close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

RPG-apríl 2013

16. května 2013 v 17:54 | malý mlynček veterný |  Map Gudrun Maulwurf
Salier Durgason a Map Gudrun Maulwurf

*Rýchlo sa prediera pomedzi stromy a v zamyslení si ani nevšíma, koľko toho už urazila. Veľmi jej nezáleží ani na počasí, ktoré jej nie je práve naklonené. Len pred nejakým časom sa jej život znovu obrátil naopak. Predtým sa to stalo, keď utiekla z domu a teraz kráčala v zamyslení lesom a mierila preč od všetkých, s ktorými trávila v poslednej dobe veľa času. V hlave jej vírilo veľa myšlienok a ona sa rozhodla si ich utriediť na nejakom tichom mieste. Keď zazrie medzi stromami lesknúca sa hladinu jazera, tak sa zarazene zastaví a upne na ňu svoje prekvapené zraky.*

*Miluje takýto teplý čas, kedy môže slobodne ísť na pár nocí kempiť na jazero a po pár perných dňoch sa zrelaxovať. Hoci k ostatným dňom je trochu chladnejšie, pre neho je to akurát. Musí sa vyvenčiť, už dnes dostal dvojku z obrany. A keď robí prkotiny, treba sa vyvetrať. V tom si medzi stromamy všimne niečo jedinečné. Čosi, čo tu ešte nevidel.... Duch? Víla? Prízrak? Nejaká biela osoba sa díva smerom na jazero. On si len napraví svoje červené sako s čiernymi hviezdičkami, a podobne červený cylinder si dá radšej dolu. Chce sa nepozorovane priblížiť, no ako na potvoru sa mu pod topánkou prelomí halúzka a do ticha vystrelí ako lodné delo.*

*Sleduje sa jagotajúcu vodu a usúdi, že i tak spravila všetko dobre. Inak by tu zrejme nemohla takto voľne stáť a sledovať ten ligot slnka na vlniacej sa vode. A práve pre tú hru svetla sa v jej živote všetko rozbehlo. Ako sa tak utvrdzuje v správnosti svojho konania, tak sa v tichu okolo rozľahne praskot halúzky. Rýchlo sa otočí a pohľadom zobzerá svoje okolie. V jej očiach možno zračiť prekvapenie, no jej naivita bráni preniknúť k nej strachu, ktorý by bol býval u iných stvorení na mieste v tejto situácii. Len pátra zrakom po okolí, aby našla zdroj toho rozruchu. Keď sa jej podarí nahmatať očami siluetu človeka, alebo nemu podobnej bytosti, tak sa usmeje. Čakala skôr nejakú divú zver, preto ju poteší predpoklad rozumne mysliaceho jedinca. Pri pozdrave zaváha, pretože použiť večer sa jej zdá nemiestne vzhľadom na pokročilú hodinu a tak vyhŕkne.*Dobrú noc.Kto ste?

*+sakriš+ Hlesne pre seba v duchu a narýchlo sa narovná, ako keby tu bol len na nevinnej prechádzke, dokonca cylinder nasadí opäť na hlavu. Keď ho zbadá galantne sa jej ukloní hlavou a pozdvihne cylinder, ako keby nebol ani pri jazere, ale niekde v centre veľkého mesta* S prominutím v rušeniu chvíli této. Néchcel šiem vydesiť. *Povie na ospravedlnenie, i keď strach v jej očiach nevidí. Popravde, to čo vidí sa mu nedarí identifikovať.* Jmé jménie jest Salier. Salier Durgason, sedmých morí princ, osmému jien Admirál.*Pousmeje sa nad vtsipom, ktorému jasne rozumie len on a podíde bližšie aby sa lepšie mohol zoznámiť s neznámou.*

*Sleduje, ako sa približuje a skladá si späť na hlavu klobúk. Až neskôr si všimne ladné krivky cylindra, ktoré pred ňou najprv zatajovalo rúško noci. Síce je pekné mesačná noc, no i napriek tomu nevidí každý maličký detail navôkol. Preto si ho najprv so záujmom pozrie a tak jej i uniknú jeho prvé slová. No tie ďalšie už začuje a tu sa i začuduje, ako on reč splieta.*Ja som Map Gudrun Maulwurf.*Predstaví sa i ona na oplátku celým menom dôverčivo mu ho prezradiac, i keď je to človek, ktorého stretá v tmavom lese prostred noci.I pousmeje sa ona jeho reči.*Teší ma princ Salier.

*Vystrie k nej ruku dlaňou hore* Potešeníčko na mé strane slečna Maulwurf*Pousmeje sa, je rád že sa mu tak ťažké meno podarilo neskomoliť* A čo vás privodzí v čas ták nieskorý, k jazeru témuto? Ste víla? *To by vcelku sedelo, je veľmi pôvabná a dlhé tenké prsty sú ako stvorené na hranie na nejaký nástroj. Ich lodný harmonikár Syf O´Connel mal prsty ako ratlík nohy.... A ako ten vedel na tom akordeóne preberať. Ach loď zas mu ušli myšlienky*

*Podá mu svoju ruku, keď on tú vlastmú k nej vystrie.*Nie, víla žiaľ nie som. Nemám ich moc.*Pousmeje sa nad týmto konštatovaním toho vcelku neznámeho človeka.*Som len prosté dievča z radu ľudí. Nič viac ani len menej.*Upresní bližšie. Nikdy neklame iných, nemá to v povahe, ak jej to niekto nenahovorí. Aj preto odpovie na jeho otázku pravdivo naivne mu všetko vyklopiac.No tu obráti jeho otázku proti nemu.*A vy ste kto? Vaša reč je vskutku pôsobivá, človek ani nevie, odkiaľ sa to môže v niekom vziať. Niekto vás takej reči naučil, či je vaším dielom?*Opýta sa ho zdvorilo. Nechce ho pre jeho zvláštne spôsoby formulácie uraziť, no je príliš zvedavá, aby si nechala nejakú otázku len tak ľahko zájsť.*

*Chytí ruku a pokývnutím hlavy letmo napodobní bozk na ruku, ktorú potom zľahka pustí, tak ako to vyčítal, že by to galantný chlap mal robiť.* Možná nemáte ich moc, no s istotou tvrdziť múžu, že krásy i za dvie. * Z prostého ľudu? zaujímavé, nepríde mu vonkoncom tak. možno niečo tají, niečo, na čo má prísť neskôr.* Já jsiem nomád morí, mé prominutí za mluvu, jest mým nešťestím, no já to pachytnul na lodzi. *Ó ako rád by sa toho zlozvyku zbavil... ale má nejak vnútorne pocit, že v iných handrách, v inom kraji a v inej spoločnosti je už len toto jediné, čo ho pojí s loďou. Podvedome si ponapraví prsteň s loďou Memoisse, ktorý ešte stále nosí, hoci by si už asi mal dať spraviť aj s jeho loďou, ktorá po tom čase je už istotne podobne známa, ako smutná Memoisse*

*Jeho poklonu príjme s nebadanou červeňou na líčkach a hneď ho aj zahriakne.*Prečo sa len ospravedlňujete?*Vyhŕkne, pretože to sa jej zdá nie veľmi na mieste.*Či sa má človek ospravedlňovať za svoju reč, ak jej obsah nie je hanlivý či urážlivý. Vaše slová také nie sú.*Povie veselo a hneď aj dodáva.*Alebo ma chcete vyviesť z tohto omylu?*Povie nezbedne a usmeje sa. No zamyslí sa na chvíľu a hneď sa aj zvedavo pýta ďalej.*No nijako mi nejde do hlavy, čo robí morský vlk pri jazere. Či by nemal byť na mori alebo v prístave?

Tó jest tá smutná čast príbehu mého *Povie ticho a gestom ju pozve, aby sa spolu prešli pri brehu. Nebesá sa krásne zrkadlia na hladine, prečo stáť na jednom mieste? Zvlášť s niekým, kto dokáže mať tak pekný rumenec na tváričke* Tohle jest Memoisse*Stiahne si prsteň z ruky a položí na dlaň, aby si ho mohla zobrať a pozrieť* Má loď, koráb Markaus stroskotál nieďaléko odtúd pred dviema zimamy. A já tu ostál. *Bože, to je tak dlho? Ani sa mu nezdá, ale vážne.... už to tak bude, alebo sa mu to len zdá?* Nefím čo a jag, ale šiem tu a k jezeru chodzím šie vétrať, séradovať myšlénky a tak. *Pousmeje sa a zahľadí jej do očí, ktoré sú ako dva zafíry hodené do snehu*

*Nasleduje ho smerom na breh jazera, po ktorom sa v ľahkom kroku vyberú na prechádzku. Len po očku sleduje hladinu, ktorá sa ešte stále zrkadlí, pričom si vezme do ruky podávaný prsteň a teraz si ho so záujmom obzerá. Pozrie na lodičku na prsteni a predstaví si, ako mohla loď vyzerať naozaj. Isto bola impozantná, ako každé takéto plavidlo, čo brázdi moria. No naisto to nevie, pretože ešte pri mori nebola a loď tiež nezhliadla. Tieto milé koráby nepatrili do jej detstva a ani niekdajšieho života. A tento bol až príliš krátky na to, aby ich spoznala. Len v tichosti počúva jeho smutný príbeh a po chvíli sa ho opýta, aby prerušila to ticho, ktoré sprevádzali ich pohľady.*Ostali ste asi sám?*Otázku vysloví neisto, pretože vie, že odpoveď na ňu bude asi bolestnejšia.*

*Chvíľku, pár krokov sa otázka nesie vzduchom hľadajúc hniezdo odpovede ako stratené vtáča v búrke svoj domov. Salier sa len zhlboka nadýchne a udrie sa jednou rukou po náprsnom vrecku* Né... všeca sou tu, v mé šerdci *Naozaj. Od kapitána, po posledného plavčíka všetkých stále mal pri srdci. Na oku sa mu zaligotala slza, no potlačil to v sebe ako veľakrát a miesto toho sa odhodlane pozrel pred seba, pohľadom ako do budúcnosti.* A čo vy, slečna?

*Pozorne ho počúva a všimne si ľútosť nad celou posádkou. Zrejme nebolo najmilšie vysloviť tú otázku, no neudržala sa. Asi by si mala dávať viac pozor na jazyk. I tak mu ochotne odpovie na otázku.*Ja nemám nikoho. Ani mňa nik nemá. Som v tomto svete sama, ale som mu rada. Je veľmi pekný.*Povie s jemne zdvihnutými kútikmi úst.*

*Oči sa mu rozžiaria ako lampáše v krčme U deravého člnka* Ach to áno, souhlasím, Héra jest móci fajnovej kousek sviata.*Vytiahne z vrecka balík orieškov v karamele a ponúkne aj ju* Ále to jag šie dá, svietem temným samej brúzgať? Každej malčík nékoho má mať.*Napadne mu pesnička každý tovar kupca má.* Já trebárs mám bráxa, ale néhal šiem ho... ve škole.*Chudinka malá sa spamätáva po pobyte v klietke* Tó nejdé to nejdé... *Povie si to posledné skorej pre seba*

*Počúva pozorne i tu jej napadne vzdorovať.*Aj tak sa dá jestvovať. Prežila som tak pár pekných rokov, len tak nikoho ďalšieho blízkeho. Síce som postretala pár ľudí, no i tak sa sama po tomto svete potĺkam.*Slová tie vysloví priam bezstarostne ako malé dieťa, ktoré nikomu nepatrí a ešte nie je spoločnosťou zviazané.*No i tak, kto je Bráxa?

*Zavrtí hlavou, no nechce jej oponovať, aby sa jej nedotkol. Príde mu ako krehká kvetina, ktorú by mohli jeho ľadové slová vážne zraniť a tak si ich nechá pre seba* Brax, to je mý zvejrátko. Malô, chlpatô *Naznačí rukami rozmery* A dělaje móc velkej neporádek. Zaloví v taške, pričom odloží aj oriešky, ale kresbu Braxa nenájde* A má štyri tlapičky, a dve dupáľky *Opíše netradične, že má šesť končatín* Je to múj mazlíček, milášek...

*Sleduje jeho nemí vzdor, no akosi aj vie, že ho nepresvedčí, tak mu nevlieva do hlavy svoje názory. Veď človek sa môže aj často krát mýliť. Inak by sa nemusel celý život učiť. Radšej sleduje, ako naznačuje, aký veľký Brax je. Podľa toho, čo Salier hovorí sa jej zdá byť veľmi zaujímavým a netradičným stvorením. No neprizná si svoju neznalosť mena prislúchajúcemu týmto tvorom, len sa otázať.*A odkiaľ sa poznáte?

*Chytí kamienok a hodí "žabku". Kamienok sa tri krát odrazí a ponorí do vody* Našól som ho na jedný výpravě do útrob hradu mesta Esterton, kde sídli úneferzitá. A akosik mi ostál*Mykne plecom a ide ďaľej. Naozaj, keď sa to tak vezme, Brax je originálny tvor, ani nevie, či tu také niečo videl, alebo to bude len nejaký pokus o transfiguráciu ježka na prachovku, značne nevydarený. Pšúcha si zátylok* A ty máš mazlíčka?

*Ploský kamienok po pár skokoch presekne vodnú hladinu a klesne smerom ku dnu. Zahľadí sa za ním, ako za niečím nenávratne pre ňu utopeným a až potom ho dobehne. Neunikne jej však zmienka o meste, kde sídli aj škola, a zážitku jej spoločníka.*Isto je to veľmi netradičný tvor, ak obýval také netradičné miesto.*Pochvalne sa o ňom vyjadrí a odpovie.*Nemám žiadneho. Ešte mi žiaden tvor neskrížil cestu, ktorý by potreboval moju opateru. No možno sa len predo mnou ukrýva a až neskôr mi skríži cestu.*Povie kráčajúc hneď vedľa neho. Takúto otázku jej veru ešte nikto nepoložil, preto sa nad ňou ešte dodatočne zamyslí. Síce koná dosť iracionálne, keďže najprv vyhŕkla pravdu a až potom sa pustí do uvažovania.*Alebo by som možno mala aj sama nejakého takého tvora vyhľadať. čo poviete?*Skonštatuje napokon.*Len keď ja ani neviem, čo to také staranie sa obnáša.*Prizná sa napokon zahanbene.Veru doteraz nemusela o nikoho pečovat.*

*Spomenie si na pátranie s Reginou v spleti pavučín, kým našli tajnú miestnosť a v nej aj braxa* Áno, tvorčok je vskutku normálnosti málo blízky.* Na druhé si spomenie, čo to obnáša.... tiež išiel do toho pohlave.* Asi tak... lásku a... pelíšek, to jest to voč tvorček žáda... a nakŕmiť. * Pomyslí si na krásnu pararelu so sebou a svojimi potrebami* Jag každý, chce mít rád a být lásky zdrojem.... A každej chce pelíšek, útočište *Útočisko... miesto, kam sa môže bytosť utiahnuť, keď je zle... kam sa uťahuje on?*

*Pozorne počúva, čo všetko takému maznáčikovi ku šťastiu treba.*Toho je tak veľa a zároveň málo. Nič viac ako iná bytosť nežiada.*Povie udivene. Mala by si to však dobre premyslieť a najprv všetko zabezpečiť prv, ako si k sebe niekoho nasťahuje. Hlavne to malé útočisko by sa zišlo, keďže ona len kade - tade prebýva.*A snáď aj na všetko to má plné právo.*Dodá potichu, no napokon rozhodí nešťastne rukami.*Ale keď ja nemám preň žiadne útočisko. To keby len mu stačilo to, že budem s ním na každom kroku a nájdem slušné nocľahovisko.

*Zloží si svoju kaps* Múj brax má jag útočisko touhle kapsu. Ak zrovná nespí v mém kutlochu. *Zasmej sa, lebo práve tam ten obrastený chlp je. Ak je Map na cestách, možno niečo malé, ako myška, alebo možno netopier...* To, že seš s ním, a delíš se s ním o svúj život je to, čo strádá, a moc chce. Áby ho měl někdo rád....*Prípadne aby to nebol len klamný pocit* A šiem tam taky nakŕmiť, odsmradiť... a muchu v spánku odohnáť

*Zarazene sleduje, čo jej to hovorí. No i tak verí jeho sovám, akoby bolo všetko čo povie pravdivé. Všetky slová jej prídu veľmi dôležité a ani nevie, čo si skôr pamätať. Ale asi najpodstatnejšie bude mať toho tvora rád.*A to má až tak svojho spoločníka rád, že s ním stále zotrváva?*Opýta sa zvedavo.*Veď predsa niekto chce byť aj niekedy sám... Nechce sa niekedy aj s ostatnými kamarátiť?

No jó to jó *Pokýva rýchlo hlavou* Občas natrafíme na jiné zvejrátko a tak šie pohrajú spolu *Pomyslí si zas na ten nezriadený neporiadok v kaviarni, čo spravila tlupa zvieratiek, medzi ktorými mal Brax mastodontí podiel, hoci sa na konci tváril, ako keby tam ani nebol. No Salier dobre vie, že to, čo spraví Brax aby sa jeden poltergeist učil.* A zas ak já chci být sám, dám mu vodú, krmeníčko a nehám doma jag dneskai *I keď ani to nie je najlepší nápad, no verí, že s ich izbou sa už nič horšieho stať nemôže* Brax má kupríkladu rád spólečnosť zajacú, jag šiem si všim...

*Pozrie sa pred seba.*Naozaj vyzerá byť život s maznáčikom oveľa spoločenskejší, ale i tak neviem, či by si nejaké zvyklo na miesto, na ktorom teraz prebývam. Nie je tam veľmi vľúdne okolie. Asi by som sa aj bála, či by sa mu niečo nemohlo stať.*Povie napokon, keď si to tak premyslí.*Možno, keď si nájdem nový domov, tak nejakého maznáčika nájdem.*Spriada pekné plány, ktoré sú však v tomto nebezpečnom čase skôr predstavou.*Takého, čo sa mu bude u mňa páčiť.*Tieto slová povie rozradostene a pozrie sa na Saliera.*Ďakujem Vám. Takto som o tom ešte neuvažovala. Hádam je aj dobré, že som Vás stretla.*Povie a usmeje sa, pohliadnuc mu do tváre.*

*Pohladí ju nežne po vlasoch, tvári a rukou skončí na pleci, kýmsa na ňu usmieva* Jédno fím náisto *Povie po chvíľke nemého hladenia si do tváre* Každičkému ľúbiť šie budze, len próto... lebo jest s váma. *Tak rád by jej dal nejaké malé hneď, ale nemá žiadne.* Já šie ale teďkai budzu musieť utáboriť, idze noc. Ak chciete prístreší, jste vítána. *Dokončí, lebo akurát došli na miesto kde si bežne robí tábor z jednej siete a ohniska*

*Zapýri sa pri tej pripomienke.*Kiež by ste mali v tomto pravdu. Nie všetko je dobré, čo je biele.*Povie akosi smutne veselo. Keď spomenie táborisko, ktoré si chystá vystavať, tak sa zamyslí.*Mám pocit, že ma budú zháňať, ak by som sa nevrátila. Ale ktovie. Možno je moje miesto nahraditeľné. Nech je to tak či onak, môžem Vám ešte pomôcť postaviť tábor, no potom sa budem zrejme musieť navrátiť.*Povie ospravedlňujúco a otrčí svoje ruky na znak toho, že len s tým pomôže a aj sa poberie.*

*Usmeje sa a odvalí kameň pod ktorým má všetko skryté. Vytiahne sieť a podá jej jedno lanko* Sta laskvá Map, Tak ak múžu poprosiť vás, todlenc našpricujeme medzi dva stromý*Naznačí jej aj gestom, ako sa spacia sieť napína. Konečne má pomoc, zvyčajne to robí sám a je tu otrava *Potóm spravím ohéň, čáj a je tó *Dnes večer nebude potrebovať ani strieškum vyzerá že to bude príjemná noc*

*Vezme do rúk podávané lanko a pohne sa k smerom k stromu, ktorý jej ukázal. Pevne uchytí na tom strome, tak aby nemohla spadnúť z celej sily ju tam založiac, až sa jej od toľkého snaženia vytvorí vrásčitá brázda na čele. Dáva aj pozor, aby bola aj dosť natiahnutá, lebo inak by sa mohla dotýkať zeme a to by nebolo zrejme najpohodlnejšie spanie.*Čo vy na to?*Opýta sa, aby prípadne opravila niektoré chybičky, ktoré sa tu mohli vloudit. Predsa len nie je námorníkom, ktorý prespával na lodi v sieti.*

*Aby bola trosku sranda, naoko znaleckym okom poskusa siet, zblizka hlavne tu cas a uzly ktore robila, zamyslene si poskriabe bradu* Mnooo *Zmyselne odkasle ako profesor pred nie velmi jasnym hodnotenim ziaka, dokonca si napraiac imaginarne okuliare*Na prvú službu móci dobré plafčíku, móci dobré. Zítra to dělajete celé posádke *Dokončí už s neudržatelným chichotom nad tým ako sa pretvaruje a podíde k ohnisku, čo tam má od minula aj s čajníkom a ešte pitnou vodou. Mihom kúzla spraví oheň a kým voda zovrie pripraví šalky* Čaj slečna?

*Nervózne prešľapuje na mieste, keď si prezerá jej výtvor. Je síce pravda, že ten uzol urobila podľa toho, ako jej ruka šla a nie podľa námorníckej príručky, no pevne dúfa, že prejde. Keď ju pochváli, tak sa poteší. Aj by hádam vzlietla, ale lietať predsa nevie a tak sa len hrdo vystrie, no jej hrebienok jej zrazí Salierov chichot. Tak zrejme až tak dobré nie.. Povie si v duchu a sľúbi si, že sa to raz naučí. raz, keď sa ocitne na takej lodi, akú mal aj on. No tu už on stoji pri ohnisku, ktoré nechá vzplanúť jednoduchým kúzlom, ktoré sa i ona učila. I keď nezvládala ho s takou ľahkosťou..*Áno,ďakujem.*Prisadne si k ohnisku a čaká, kým nezačne voda vrieť sledujúc jazyky oblizujúce kanvicu.*

*Keď voda zovrie, zaleje do hrnčekov bylinkový čaj ostrej chute, ale lahodného doznenia. Podá jej jej hrnček a z krabičky vyberie na plochý kameň pár sušienok k čaju. Sú jemne maslové a krásne krehké, čo svedčí o ich čerstvosti. K tomu ich pikniku ešte otvorí balíček čokolády a párty môže začať *Až šie to rozmyslíš, si tu stale vítaná, ešte jédnu síť mám

*Vezme si šálku s práve zaliatým čajom a jemne doňho fúkne, až sa sčerí hladina a zatiaľ sleduje, ako Slier vyťahuje všakovaké pochúťky. Ani nevie odkiaľ sa to všetko berie.*A nebudú vám všetky tie potraviny chýbať, keď tu chcete dlhšie táboriť.*Povie spýtavo, pretože by ho tu nechcela nechať ohlade. Ešte by jej ho pripísali na rebríček obetí, no tu začuje jeho milú ponuku. A aj keď jej príde veľmi príjemná, tak sa rozhodne, že sa vráti.*Radšej nie. I keď by ma možno nepostrádali, mala by som sa vrátiť.

*Odpije si zo svojho času a tá chuť mu nejde z jazyka... vynikajúce.* Jag mýsliš, ále vítaná ši tu jagči tak *Usmeje sa, a trošku obriadi okolo, aby to tam bolo pekné a on nemal okolie ohniska ako posledný nomád. V dielke počuť žaby a jemu je tak krásne. Škoda, že Map nechce ostať*

*Odpije si z čaju, ktorý už hodnú chvíľku zviera v rukách sediac pri ohnisku a počúvajúc ticho noci. Chuť príjemne výrazná a čaj je už dostatočne chladný, aby nemusela každý a jeden dúšok viackrát pofúkať. Schuti si odpije a nechá chuť rozplynúť na jazyku.*Ten čaj je výborný. čo všetko ste tam pridali?*Opýta sa, keď jej začne zo šálky nebezpečne ubúdať.*

*Usmeje sa a vydoluje jedno ešte nerozbalené vrecúško* Dáreček od elfú, Isdionske bylinke * Podaruje jej jeden látkoivý sáčok, on si kúpi od elfov iný* Ništ nétreba další, súper zmieska bylinék *Nadvihne jeden čajový suchár* no jó, možná tak tóto šie dá doplniť * Zje keksík a doplní jej šálku akonáhle dopije*

*Vezme opatrne do ruky sáčok a privonia si k nemu, ako to má vo zvyku so všetkými bylinkami. Kedysi poznávala všetky byliny len podľa čuchu. Príjemná a osviežujúca vôňa jej prenikne nosom a zatiaľ čo pozorne drží v ruke sáčok, tak si uchlipkáva poslednú dúšky zo šálky.*Myslím, že zvládnem už len tento.*Povie s nevinným úsmevom pustiac sa odhodlane do pitia.*

*Nahne sa, zoberie dve voľné šnúrky vrecúška a za krkom jej ich zviaže, aby jej po pustení ostal vysieť pekne na krku ako atypický náhrdelník* Dópijéš pák... dóma *Usmeje sa a pohladí jej vlasy, ktoré sú na dotyk tak neskutočne jemné, až ho to neskutočne zaráža a znova zapochybuje, či nie je víla, lebo presne nejak takto si on víli vždy predstavoval. Teda výzorovo, to že pije s ním spolu čaj je len sladký bonus navrch*

*Zarazene sleduje, ako jej uviaže na krk sáčok čaju.*Fíha, tak takýto náhrdelník mi ešte nik nedaroval. Vlastne som nedostala ešte nikdy náhrdelník.*Povie prekvapene a zároveň potešene pozrúc mu pritom do očí. Dopije čaj, ktorý mala naliatý v šálke a spretrhne tento pekný večer svojím, náhlym rozhodnutím odísť. Keby to nespravila teraz, tak potom by sa jej odchádzalo ešte ťažšie. A to ju ešte čaká cesta späť.*Ďakujem, Vám, Salier za túto noc.*Položí šálku na rovný kameň a ospravedlňujúco sa rozlúči.*Mala by som sa už vrátiť. Ešte ma čaká dlhá cesta. Dovidenia.*Ako tieto slová vyriekne, tak sa otočí smerom, odkiaľ prišla.*

*Vstane a premáha pocit jej dať pusu, aspoň na rozlúčku, no nakoniec len preglgne* Má vďaka patrí vám, Map, nech vás dobrie vétry sprevádzají *Zaželá jej, a pozerá sa, ako jej nežná biela krása mizne v tme. A keď je z dohladu, sadne si späť, vytiahne malú ústnu harmoniku a počne hrať o sweet sailor night. A je zas sám, len on a jeho myšlienky*
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama