close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

RPG- 26.2.2013

16. května 2013 v 17:14 | malý mlynček veterný |  Étienne Léidiàn
Elissa Deleraas a Étienne Léidiàn

*Slnko jej svieti priamo do očí, ako kráča ulicami mesta priamo na Námestie, kde má pláne si trochu oddýchnuť a posedieť na lavičke, poprípade si vyhliadnuť niekoho, kto bude vyzerať ako ľahká obeť so slabou vôľou a trochou peňazí navyše, aby ho mohla ľahko nahovoriť aby si kúpil nejaký jej šperk, čo vysvetľuje aj jej plné vrecká.*

*vykroci na namestie a obzrie sa do ulicky,odkial sa sem dostal.no ziariace slnecne paprsky menia v zaplave trbletu toto miesto na jedno z tych,ktore je jeho ocami nepreskumatelne.rezkym krokom si to preto namieri povosnym smerom nezabudnuc s pokochat okolim,ktore za teraz tesilo velkej navstevnosti.no tu zrakom zavadi o jednu znamejsiu este hadam aj dievcensku tvar.slecna si nesie nejake plne vrecko.mile stretnut cloveka za bieleho dna.len tak pre dlhu chcilu,ktora cloveka vzdy dohana do prenho netypickych situacii,zamieri priamo k nej.*pekny slnecny den prajem.*povie prekvapivo zhovorcivo a usmeje sa.*

*Námestie sa teraz teší početným návštevníkom a tak jej chvíľku trvá kým nájde prázdnu lavičku, na ktorú sa hneď usadí a zelenými ostrými očami prebieha okolím, hľadajúc potenciálnych zákazníkov. Vrecko s jej výrobkami si položí vedľa seba, rukou si o kolneo podoprie bradu, aby sa jej lepšie sedelo a v tom celkom blízko začuje akýsi podvedomý hlas, ktorý si po rýchlom pohľade hneď zaradí. * Aj vám. Slnečný je, myslím, ešte viac než by bolo treba.* Slnko má celkom rada, keď ho nie je už moc.. a po toľkom snehu a peknej zime jej trochu prekáža, čo sa odráža aj na jej mierne zamračenej tvári. No zmôže sa apsoň na jeden milý krátky úsmev a kývnutie ruky vedľa seba, pričom zároevň potiahne vrecko bližšie k sebe. * Nech sa páči, sadnite si.

*ked s ocitne oproti nej,taksledue ten zamraceny pohlad na jej tvari a uskrnie sa na nom.zrejme aj on nim krasli casto okolie.na usmev odpoveda len sirsim usmevom.*mna aj tesi.aspon je vsade sucho.to mi pripomina nespocet moznosti,ktore sa cloveku otvaraju,pre nocovanie pod holym nebom..*tieto slova vyslovi s lahkostou a poradovanim.pravdou je,ze prace neustale ubuda a on si nebude moct dovolit platit na kazdu noc niekde izbu.no teraz mu padne zrak na vrecko,ktory si slecna pritiahla,aby si mohol prisadnut.*a vas cosem privadza?respektive niekam nedaleko mienite cestovat?*doda este a ukaze na jej batoztek.*

*Nedbalo pokrčí plecami a podoprie si bradu aj druhou rukou.* Noo... hej, ale na to je ešte moc zima.* Trochu sa hanbí, že to hovorí práve ona- elfka, ale po toľkých rokoch si už zvykla na takýto život. ktovie, možno by bolo fajn napraviť to, ale i tka má pocit že svoj život bude žiť niekde v civilizovanom svete a nie v nejakej divočine, i keď aj tá má svoje čaro. Pozornosť upriami opäť na neho* Nie, nikam sa žiaľ nechystám, prišla som len tak, z dlehj chvíle. * Aj ona ukáže na svoje vrecko* A možno v nádeji že niečo predám.

*lepsie sa prizrie tomu malemu batozku.sice jeho majetok by sa ta polahky vmestil,no aj tak to zrejme ani len lahka cestovna batozina nebola.ak si dobre pamatal,tak aj v jeho kraji,ked zeny cestovali nalahko na koni,tak mali take vrecka aspon dve.sice tie si zblizka vtedy pravdu povediac neobzeral.no ked sa slecna zmieni o predaji,tak prsmysla,co tam asi take male moze napredaj ukryvat.*hmm.co predavate?*opyta sa jej,pretoze takeho \"maloobchodnika\" este jakziv nestretol.*

* Pokrčí plecami, no v skutočnosti je rada že sa o to niekto aj zaujíma. nadšene vrecko otvorí, nech on môže nazrieť dnu. * Tak trochu je to moja zábavka... vytváram všelijaké šperky a potom sa ich snažím predávať aby som si čo-to privyrobila. * Usmeje sa, dúfajúc že sa mu možno niečo zapáči a ona sa konečne niečoho výhodne zbaví. Už by aj bolo načase.*

*nazrie do vrecka,ked ho tak ochotne otvori.zrakom pozorne bada kazdy a jeden sperk v tej nekonecnej spleti vsakovakych ozdobok,ktorymi sa krasli nejedna slecna.sam nevie,co by si s takym mnozstvom sperkov pocal.*mate tu veru nejeden skvost.musite byt velmi sikovna sperkarka,aj ked si ln takto privyrabate.*povie pochvalne a vezme do dlane jednu malu brosnicku,ktora je na vrchu.*

*Potešene sa usmeje, lebo je rada, že sa to apsoň niekomu páči. * Ďakujem. * Veď sa s tým aj dlho piplala... S každým jedným aj nikoľko hodín a na každom si dala špeiciálne záležať. A preto bol každý jedinečný. * Taká šikovná zas nie, len ma to proste baví. * A je t niečo, vďaka čomu som sa od toľkej nudy ešte nezbláznila.*

*obzera si malu zelenu brosnicku,ktora napriek jednoduchosti vyzera az skromne,je velmi vkusna.pripomenie mu vkus mala slecien,ktore sa nepisia okazalostou sperku lez svojou vlastnou krasou.*ostava vam pri takejto drobnej praci cas aj na ine cinnosti,ci mate to stastie si pestovat vlastne hoby cele dni?*opyta s jej sozaujmom,pretoze vsetky sperky vyzeraju dostatocne prepracovane na to,aby vyroba kazdeho jedneho zabrala aj niekolko hodin,ci mozno pri tych vacsich aj dni.pozrie na nu.ked e uz dnes tak nadmieru pekny suchyslnecny den..ticho pomysliac sa rozhovori.*myslim,ze tuto brosnicku by som rad niekomu podaroval..*povie s nenapadnym usmevom.snad slecna pochopi jeho umysel ju kupit.*

*Ticho ho pozoruje, kým on skúma šperk, ktokrétne jeden, na ktorom pracovala zrovna dnes. * No, viac menej som rada, že môžem robiť toto, lebo ináč by som sa asi scvokla od tej nudy. * Krátko sa zasmeje. Keď vidí, že by o tú brošňu mal záujem, milo sa usmeje a odpovie.* Kľudne si ju nechaj, budem rada ak ňou niekoho potešíš.

*pozrie sa na nu so zaujmom.cakal,ze sa vytasi s nejakou sumou,no miesto toho mu ju dobrosrdecne podaruje.*myslim,ze kazdy si zasluzi nejaku placu.aj ked je to len konicek z nudy.*tu sa zasmeje.*a navyse ani ta slecna by sa nepotesila,ze vas oberiem o taky pekny skvost.*rozhodne sa,ze z nej tu cenu vypaci.*alebo mi to potom dovolte vam nejako oplatit*vravi lisiacky a v hlave kue nejeden plan,no nevelmi sa mu pozdavaju.*

Monžo máte pravdu, no tentokrát mi postačí dobrý pocit * Venuje mu srdečný úsmev, pretože v jej dosť komplikovanej povahe je zahrnuté aj to, že nie je moc ochotá, no pokiaľ je to z jej vlastnej iniciatívy, tak je ochotná až moc. * Tak jej to nemusíte povedať . * Pokrčí plecami. Oplatiť? Rozmýšľa ako to myslel, no keďže na nič normálne neprichádza, vyhŕkne so zdvihnutým obočím.* Ako oplatiť?

*sleduje,ako zareaguje.snad sa nieco najde,cim by jej mohol tu brosnicku splatit.a hadam to aj sama navrhne.no miesto toho sa z nej vyderie vyderie navrh tej malej lzi.*myslim,ze uz to ta slecna vie...*povie lisiacky a nedokonci svoju vypoved.len brosnu,ktora sa mu este stale skryva v dlani,vezme do prstou a pripne slecne na jemne vysivany zivotik siat.vvduchusa vsak vysmieva sam sebe.nejako obzvlast nema v laske ludi,preto ani nechape,kde sa v nom tolko pozornosti naslo.*myslim,ze mam skvely napad.mali by sme sa vsak ponahlat,kym nas to tu neuskvari..*tieto slova uz vravi tak,ako sa zvycajne ludmi rozprava.citit v nich odpor.*

Viem? Čože? *Najprv nechápe. Keď tú brošňu pripne jej, prekvapene otvorí ústa a zdvihne obočie. Toto naozaj nečakala. Ani náhodou, je z toho úplne mimo, ani sa len nenamáha ovládnuť svoj výraz tváre, vďaka ktorému vyzerá určite ako narušená. * Ehm.. poponáhľať kam? * Stále nechápe, no predsa len vstane a schmatne svoj batôžtek, pripravená-nepripravená ísť netušiac kam*

*rozveseli ho ten podareny prekvapeny vyraz.pravdu povediac by ju nemal ani.komu inemu dat.no tu,ked z nej vyleti ta jedna otazka a rychlo sa pobali,tak sa zamysli,ze ktory z planov by mal teraz zrealizovat.*rozhodol som sa vam ukazat jedno vkusne miesto.vidno z tamadial vsetko okolie ako na dlani.*ukaze jej malym posunkom poslednu vetu.vyzera to priam.smiesne.takto sa zacne cloveku vyjavovat,ked prestane sa pretvarovat.*mohlo byvsa vam tam pacit.*nadhodi len tak.sice to nie je velka cena za taku brosnicku,ale nema viac,co by jej prave ponukol.*

*Najprv nechápavý výraz sa zmení na trochu menej nechápavý a trošku kľudnejší. * Dobre, to by sa mi páčilo. * Pokúsi sa o úsmev. * O tom nepochybujem. * Ktovie, kam ju chce zaviesť. Ona osobne o takom mieste nevie. Alebo možno aj hej, len si dobre nespomína. Je pravda, že v poslednom čase zdržovala len v meste.. tak to bude možno aj tým. Ochotne ho však nasleduje, plná očakávania.*
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama