jej spod kapucne vykúkajú nezmýliteľné bielučké vlasy,ktoré by ju mohli prezradiť väčšine obyateľom.*
*Cez námestie prechádza kopa ľudí, ale ona si ich nevšíma. Zastane a skontroluje nákupný zoznam. +Pizza koláčiky - mám; ceruzky - mám; pena do kúpeľa - nemám.+ Už vie, čo potrebuje vykročí k obchodíku, kde by to asi mali mať. Ak tú penu nezoženie, bude to dosť zlé. A banánovú penu nezoženie len tak ľahko. Ale dúfa, že to tu budú mať. Pohodí zlatými kučerami, až niekoho vzadu švacne a vykročí k obchodíku.*
Heeej.Dávaj pozor!*Skríkne,keď jej niekto jednu peknú do jej skvostnej tváričky naloží.Schmatne tú nepodarenú kučeru, a už sa aj ratuje, že o ňu majiteľku pripraví,no musí s hnevom skonštatovať,že nemá ani nožničky a ani len nožík.*No pekne Mapa,takto sa vybrať neozbrojene na nepriateľské územie.*Zamrmle si pre seba nečujne popod nos a pozrie sa na kučeravú dievčinu,ktorá sa jej zdá pomaly ako stelesnenie anjela..*
Jaj. *Niečo ju stiahne za vlasy naspäť. Otočí sa, teda aspoň tak, ako jej to napnuté vlasy dovolia.* Pardon! Nevedela som, že som vás švacla. *Ospravedlňuje sa, ale zostáva v strehu. Nebola by rada prišla o prameň vlasov. Potľapká sa po taške, aby zobudila Nessie. Keď bude zle, zavolá ju a s Nessie nie sú žarty. Nero ale zostáva pokojná. +Niet dôvodu pre unáhlené rozhodnutia. Hádam tá baba bude rozumná.+
Vadí mi to.*Povie nakoniec zadumane,no tú jej kučeru pustí.*Ale dnes s tým aj tak nič nenarobím.*Povzdychne si napokon naraz a obzrie si to stvorenie predsebou ešte raz. Veru pekné a utešené ako obrázok.*A kam sa tak ponáhľaš,žesa len tak nevidomči oháňaš navôkol vlasmi. Mohla si teraz švacnúť aj samého čerta a to by sa ti už veru neprepieklo.*Napomenie ju a jeden prst zdvihne,akoby jej kázala.*Predsa len,medzi nami sa pohybujú iné pochybné osoby.*V duchu sa však zasmeje,pretože ona by mala byť jednou z tých zlých a smrtiacich osôb,ktorých by sa mali všetci obávať.*
*Trochu ju to zmätie.* Tak prepáčte. Mrzí ma to. *Obzrie si tú babu ešte raz. Nevyzerá na "pochybnú osobu" ale ani Nessie nevyzerá ako divoká bitkárka. Ktovie čo je tá baba zač.* Idem len tu do obchodu a ja sa oháňam vlasmi vlastne bežne. Len sa mi ešte nepodarilo niektoho nimi švacnúť. *Pousmeje sa. +Buď milá. Nie blbá. Iba milá.+ Napomenie sa a znova sa usmeje. Čo usmeje. Vyškiera sa, až to bolí.*
Dobre,dobre. Už sa toľko neospravedlňuj a daj si pozor. Nemusí sa ti veru vždy tak pošťastiť trafiť niekoho,kto má naponáhlo.*Povie napokon a sleduj tie jej vycerené zúbky a úsmev alá slniečko na hnoji. Zrejme by si mala i ona taký nacvičiť,lebo evidentne funguje. Aj ona sa už škerí od ucha k uchu.*Hm,hm,a čo ideš vlastne kupovať. Možno máš ten istý cieľ..*Podotkne napokon a myšlienky jej znovu ubehnú smerom k nakupovaniu,pre ktoré zamierila do mesta i napriek tomu,že jej tu hrozí nebezpečenstvo najväčšie zo všetkých.*
Len nejaké kúpeľové veci... Pre moju spolubývajúcu na škole. *Usmeje sa. Znova. Však to je pravda. A nemusí hneď všetko vyzvoniť. Ako máva vo zvyku...* A čo vy? *Opýta sa s "milým" úsmevom.*
Ja idem kúpiť nejakú peknú látku na vankúš.*Povie jej zamyslene.*To zrejme nebude rovnaký obchod..*Tieto slová sa z nej vyderú po krátkej úvahe,no hneď a zaraz jej aj zavesí na nos,nač jej tá látka je zabudnúc na opatrnosť a to,že by sa mala držať stranou.*Budem z nej taký vankúš..*Názorne ukazue rukami aký veľký.*..a celý bude naplnený bylinkami,aby sa mi dobre spalo. Lebo v tom bojovom zmätku,čo vládne okolo sa veru len ťažko zaspáva.*Posťažuje sa na ruch v tábore,o ktorý tam nie je nikdy núdza,no potim sa opäť usmeje.*
No, to s tým bojovým zmätkom máte pravdu. Okolo je toľko nepokoja... Škoda. *Pousmeje sa. Počkať. Vôbec to nie je smiešne. Radšej rýchlo zase zvážnie. Nechce predsa, aby si o nej tá baba myslela, že je jej to jedno. Lebo to by teda nebolo dobré.* Ja zase potrebujem niečo do kúpeľa na ukľudnenie... A teraz, keď sa začal školský rok... *Zablúdi pohľadom na budovu Univerzity.*
Veru. Nezávidím vám. Sama som rada,že som školu už vychodila..*Povie zadumane a pozrie sa tým smerom. Niekedy jej aj to miesto chýba,hlavne keď si spomenie na všetky tie všakovaké zážitky,ktoré so svojimi súkmeňovcami prežila. No vymenila školu za tábor,kde zážitky tiež nepostráda.*Ale tie roky vám ubehnú ako voda,a ani sa nenazdáte budete sa takto bezducho potulovať po meste a hľadať niečo,do čoho by ste si strčili..*Povie so smiechom. Nejako si veľmi zaspomínala na školu.*Do ktorej chodíte fakulty slečna?*Opýtasa jej znenazdajky tak milo,ako vedela byť na začiatku odporná.*
*Vzdychne. Zatiaľ sa jej to spýtal úplne každý. Niežeby nebola na svoju fakultu hrdá, ale už to je otravné.* Eloan. *Usmeje sa.* A škola nie je problém. Naopak sa teším na to, až zase budú začaté hodiny. *V myšlienkach sa presunie na včerajšiu slávnosť.* Boli ste včera na slávnosti? Neviem, či som vás tam videla... *Opýta sa nevinne.*
*Nemôže sa neuškrnúť pri tom povzdychu. Zrejme je to jj dennodenný chlebík sa takto o svojej fakulte vyznávať. Aj premýšľa,že sa jej opýta ešte na niečo podobne otravné ako predchvíľkou,no ten plán jej nevyjde,keď sa začne pýtať Mapina spoločníčka.*Nie,nebola som tam. Isté okolnosti mi bránia sa zúčstniť. No i tak pevne verím,že sa slávnosť vydarila aj bez mojej prítomnosti.*Zamlčí pred ňou,že taká návšteva by ju stála krk,keď nie aspoň škripec. Chvíľku mlčky sleduje siluetu univerzity,no potom sa pozrie späť na dievčinu.*
No, vlastne ste o nič moc neprišli. Nebolo to také super. Teda, až na tú hostinu. *Mykne plecom. Myslela, že to bude niečo viac, ale nakoniec nič moc. Aspoňže bolo dobré jedlo. Uvedomí si, že je hladná. V taške má pizzové koláčiky, stačí natiahnuť ruku... Nie, tie sú pre Nessie! Ona nič iné ako pizzu nežerie. Divná mačka. Pri troche šťastia o chvíľu zoženie tú blbú penu a pôjde domov. Caitlin varí cestoviny. +Aby sa jej nepripálili.+ Pomyslí si.*
Tak to potom nebudem tak ľutovať vďaka vám,že som neprišla.*Povie jej o niečo veselšie.*Myslím,že takú dobrú hostinu by som si však pripraviť mohla v dohľadnom čase. Veď ako sa hovorí,nieto nad dobré jedlo.*Na znak toho,že to myslí s tým jedlom vážne sa pohladí po brušku.*Zaiste ste i vy pozvaná. Bez vášho pričinenia by mi to nezišlo ani len na um.*Povie dobrosrdečne a ani si len neuvedomuje,že by bolo zrejme pre to anjelsky vyzerajúce dievča sa k táboru čo i len priblížiť. Ako sa ani ona nemohla dostaviť na tú slávnosť.*
No, ďakujem, ale radšej nie. Viete, moja spolubývajúca ma čaká. *Ospravedlňujúco sa na ňu usmeje.* Mala by som rýchlo zohnať tú penu. *Kývne rukou k obchodíku pri nich. Veď ktovie, či zoženie práve banánovú penu. Možno sa kvôli tomu bude motať po celom meste.* Tak neviem, možno sa ešte niekedy uvidíme.
*Zosmutnie a chvíľku aj uvažuje,ž si na svoju hostinu dotiahne hosťa násilím,no svoj plán zavrhne,pretože to by zrejme pokazilo ráz celého večera,na ktorom by sa tak veľa narobila. Zrejme tam bude musieť pozvať spolutáborníkov.Zo zadumania ju vytrhne lúčenie dievčiny,ktorá sa už zberá na odchod.*Tešilo ma anjelik.*Zašvitorí jej na pozdrav a teraz naozaj nevie,či sa teší na ďalšie stretnutie,preto si ona tú vetu odpustí.*
Tak dovidenia. *+Asi...+ Pozdraví, otočí sa a uháňa do obchodu, kde dúfa, že konečne zoženie tú blbú penu a pôjde domov.*