Marcus Deleraas Shadowblood a Map Gudrun Maulwurf
*Topánočky jej klopotajú na dláždenom námestí a ona sa z toho infatilne raduje.Sem tam su nenápadne v kroku poskočí. Je veru prerada, že si našla nejaké poslanie pri tých prázdnych dňoch v tábore, kde ani nemá nič záživné na práci. Preto sa rozhodla, že musí nakúpiť krásnu vzorovanú látku, aby si ju napchala bylinkami čarovnými, čo jej aspoň sny spestria, keď už každodenný život nezamestnaného človeka je taký nudný..Prechádza stredom námestia a nazrie do každého výkladu a prečíta každý nápis na tabuľke, pretože také služby vo svojich prvých dňoch nevyhľadávala.*
*Prechádza námestím a práve vtedy, keď padne mu do očí jeho študentka bývalá, pomyslí si, že možno prišla na výzvedy. Predsa všimol si, keď s temnými preč sa vtedy pobrala. I sleduje ju, premýšľa, no len chvíľku..+ žeby ona neuznávala válku?+ Možno preto sa vrátila? Zvláštne, čo muselo jej odvahy dodať, aby sa hneď na námestí ukázala. A možno je tu už dlhší čas, nevie, podíde k nej a potichu započne svoj hlas.* Map! Čo tu pre všetkých robíš? Nad čím premýšľaš? Vari pravidlá temných nepoznáš?
*Pozerá ona do výkladiku jedného so záujmom a hneď sa aj blíži k dverciam skokom. No tu ju voľkto osloví, ba aj jej meno dobre vysloví. Čo by ten človek mohol chcieť? Vari len sa mu nezdarilo niečo prezvedieť. No tu už sype otázok premnoho, že boli toho v päte nejednoho.*Och, znám ja tie pravidlá perfektne, no asi je utajenie defektné, keď i vy znáte tieto pravidlá..*Mapka mu veselo zdelila.*A premýšľam ja veru premnoho, ako sa dostať z toho života nudného, tak som si vyšla na prechádzku, skôr než tu vyhlásia večierku..
*Pozorne a so záujmom jej naslúcha, do toho ešte i jemný vetrík zadúcha, čo opäť vlasy mu ruzfučí na kadejaké strany, už nerieši ich, jednoducho ruku do vlasov si zahrabne, a tak chvíľku i spočinie.* Ach tak. Nuže večierka pomaly sa blíži, čas nájsť si dobrý úkryt práve prichádza. *Prehovorí vážnym hlasom, študentkou mu bola dobrou, teraz na rade je on.* Ak tu nechceš návalom svetlých o život prísť, mala by si so mnou teraz ísť. Môžno dokážem ťa v dome mojom skryť, no ak súhlasíš, nikomu nesmieš to vyzradiť!
*Keď započuje slová tie, tak badať na nej ustrnutie. Odtiahne rúčku z kľučky späť voľne ju vedľa tela uložiac a veľkými modrými očami sa naňho zahľadiac.*Nepoviem ja slova jediného krivého, ktoré by mohlo spôsobiť niečo strašného.*Povie a ruku na znak prísahy zdvihne, aj v tváry sa jej pravdovravnosť myhne. No veru hlúpe je to stvorenie, hádam to len niekedy s rečami nepreženie.*Veďte ma teda vpred, ešte raz vravím, že nie som teraz zved. Lež len dobrá bývalá žiačka.*Spraví k nemu svižného krôčka.*
Nuže, keď je teda tomu tak, nasleduj ma, nespúšťaj z okolia však zrak! Musíš dať prirodzenosť vyniknúť, nech Svetlí na tebe temnoty stratia šance zahladnuť. *Vysloví týchto sloviek pár, vlasmi mierne zahalí si zboku tvár a vydá sa mimo centra diania, hlavných uličiek. Spolu s Mapkou prejde na vedľajší chodníček, ktorým ďalej kráča krokom pokojným, no v mysli dosť nervóznym.* +Ach, temná Mapka, čo si to porobila? Keď temnote si sa nevedomky podvolila?+
*Ide ona krokom neistým dopredu, uhýbajúc všetkým z dohľadu. Ba priam sa snaží na tieň premeniť, aby ju mohli s rannou hmlou zameniť. Veď hlmu nemožno z ničoho obviniť, kým sa ona nemôže zhmotniť. Zazerá ona do okien. Vari len to nie je sen? Veď nemali ju vôbec naháňať, ani nikdy do tmy sa nechcela schovávať.*Ďakujem vám veľmi pekne.*Zašepce skoro neslyšne a náhli za ním krok dopredu.*