close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

RPG- 6.5.2013

16. května 2013 v 18:05 | malý mlynček veterný |  Map Gudrun Maulwurf

Devonne Eerie a Map Gudrun Maulwurf

*Vytiahne päty z chladnej kobky, ktorou sú v týchto horúcich popoludniach všetky budovy, nech je tam akokoľvek priteplo. Stále je ešte vonku teplejšie. Opäť zamieri na ten istý chodník, no pretože to bolo vtedy v noci, tak jej príde o niečo zvláštnejší. Netrvá však pridlho, kým sa dostane skoro späť k jazeru, no tu jej kroky ustanú a započúva sa do okolia, či sa tu nepotĺka ten milý námorník, od ktorého dostala sáčok čaju stále povesený na krku.*

*Pookriala na duchu, keď na sebe začína bádať, že si dokáže svoj hlad ustriehnuť. Nie je taký drásavý a šialený, ako tomu bývalo pár dní po premene, stále cíti jeho prítomnosť, no nie v takom rozsahu. Nemá chuť každému druhému rozorvať hrdlo, keď na to príde, snaží sa ovládnuť. Dnes sa málinko napila. Poskočí si, nonšalantným krokom prechádza neďaleko jazera. Párkrát sem už zavítala, pretože si chcela obzrieť rôzne cesty, skratky, chodníčky, ale aj preto, lebo je to obľúbené miesto na nočné prechádzky zaľúbencov... chudáci zaľúbenci. Trochu sa mimovoľne pousmeje, čím dá na zrak sveta svoje ostré očné zubiská. Obzerá sa navôkol, kým nezbadá niekoľko metrov od seba postavu... nuže sa pustí naproti.*

*No nikde inde nepočuť lámanie haluziny, ani žiaden oheň nehreje prípadnú kanvicu. No miesto námorníka sa pred ňou nejaka postava zjaví. Najprv je malá, no keď už je stredná, tak Mapa zastane a sleduje ju skúmavým pohľadom. So záujmom prechádza po nej celej, až môže sledovať aj tvár.*Ahoj, vy ste Salierova kamarátka?*Opýta sa jej, pretože si toto miesto spojila správe s tou osobou mysliac si, že ak sa tu tak dlho zdržiava, tak musel už kadekoho postretať. Vrhne dokonca na príchodziu jeden zo svojich naivných úsmevov oddane sa na ňu pozerajúc. Ešte stále to hlúpe stvorenie nepochopilo, že na svete sa je aj čoho báť.*

*Našpúli pery tak, až dokiaľ dokonale neevokuje kačicu. Oko jej vystrelí o niečo vyššie na čele. Toto je Devonnina reakcie na to, že ju táto osôbka oslovila a ešte k tomu dohodila otázku, či náhodou nie je Salierova kamaráta.* +Jménie. Kmánie. Salier s orieškami! *Okamžite sa jej vybaví obraz milého... chlapca, dospelého muža, toho bývalého námorníka... ktorého pred nejakým tým piatok náhodou stretla na cintoríne. Vybafli jeden na druhého a nakoniec sa aj pekne porozprávali. Do nosa jej bije dievčatin pach... vôňa, vôňa čistého človeka, žiaden elf, miešanec, či nebodaj ku príkladu vlkolak. Zbystrí zmysli a urobí to isté, čo aj ona pred zlomkom sekundy. Pohľadom si ju možno trošku neurvalo obzrie. Kývne hlavou, avšak sama si nie je tak úplne istá, či je post ,,kamarátky" ten správny. Až teraz sa rozhodne otvoriť ústa a prehovoriť.* Kamarátka možno, no Saliera poznám, je milý. *Dodá aj kúsok svojho vlastného dojmu z neho a vystrúha presladený úsmev. Podíde bližšie k nej a naivne zaklipká vejárovitými mihalnicami.* Poznáš ho? Ako sa má? *Nadhodí zvedavé otázky.*

*Pozerá jak teliatko na nové vráta, očarená jej milým úsmevom. Tak tak sa na ňu ešte veru nik na prvý raz neusmial! Pokrúti hlavou a vybafne.*Jasné. Raz som ho tu stretla.*Pochváli sa a miesto toho, aby znova otvorila udivene ústa sa zatvári ako sa patrí.*Dokonca mi dal aj toto.*Potiahne za šnúrku na krku a ukáže ten sajový sáčok, čo so sebou už dlhšie vláči.*No chcela by som vedieť, čo je to za skvelý čaj, ktorý mi podaroval. Je mi ho aj ľúto samej vypiť.*Dodá ľútostivo nakoniec a so smútkom hľadá pochopenie v jej tvári.*Pokiaľ si pamätám, tak sa mal vtedy dobre. Nevyzeral byť veľmi zronený tej noci.

*Zreničky sa jej rozšíria a v očiach sa mihne iskrička potešenia. Tým pádom sa v nich dá bádať náznaky karmínovej červene v strede okolo zreničky, ktorá nadväzuje na pôvodné tmavohnedé sfarbenie. Potom nimi zablúdi k ukazovanému čajovému sáčku, ktoré belostná dievčinka nosí na krku. Pendluje medzi ním a jej tvárou. Pri pohľade na ňu vždy priam onemie a potichučky zľahka vydýchne nahromadený vzduch. Následne zalomí potešene rukami a uchýli sa k tomu, aby ho nechala po nej pozdraviť.* Naozaj? Tak ak ho znova uvidíš, tak ho, prosím, pozdrav od Devonne! *Potom jej trkne. Natiahne k nej priateľsky ruku.* Ozaj, volám sa Devonne Eerie, teší ma. *Temer zabudla na slušné spôsoby, hanba jej!*

*Popri tom ako rapoce ani veľmi nepostrehne, ako sa jej zmenil lesk v oku. Bez prestávky si hudie svoje, no slová, ktoré jej venuje vypočuje veľmi pozorne.*Odovzdám. Len si nemyslím, že by to malo byť nejako skoro.*Tu sa zrazu zamyslí a pokúsi sa odpočítať, koľko dní to už bude, no nepodarí sa jej to v hlave. Márna snaha, viac ako na prstoch neporáta nič.*Aj ty ho môžeš takto pozdraviť.*Povie po chvíľke zamyslenia, pretože to je isto dlhšia doba.*Teší ma Devonne. Ja sa volám Map, Map Gudrun Maulwurf.*Stisne ňou podávanú ruku.*

Dobre. *Potichučky sa zaprisahá, že sa na ňu môže spoľahnúť. Znova je to tá stará, dobrá Devonne, ktorá nebola zlomená premenou v upíra... a predsa len... nakoniec si začína na svoju ,,novú rasu" pomaly zvykať.* Teda, to je vskutku zaujímavé meno. *Málinko sa začuduje. Potrasie jej rukou, ktorú jej stíska a znova sa zastaví pri mene. Map Gudrun Maulwurf, hotová jazykolamka. V mysli si to skúsi povedať niekoľko ráz za sebou a uvedomí si, že ju nemôže tak oslovovať dobrých štyrikrát za sebou... Kývne hlavou tak, aby jej dala najavo, že by sa mohli pohnúť ďalej a možno trochu poprechádzať.* Tak, no... moje celé meno je Devonne Eerie de Ely, priveľa písmena E v mene. *Roztopašne sa rozchichoce a pravou rukou si zakryje ústa. Prejde pár krôčikov a pohodí vlasmi na stranu.*

*Pozoruje ju. Trošku jej vadí, že tají, čo si to tak úporne myslí.. No keď zo seba dostane tu vetu, tak sa naivne dostane k poznaniu, že to bude isto to, nad čím dumala. Keď sa jej znovu predstaví, tak už v tom má zmätok.*Tak veľa máš mien, až je to ťažké.*Povie obdivne a aj sa zapotí, kým si ho zapamätá. No i tak sa za ňou pohne prostoreko sa usmejúc. Ani poriadne nevie, na čom sa to smeje, no popri tom kráča za ňou ako ovečka za pastierom.*A kam ma to vedieš?

Áno, máš pravdu... *Stíši hlasisko a nahodí zadumaný výraz, nuže dumká dumká s hraným pohľadom inteligenta (ktorý má v skutočnosti slepačí mozoček) a pre navodenie správnej atmosféry sa ukazovákom jemne poškrabká na nose. Z hrdla sa jej vyderie akurát veľavravné a hlavne prehnane zdĺhavé ,,hmmm". Oči zúži do tenkej čiarky, keď tuhľa sa jej v hlave zrodí nápad hoden majstra.* Chce to prezývku. *Nie hlasno, no o to viac rezolútne nadhodí zjavne najlepší nápad v celom svojom živote. Pobehne pár krokov napred Map a kráča vzad, ruky si založí za chrbtom. Pokračuje ako ráčik nazad, aby na ňu mohla dobre vidieť.* Pre mňa budeš Bielotka, ty mi daj pokojne taktiež prezývku. A hejže, kam nás nohy zavedú, hádam sa z toho vymotáme! *Tlmene sa zasmeje, aj keď v jej smiechu bádať menšie znervóznenie... veď sama Devoňa poriadne nepozná trasu. Nech na to Mapka nedojde šmahom ruky zmení tému.* Ehm no vieš... no... prečo si biela ako sneh?

*Pozerá ako tam dumá, no ani za mak sa k nej nedostane žiadna duma. Skoro jak tá Duma bratislavská. Ani tá sa k nej nedostala. Tak len kráča a pozerá sa pozerá na ňu, keď tu vyklopí ten geniálny nápad, ktorý ešte nepoznala.*To by šlo. A o čo ide v tých prezývkach?*Opýta sa jej, keď sa obráti oproti nejak a ide dozadu. Ale jej to ide! V duchu žasne nad tým výkonom a aj si dá palec k puse, no potom ho stiahne späť. Veď hádam nebude taká netaktná. No i tak so zdvihnutým jedným obočím premýšľa, ako sa to vlastne robí. *Ty budeš Rak, lebo ideš naspak.*Povie nakoniec. Nijaké iné zviera nepozná, ktoré by tak chodila a človeka už tobôž nie.*Lebo sme doma nemali dosť vitamínu D.*Povie múdro, pretože je to jedna z mála vecí, ktorú vie - ovláda.*

*Párkrát sa zakopce o to tie krpence, aj väčšie šutráky, no ako pravý pán gravitácie... tak pani, nech nedojde k jej zámene osobnosti, teda pohlavia a následnej osobnej dileme... čo sme to chceli? Aha hej, zabalancuje a nestrepe sa na zadok, ani na zadok a následne sa neprekoprcne tak, že si to ten nosisko narazí.* V prezývkach ide o to, že nebudeme vždy používať naše dlhočízne krkolomky... pardon, moja chyba, mená, ale len prezývky, ktoré budú na niečom založené. Vieš, Bielotka? *Pokyvká hlavou, chce sa uistiť, že sa chápu a okamžite opäť vystrúha úsmev hoden slniečka na hnoji. Sladúčky úsmev, že by z toho jeden aj cukrovku chytil, v lepšom prípade mu len zuby vypadali a zostal by hyperaktívny po ďalší mesiac. Nad prezývkou, ktorú dostala, sa úprimne poteší. Rovnako ju poteší fakt, že sa Map chytila na jej slovíčkarskú hru. No potom sa zakokce lebo vitamín D, totok pre ňu neznámô...* Vitamín D? *Zas a znova si to v návale nevedomosti a následnej hanbe zopánkne.* Čo je ten vitamín D? Keby že ho nemám ani ja, tak budem rovnaká Bielotka? Tak belostný?

..

*Sleduje ju bystrým, priam orlím očkom a skriví pery do krivky hlbokého začudovania. Ona bola vždycky v prítmi domu, no raz za čas vybehli do prírody. Slnko odjakživ milovala a užívala si každučkú sekundu, ktorú na ňom mohla stráviť. Dokiaľ sa nestala prerastenou pijavicou - cháp: upírom - a jej milované slnko jej začalo ubližovať, oslabovať ju. Sklopí zrak pod ťarchou práve spomenutého a krátučko si sťažka povzdychne. Avšak rázom svoju pozornosť opäť upriami na Mapku, teda Bielotku a na chvíľku zmierni tempo chôdze na pomalšie, aby si ju mohla ešte o niečo explicitnejšie obzrieť.* Akože doma nemáte slnko? *Tázlivo nadvihne pravé obočie a hlavu nakloní dostrany.* Ja som bola odmala zatvorená doma, no také okná sme mali... *Diletantne skonštatuje. Slniečko ju každé ráno popudievalo von z postele.*

Nemáme tam Slnko. Je tam úplná tma ako v rohu. Ešte horšia ako za najtmavšej noci.*Povie pravdovravne a nešťastne rozhodí rukami.*Je to strašné, lebo mi tam stále rozprávali o Slnku a svetle len v rozprávke!*Obviní ich. Je to veru zverstvo neukázať svoje dieť na svetle božom. Museli sa veru veľmi hanbiť... *Okná sme veru nemali na Slnko. Lebo to je skryté ľudstvo. Zahrabali sa vraj všetci pod zem, aby sa nemuseli báť zla.*Vysvetlí jej, aby si nemyslela, že len tak pre parádičku sa Slnka zbavili..*A keby tam okná boli, tak by skrýšu našli.*Dodá ešte, aby bola jej výpoveď kompletka.*Ale vieš čo? Ja sa nikdy už neskryjem.*Povie odvážne a vytrčí hrdo bradu do výšky..*

*Vyjavene na ňu vyvalí očiská a na zlomok sekundy dych zatají, pootvorenými perami sa jej z hrdla vyderie piskľavý zvuk, ruky zdvihne k hrudi, smerom k brade a zalomí nimi. Je to tak... neuveriteľné! Ona žila v prítmi ich domčeka, no nie je to také zaujímavé rozprávanie ako to Map. Devonne slnko poznala, sem tam na ňom chvíľku pobudla. Slniečko bolo jej kamarátom, i keď ju mnohokrát škaredo spálilo, jej pokožka nebola navyknutá na pobyt na slnku. Dlhočízny čas bola zatvorená a potom vyšla na niekoľko hodín, tak zostala kardinálne snedá. A teraz... ju jej milované slnko vyložene zraňuje, pripravuje ju o sily a ubližuje jej.* To ste žili... normálne pod zemou a obávali sa zla? *Pípne tenkým hláskom ako malá šedá myška. Málinko jej bradou zatrasie.* Mapka, akože sa už nebojíš? Vieš... počula som, že ohnisko vojny plápolá vysoko nad nami... ale moc informácií o tom veru nemám. *Po dohovorení zatne zuby, čím vydá na svetlo sveta svoje tesáky. Ani si to neuvedomí, temer pozabudla na svoje ,,kryplácstvo".*

*Pozerá na ten pohľad podivný. Zdá sa jej byť veľmi zákerný. Čo za divný život to musela žiť, keď sa na ňu rozhodla tak zahľadieť. Palec si strčí chmúrne do pusy. Vari jej kus pravdy povedať skúsi?*Ale ja sa už nemusím zla obávať. Stačí, ak budem potichu v jeho tieni kráčať..*Povie ona trošičku mátožne a zasmeje sa svojmu plánu dusene. Och aká je ona radostná myšička, ktorej sa dostalo tak trochu aspoň šťastíčka, že nezakape pod zemou. Neskryje sa pod tmou samou..*Nemôžem predsa ostať na strane, kde mi len jedna možnosť ostane.*Povie ospravedlňujúco Devonne potichu, kiež by sa to mohlo obrátiť do smiechu.*Ja sa už domov nevrátim a slniečka nestratím.

*Rázom pozastaví, nohy spojí a ruky si založí na prsiach. Čo sa to do jej sluchov dostalo? Nakloní sa do strany a Mapku si premeria od hlavy až po päty. Vlasy sú jej zľahka rozfúkavané do bledučkej tvári, na ktorej sa jej usadí zadumaný výraz. Jej veršíky si preberá v hlave, opakuje a snaží sa v nich nájsť väčší význam. Zduje líca, dokiaľ sa neponáša na prežúvajúceho škrečka. Pre tlak, ktorý sa jej zhŕňa v hlave, vypustí trochu vzduchu a nervózne na mieste poklopkáva drobnou nôžkou.* Čo mi chceš svojimi slovami zvestovať? *Vybalí na ňu priamo, bez nejakých zbytočných okolkov. Čo to sa jej marí, no... potrebuje vodítko.* Povedz mi viac, Mapka, priam sa prehýbam od zvedavosti! *Vyzve ju ráznym hlasom, pričom sa sama seba spytuje, kde sa to v nej znenazdajky nabralo...*

*Pozerá sa, ako sa ona nafúkla. Mapka by aj povedal, žeby od toho pukla. No vie to stvorenie málo o svete,preto by sa cítila pár krokov spiatky viac skryte. Ustúpi teda piaď späť, či to aj nie je vari lesť. Veď čo keď niečo vypľuje, že sa Mapka s nimi spolčuje? Už pochopila ten malý kus pravdy, že zlo patrí na stranu zrady. No keď vyfúkne len z úst vzduch, tak počuť hlasné..*..fuch.*Utrie si jak veľký pracant z čela nedozerný pot.*Možnože ti to nepasne do kvót, no skúšam zlo preľstiť a pod zem sa nenechať zatvoriť. Tak som si našla miesta v ich tábore, kým nebude po nábore.*Nezná, čo by mala ešte povedať, no rozhodne sa rovno priznať. Veď keď už takto vybafla proste, mala by Mapkyna odpoveď nabrať na jednote.*Tak som prešla na opačnú stranu, no...*Povie to z mosta do prosta.*no má to aj jednu stránku krásnu. No od ktorej strany môžem čakať horšie, ako od tej zlej?*Nevinne a naivne rozhodí rukami. Asi by sa netešili v tábore novinami, že nie je jej strana nejasná.*

Iiiik! *Zakvíli a oči z jamôk vypúli, jeden by mohol bars vzletne zahlásiť, že začul slabúčke "puk". Naprázdno otvára a zatvára chriapku, teraz je zas ryba... veď pomaly strieda v mimike a gestikulácii hádam každého člena živočíšnej ríše!* Ty si u u u ... zlých! *Poskočí pár centimetrov nad zem a ucukne. Máva paprčkami na znak hájenia vlastnej osoby. V meste čírou náhodou začula, že rozprávanie a či nebodaj spolčovanie sa s prívržencami temnoty... zla... je prísne zakázané a bude trestané. Ale... táto dievčinka Bielotka jej nepríde vyložene zlá. Preto zmierni v prejave, ruky spustí späť k telu a pohľad jej zmení. Podíde bližšie k nej, tentokrát ju premáhajú chmáry hanby a výčitiek, že ju tak rýchlo po tomto zistení zavrhla.* Ach Mapka... ty si u temn... temn... temných, všakže? *Nechá otázku visieť vo vzduchu. Ponúkne jej ramienku a kývne hlavou smerom preč od jazera, aby sa mohli pobrať na cestu obe.* Mne sa pozdávaš. *Vyčaruje milý a dobrosrdečný úsmev, obočie má pozdvihnuté tak, nech jej okrúhla tvár nadobudne úprimný dojem.* Porozprávame sa spolu? No trošku hen, opodiaľ. Rada by som sa s tebou skamarátila. *Zašveholí sladúčko. Bielotka jej príde tak rozkošná, i keď je ,,na opačnej strane barikády".*
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama