close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

RPG- 22.5.2013

26. května 2013 v 22:19 | malý mlynček veterný |  Pan Fan
Pan Fan a Sheena Dandelion Ramone

*obzrie sa okolo a snaží sa nájsť nejakú orientačnú tabuľu,podľa ktorej by sa dostal na odpísanú adresu.pre istotu mal poznačené aj meno dievčiny,ktorej mal doručiť pozvánku.keď nenájde hľadaného pomocníka,tak vykročí neznámym smerom obzerajúc si aj všetky malé výkladíky na námestí. v ruke ešte stále zviera tn zdrap papiera rozhodnutý sa napokon niekoho opýtať,ak by to nebola ani nasledujúca ulička ústiaca k námestiu.*

*Na obchodíku síce už visí nápis zatvorené, ale ešte stále pobehuje za pultom pomedzi regáli s papierom v jednej a perom v druhej ruke a zapisuje a odpisuje, čo ešte majú a čo sa už minulo. Prejde k ďalšej z mnohých políc, natiahne sa až na špičky aby dovidela čo najvyššie, zažmúri na nápis na štítku a zas sa spustí na päty. Na papier si poznačí pár písmen, ktoré vytvoria slovo zbytočné...asi ako väčšina vecí, z ktorých sa nepredal kus už celé roky.*

*sleduje čísla budov a nakoniec sa rozhodne opýtať jedného postaršieho muža dúfajúc,že to tu podľa rokov,ktoré mu hádal,bd poznať ani vlastné dlane.*prepáčte,neviete mi povedať,kde je toto miesto?*opýta sa ho a podá mu aj papieriks adresou.aké je jeho prekvapenie,keď muž ukáže na neďaleký obchodík a povie niečo v tom zmysle,že hľadaná slečna by mala byť práve tam.vykročí teda priamo k obchodíku a rázne zaklope na dvere.*dobrý podvečer.*ozve sa ešte o niečo hlasnejším hlasom a čaká na odpoveď.*

*Akurát sa načahuje opäť k tej polici, keď niekto zaklope. Keďže to nečaká, zvýskne od preľaknutia, stratí rovnováhu a takmer spadne a škaredo sa udrie. Našťastie sa stihne zachytiť rukou o pult a prehnutá sa predýcha.* Tak toto nie... *Zalamentuje sama nad sebou a automaticky sa chytí za bruško, ako keby tým tak vedela ochrániť ich nenarodené dieťa.* Hneď! *Vykríkne smerom k dverám, ku ktorým si to zamieri a cez skelenú výplň zazerá na neznámeho, ktorý je za nimi. Pootvorí ich, ale len na kúsok a usmeje sa.* Dobrý večer. Prajete si?

*počúva podozrivé zvuky odzadu. ľaľa,tak tam predsa niekoho jesto,i keď nápis hlása \"zatvorené\".*dobrý deň.ja som Pan Fan.*pozdraví zelenovlásku,ktorej hlava sa zjaví v škáre derí.*prišiel som vám odovzdať toto.*povytiahne obálku z vrecka a milo sa usmeje.*spolu s pozdravmi od nejakéhoHectora Dol Mer,dúfam,že som vás príliš nevyľakal.*podá jej ju a tvári sa jak najväčšie neviniatko pod slnkom.jeden by mu aj uveril.*

*Prezrie si ho, určite to nie je niekto z blízkeho okolia, vôbec na to nevyzerá a týchto ľudí pozná aspoň po tvárach. Ale táto je nová. Keď vidí, že nič zlé nehrozí, otvorí dvere dokorán a prevezme si obálku, ktorú začne v rukách obracať.* Hector Dol Mer.... *Zopakuje si potichu skôr pre seba a zamračí sa.* Viete, čo to je? *Zodvihne zrak na Fana v nádeji, že jej to prezradí skôr, ako bude nútená to otvoriť.* Toho muža som stretla len raz v živote, neviete, prečo mi niečo posiela?

je to pozvánka na predstavenie v cirkuse.*objasní prosto a vskratke. nevie čo by ešte mal dodať,pretože kvetnaté slová sa mu vždy hľadali ťažko. preto odpovedá aj na druhú otázku prosto a popravde.*neviem,no nezdalo sa,že by ste mu boli nejako ľahostajná.skôr naopak,ak vezmem do úvahy,ako si zaznačil vašu adresu.*dodá ešte skúpo a skúmavo si ju prezrie *možno vám to sám všetko rád vysvetlí,keď sa stretnete.*usmeje sa na ňu.*

Vystúpenie v cirkuse? *Prekvapene sa opýta a s prižmúrenými očami si prezrie Fana ešte raz a poriadne. Asi bude jedným z nich, usúdi a usmeje sa naňho.* Ľahostajná neľahostajná, chcel jeden elixír a to v cirkuse nevyriešime. Ale...to nie je vaša starosť. *Mávne nad tým zo smiechom rukou a konečne obálku otvorí. Naozaj je v nej pozvánka do cirkusu, ale len jedna. Určite nechce Frederikovi vysvetľovať, prečo ide do cirkusu s niekým, koho sama nepozná. Bude ju musieť síce slušne, ale predsa len Hectorovi vrátiť.* Zaplatil vám? *Zrazu z nej vystrelí a prenikavo sa naňho zahľadí.*

*na jej prvú otázku len prikývne.tam nie je čo viac dodať a netuší ani,čo by bol povedal niekto zhovorčivejší.keď sa preriekne o zmysle toho stretnutia,tak nestihne sa na nič opýtať a už pokračuje ona v reči.*zaplatil mi hneď na mieste. a pozvánku kázal odovzdať len so svojím pozdravom.nič viac nepovedal.*zhrnie stručne v krátkosti no ešte podotkne.*no musím podotknúť,že jeho stručnosť sa v tom dave ľudí naozaj vyníma.*tusa odmlčí a spojí si ruky za chrbtom.*

*Takže nič viac a ako sa zdá, ani nič viac z tohto pána nevytiahne. Založí pozvánku naspäť do obálky, prehne ju a spustí ruky stále ju držiac.* Poďte, aspoň vám niečo ponúknem za vašu námahu. Dáte si čaj, malinovku, možno kávu? *Zdvorilo a vychovane mu navrhne a ustúpi odo dvier natoľko, aby cez ne mohol prejsť dnu, pričom ho stále sleduje.* Vy ste...priamo z cirkusu? *Napokon jej zvedavosť nedá nespýtať sa.*

ďakujem.môže byť čokoľvek z toho.najlepšie to,čo si dáte vy,aby tým nebolo tak veľa námahy.*povie a nesmelo vkročí dverami do obchodíka zobzerajúc pozorne no napochytre malý priestor.potom skĺzne pohľadom na slečnu,keď začuje jej otázku.*áno.ja mám číslo na povrazoch.*dodáva dobrosrdečne,pretože pripomienka jeho koníčka ho poteší vždy,keď sa mu v nudznej chvíli,keď mluva mlčí,pripomenie.no teraz jeho myšlienky okolo cirkusu nezaletia len k povrazom..*predvádzam na nich rôzne čísla,ktoré je možno prirovnať akrobacii.*dodá ešte v pomykove a skúmavo sa zahľadí na Sheenu.*

*Zatvorí za ním dvere a ako ho obchádza, zasmeje sa nad jeho skromnosťou.* Ale vy si dajte to, na čo máte vy chuť! To nie je žiadna námaha. *Naoko ho pokarhá a zmizne v dverách do zadnej časti, do ktorej zákazníci len tak nevidia. O chvíľu vycupitá von s táckou na ktorej má dva poháre s ríbezľovým džúsom a keksíky na miske. Položí to na pult a rukou naznačí, nech sa ponúkne. Celý čas pri tom počúvala, čo hovoril.* To znie veľmi nebezpečne. Nebojíte sa, že spadnete?

*pristúpi k pultu a vezme si jeden z pohárov odpijúc si pár dúškou.*skvele ste vybrali aj za mnňa.*odpovie jej veselšie a zamyslí sa jej otázke.*na začiatku som sa aj bál,no teraz už na strach nemslievam tak často. skôr mám strosť o tých,čo sa na to lano za mnou štverajú.*odpovie len po krátkej úvahe a v zamyslení siahne po koláčiku.*ale či vari vy tiež niekedy nepodnikáte niečo nebezpečné?stavím sa,že nebudete celé dni len tu.*povie lišiacky a dodá s úsmevom na perách.*na to ste pripekná.

Rado sa stalo. *Mierne sa akoby ukloní v kolenách a tiež si zoberie druhý pohár a jednu sušienku. Celkom zaujatá ho počúva, veď koľkokrát za život niekto stretne človeka, ktorého živobytím je akrobacia na lane?* A ako ste vysoko? *Vyvstala jej ešte táto jedna otázka ako sa tu tak s ním baví, má pocit, že do toho cirkusu predsa len pôjde, akurát, že spolu s Frederikom. Prečo ju vlastne ešte nepozval? Tú myšlienku si nechá na neskôr, teraz sa rozchichoce nad jeho komplimentom a s rukou, v ktorej má sušienku, mávne vo vzduchu.* Ále, koľké lichôtky! Tak, pre vás je možno nebezpečné stráviť pod vodou niekoľko minút, ja tam som na celé dni. Ale to sa s vami porovnávať nedá, ja to robím...od prírody.

nie. potešenie je na mojej strane.*podotkne. rád si vymieňa frázy,aj keby mali byť akokoľvek nenadvezné,alebo nedajbože sporné.je to však zlozvyk,ktorým vypĺňa ticho,keď už nevie sám vymyslieť náležitú odpoveď.s chuťou sa zahryzne do koláčika a zapije to trochou ríbezľového džúsu.*podľa toho,ako si ich vysoko priviažeň.pod šapitom to môže byť aj desať metrov či viac,aby ma bolo dobre vidieť z každého miesta.no cvičím nižšie.uviažem si to medzi maringotky,ak svieti slnko,aby som nemusel neustále ostávať pod stanom.*povie všetko,čosa len dá povedať a príde mu to prekvapivo veľa na vlastné pomery.tak si radšej zapchá ústa posledných sústom lahodného koláčika,ktorý nasucho prehltne.*a čo tak dlho stvárate pod vodou? nikdy som si emyslel,že je tam práce na celý deň.*hlesne so záujmom.*

*Počúva ho s neskrývaným nadšením v tvári, celkom ju to zaujalo. Takú výšku si ani len nevie predstaviť. Bála by sa, radšej sa drží pri zemi a ešte radšej pod hladinou. A tak jeho otázka jej padne celkom vhod. Napije sa a ako odťahuje pohár od pier, pousmeje sa.* Je tam taký istý svet, ako tu, avšak miesto vzduchu vás obklopuje voda. Zvuk aj svetlo sú tam iné, no predsa je to také...bežné a krásne zároveň. Neviem vám to viac vysvetliť. *Dokončí zahanbená, koľko sa rozrozprávala a sklopí zrak k tácke s občerstvením.*

*usmeje sa.*aj by som vám povedal,že by to bolo ľahšie ukázať,no bojím sa,že ja asi nebudem mať zrejme toľké poteSenie z toľkej vody miesto vzduchu.*tieto slová zo seba vychŕli jedno za druhým,bez toho aby ich dlhšie skladal.*no verím vám,že to musí byť isto zážitok pre nejedného tvora.*dodá,no už o čosi vážnejším tónom hlasu,ktorý prezrädza,že slová tie vyriekol Pan úprime.*už dlho sa venujete takému vodnémuživotu?*prejaví záujem.u nich v cirkuse sa na takéto triky a risky ešte niko nedal.*

*S prvotného šoku nad jeho otázkou naňho vypúli veľké zelené oči a pár krát zažmurká zelenými mihalnicami. Chvíľu naňho nemo pozerá, než jej kútiky úst začne trhať v smiech, keď pochopí, že on nie len ,že nie je tunajší geminiský, ale vôbec nie je z tohto sveta.* Prosím, takému životu sa venujem od narodenia. Je to...som...patrím k takým bytostiam! *Nakoniec to povie najpresnejšie asi ako vie a ešte raz sa zachichoce.* Môžeme prežiť pod vodou väčšinu nášho života, keď v nej dlho nie som, necítim sa dobre.

och,tak to poom musíte byť stále v blízkosti vody.*povie s úžasom a nakoniec mu vykĺzne i otázka,s ktorou sa trošku sprvoti pohrá.*dnes ste už stihli ísť do vody?*najprv si neuvedomí,čo sa to z neho dostalo,no na vysvetlenie ešte pokojne dodá.*nerád by som,keby ste zvädli.*po chvíľke tichaešte znovu hlesne.*ako sa vám potom dá pomôcť,keď nemáte vodu?lebo tu to na nejaké jazero vprostred obchodu nevyzerá.a zoschnuto tiež nepôsobíte. skôr naopak.

*S pobaveným úškrnom na tvári sa mu pozerá priamo do očí a počúva každé jedno jeho slovo so stále sa zväčšujúcim úsmevom. Povrazolezec sa ukazuje byť ako veľmi príjemná spoločnosť. Zlatý vo svojej nevedomosti a naivnosti. Proste cudzinec.* Áno, stihla som byť dnes vo vode, ráno, keď som sa kúpala. *Hlas má podfarbený smiechom, aj keď nahlas sa nesmeje, stále len usmieva a dokonca pri jeho ďalších nenápadných komplimentoch mierne sčervenie v lícach.* Nebojte sa, tak nevyschnem, nie je to žiadna veda.

*viditeľne mu odľahne. nie je práve jeden z tých,čo by jasali nad nejakou bezvládnou osobou.skôr by mal obavy,či jej svojou pomocou vari aj nepriťaží.no to je toho nejaká prvá pomoc,keď sa práve vôbec neschyľuje k žiadnej nehode.preto si aj usrkne dlhší dúšok a v hlave si on ukladá všetko pekne na poriadok z toho,čo mu o sebe povedala.*ale ajo to,že vydržíte pod vodou tak dlho?*vysloví ďalšiu otázku,ktorá by mu okrem iných vecí nedala spávať.*spomínali ste tuším,že voda je vám pomaly ako vzduch..

*Pomaly dopíja svoju malinovku, keď sa jej pýta zas a zas. On je pre ňu cudzincom, no je to vlastne ona ako tá, ktorá je spovedaná z každej strany. Položí pohár, milo sa naňho usmeje a siahne si ku šatke na krku.* Takto... *Jedným jemným ťahom si ju stiahne z krku a druhou rukou si odhrnie z krku vlasy a mierne natočí hlavu na jeden bok, aby tak videl dve tenké čiary z jednej strany, ktoré sú teraz na nič, ale vo vode sú to plnohodnotné žiabre.* Som...napoly ryba. *Zasmeje sa, pustí si vlasy a začne si opäť viazať šatku.*

*fascinovane hľadí na žiabre,ktoré ukrývala pod šatkou.*tak potom sa všetko vysvetľuje.*povie zo zamyslenia.*netušil som však,že niekomu môžu narásť žiabre. zatiaľ sa mi dostali k ušiam chýri len o iných špecialitách Merthye.*povie uveličene.*som veľmi potešený,že som mohl stretnúť tak fascinujúceho človeka.*s úsmevom jej venuje tieto slová,keď ako tak vyjde z prvotného šokovaného údivu a zahniezdi sa pri pulte upijúch si z pohára.*

*Rada niekoho ohuruje, už to nespravila dlhé roky, nebolo koho a tak ako si dozaväzuje šatku a popraví si vlasy, aby nejako pekne stáli, milo sa usmeje.* Potešenie je na mojej strane. Pre mňa ste vy ako nejaký iný, zvláštny a zaujímavý tvor. *Dopije svoj džús a pohľad jej skĺzne na obálku s pozvánkou. Mierne vykriví pery do jednej strany a nahlas si povzdychne.* Tak...myslím, že sa dozaista ešte uvidíme. Aspoň ja by som vás nesmierne rada videla pri práci. Navyše nechcem, aby vaša cesta sem bola zbytočná. *Dodá s úsmevom.*

*pri predstave seba ako niečoho zvláštneho a zaujímavého sa musí usmiať,zatiaľčo pokladá prázdny pohár na pult.*ďakujem vám za milé pohostenie a teda dúfam,že sa v cirkuse ukážete.*povie milo a ešte venuje slečne posledný pohľad,v ktorom sa zračí fascinácia.*hádam sa aj vrátim k práci,aby sa bolo na čo pozerať,keď už hodláte zavítať na predstavenie.*povie tieto slová na rozlúčku.*tešilo ma slečna Sheena.*usmeje sa odpochoduje z obchodu na rozlúčku ešte sa pokloniac a tuho premýšľajúc.z tohto miesta si zaručene odnesie hlavu veľkú ako melón od toľkých novôt.*
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama