close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

RPG- 16.5.2013

20. května 2013 v 20:58 | malý mlynček veterný |  Pan Fan
Fox Malice Punteruolo a Pan Fan

*Sedí skrčená na zemi v jednej z mnohých úzkych uličiek Geminisu. Rukami si objíma kolená a hlavou jej víria myšlienky na udalosti z posledných dní. Samozrejme, žiadne iné myšlienky tam ani nie sú* Prečo tam nie sú? Kam sa stratili? Prečo si na nič nemôžem spomenúť? *pýta sa v duchu samej seba. Hlavu si položí na kolená a ryšavé vlasy sa rozprestrú všade naokolo*

*pretĺka sa pomedzi ľudí na námestí a pritom si opakuje zámer svojej návštevy. rozhodol sa,že spraví menší nákup.pohľadom skĺzne k stánku s ovocím a zaraduje sa,že ho našiel tak skoro. vyberie sa mu teda nadšene v ústrety nehľadiac na šomranie miestnyh občanov,nie nie sú to spoluobčania,a cestou si zašvitorí znelku milej melódie,ktorú zachytil,keď odchádzal z cirkusu.*poprosím štyri pomaranče.*ozve s smerom k predavačovi.rýchlo mu zaplatí a vezmúc si úlovok ho už dav unáša smerom k nejednej z menších uličiek,ktoré sa napájajú na námestie.rukot sa hneď aj stíši,keď zájde hlbšie.skoro však zakopne o dievća sediace schúlené na zemi.*pardón.*povie skoro hneď zahanbene.*neprihodilo sa vám niečo?*opýta sa jej,keď ju vidí takto sedieť so sklonnou hlavou a prizrie sa jej lepšie.*

*Dvihne hlavu za zvukom hlasu, ktorý je jej neznámy. Teda, možno ho niekedy poznala, len si to nepamätá. Teraz ho však nepozná a to je podstatné* Som v poriadku *povie a iba pokrúti hlavou, snažiac sa pri tom vykúzliť na perách milý úsmev, keď sa pozrie na muža, ktorý pri nej stojí. Chvíľu na neho mlčky pozerá, no potom sa odrazu rozhodne zmeniť svoju odpoveď* Teda, stratila som sa *povie popravde a zahanbene sklopí zrak k zemi na svoje bosé chodidlá*

*obzerá si pozorn jej tvár a snaží sa v nej vyčítať niečo o tom dievčati.no ako mužovi mu to nie je súdené poznať.pretosa na ňu chlácholio usmeje,keď vysloví tie slová.*stratila?*zopakuje to a snaží sa nájsť aspoň nejakú dobrú vetu,ktorou by jej odvetil.*hm,keby ste mali menej rokov,tak by som povedal,že maminka sa iste začne strachovať a nájde si ťa.*povie jej úprimne.*no takto mi ostáva sa len opýtať,či viete,odkiaľ ste s sem dostali.posnažím sa to miesto s vami nájsť.*usmeje sa na ňu chlácholivo,ako na tie malé uplakané deti,ktoré mnohokrát postávali v hľadisku.*

*Pri jeho zopakovaní iba prikývne a počúva jeho slová s naklonenou hlavou* Maminka? Mám nejakú? Chýbam jej? Hľadá ma a bojí sa o mňa? Menej rokov? Koľko myslíte, že mám rokov? *spýta sa ho a v očiach sa jej zračí zvedavosť. Akoby čakala, že presne typne jej pravý vek, na ktorý si ona nevie spomenúť. Opäť sa na moment zamyslí* Ale ja si nie som istá, či sa tam chcem vrátiť *povie mu a sama je prekvapená tým, čo povedala. No z istého dôvodu odtiaľ odišla a pokiaľ tam tá čudná žena ešte stále je, nechce sa tam vrátiť*

*pri tej otázke sa musí zasmiať.hádam si len nepomyslela,že jej priveľa odhadol.*určite nie viac ako dvadsať.*povi napokon i keď by to aj jeho popravde zaujímalo,koľko má vlastne rokov. i keď by mu zrejme bez tej otázky neskrslo sa nad tým hlbšie zamyslieť. slečny sa predsa na vek nepýta.*tak to by ste tu potom nemali tak smutne sedieť,keď vám tak domov nechýba.vstávajte.predsa tu nebudete tak zašito lebediť,keď svieti tak pekne slnko.*tu ej ukáže pomaranče.i keď s s nimi chcel podeliť s Irene,tak sa rozhodne,že tak to bude lepšie.*spravíme si piknik pri fontane!

Nie viac ako dvadsať. Môžem mať toľko? *pýta sa samej seba v duchu a na chvíľu sa jej na tvári objaví neprítomný výraz. Možno sa až priveľmi snaží spomenúť si, no slovo piknik ju privedie späť do reality. Milo sa na muža usmeje. Postaví sa zo zeme a prehrabne si ryšavé vlasy* Sú vaše, nebudem vám ich predsa jesť *povie milo, no začne vedľa neho kráčať smerom, ani nevie vlastne kam*

myslím,že ich bude dosť pre oboch.*odpovie jej.hádam len neodmietne,keď jej ho olúpaný ponúkne.vyjdú teda z tmavej uličky a začne jej opisovať mesto,i keď sám o ňom toho mnoho nevie.*na námestí je menšia fontánka a okolo je to pekne dláždené.a sú tam dokonca aj lavičky na sedenie.a v tej fontánke sa kúpu deti a holuby.*dokončí svoj opis,keď sa im zozadu podarí obísť trhové stánky objaví sa ten kus námestíčka.*nech sa páči.máte česť vybrať lóžu..*ukáže na tých pár lavičiek.*

*kráča vedľa neho a snaží sa predstaviť si to námestíčko podľa jeho opisu. No nemusí sa trápiť dlho. O chvíľu si pri fontáne a ona sa tak môže na vlastné oči presvedčiť o kráse tohto miesta* Sadnime si na fontánu *povie veselo a podíde až k nej, sadnúc si na jej okraj a jednu ruku ponoriac do vody vo fontáne. Usmeje sa* Je to tu pekné *pomyslí si a pozrie sa na muža* Môžem sa vás niečo spýtať?

*sleduje jej detské nadšenie,keď sa priblížia na to miesto.kedysi sa i on takto veselil z týchto nových miestečiek vstrede každého väčšieho sídla.teraz mu ostali skôr pekné slová na ich opis.*len sa pýtajte.*vyzve ju sadnúc si neďaleko a vytiahne jeden pomaranč pustiac sa do jeho šúpania.*

*Zvedavo sa na neho zahľadí a celého si ho premeria pohľadom. Zastane na jeho očiach, ktoré sa upierajú na pomaranč* Stretli sme sa už niekedy? *spýta sa a trpezlivo čaká na jeho odpoveď. Myslí si, že skôr povie nie ako áno. Ak by sa predsa predtým boli niekedy stretli, choval by sa k nej asi inak. Možno by ju oslovil menom. No za opýtanie predsa nič nedá. Možno ju iba niekedy niekde zazrel. Možno s niekým. Už to by bol krok vpred*

*starostlivo odlupuje každÿ kúsok tak,aby ostal len holý čistý plod bez bielych zvyškov šupky.no keď už svoju otázku vysloví,i sa pred koncom zastaví a ešte raz si ju premeria.*myslím,že mi pred týmnebolo ešte cťou.*povie po chvíľke skúmania a bádania a odstráni posledné nepríjemné zvyšky bielej kožky.pomatanč rozdelí na polovicu a jednu jej podá.*dobrú chuť.*povie to definitívne,tak že by mu nemala odporovať.*snáď sa na niekoho podobám?*opýta sa jej so záujmom.*

*S úsmevom na perách si od neho vezme pomaranč a vloží si jeden mesiačik do úst* Tá chuť je úžasná *preblesne jej okamžite mysľou a nad jeho otázkou iba pokrúti hlavou* Nie, nepodobáte *povie pravdivo keď prehltne a vloží si do úst ďalší mesiačik. Asi musí byť teraz zmätený, prečo sa to pýtala, no nepremýšľa nad tým, či je mu to alebo nie je čudné*

*začuduje sa ešte viac jej odpovedi a v zamyslení a začudovaní zastane s jedným küskom pomaranča na plceste do úst.nejako mu uniká prečo mu položila túto otázku.asi mu zrejme nie je naozaj súdené poznať ženské myslenie.*tak potom tomu nerozumiem.*povie bezradne.*v tomto som tak stratený ako vy.*dodá ešte,no zasmeje sa samému sebe.*asi nemusím prísť všetkému na koreň.*tieto slová už vysloví ľahšie a strčí si napokon mesiačik pomaranča do úst.*

*Tak predsa je zmätený. Zasmeje sa na jeho zmätenosti a doje zvyšok pomaranča. Potom sa nadýchne a chystá sa mu objasniť situáciu* Ja som dúfala, že ste možno niekde niekedy videl. Aspoň by som sa tak o sebe niečo dozvedela *povie, no potom ju napadne, že to z toho nemusí pochopiť* Ja si totiž vôbec nič nepamätám *povie a ospravedlňujúco sa usmeje*

och,to je mi ľúto.*povie je zmätene. zrejme nebolo veľmi taktné tak poukazovať na zmetocnosť celej situácie.preto si aj strčí do úst ďalší kúsok.hneď za tým ho nasleduje ešte jeden.až skoro bravúrn mu ide hltanie tých pomarančov.*tak to ste potom úplne nový človek.alebo máte aspoň život vynovený.*podarí sa mu napokon tých pár slov,ktoré len tak ledabolo našiel ošemetne opreté na rohu jeho mysle.ani sa neunúvali k nemu priblížiť.sám sa k ním musel unúvať.doje aj posledný kúsok a šupky si zhrnie do prázdneho vrecka.*

To nemusí *usmeje sa* Neviem aký som mala pred tým život, takže nepociťujem, že by mi niečo chýbalo *povie s úsmevom na perách* hej, až taký nový, že si nepamätám ako sa volám alebo koľko mám rokov *opäť sa zasmeje*

tak si môžete meno vymyslieť.hocaké,aké sa vám bude najviac páčiť.*navrhne jej.nebol by to veru zlý nápad začať život s novým menom a pamäťou.*a roky si začnite proste odpočítavať tam,kde si to pamätáte.a môžete tak aj oslavovať nové narodeniny.*dokončí.možno sa jej ten nápad zapáči a ešte si spraví úplne iný život.bez nejakých starostí o minulosť a výčitiek pre svoje prehrešky.*
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama