close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

RPG- 11.3.2013

16. května 2013 v 16:20 | malý mlynček veterný |  Tytil Teressi Taylor predtým Müslinko Corny Toel
Reynard Davedien Ryalton a Tytil Teressi Taylor.

*vykročí smerom cez pole,hlavne niekam do diale. keď prekročí hájiček rozľahlý,tak sa pred ním otvorí kútik teplý. priam ideálne miestečko,kde bude svietiť slniečko. pristúpi k miestu tomu zpriama. je tu len trávička sama. tu kľakne si on k zemi vyhĺbiac dierky prstami. semiačka si starostlivo preberie v dlani,kým ich vloží do zemi. už do školy by zrejme len kvôli tej rastlinke chodievať nemohol. ešte by ho niekto bol aj pristihol. tak si toto miestečko vyhliadol a dnes sa sem nebadane vkradol. tu zakryje semienka zeminou a poleje ich vodou vlažnou. domček je len jeden na okolí,takže nehrozí tak veľmi,že ho niekto odhalí. sústredí sa na ten zázrak a upiera pevne bodro na zem zrak.*

*Noha, ruka, noha, ruka...vlastne..zle! Noha s rukou, noha s rukou. Veru, ísť po štvornožky vonku je ťažšie ako sa zdalo, ale on je predsa silný chlapisko on to zvládne! A tak si blúdi po zeleni zelenej a naháňa jeden sen za druhým, dúfajúc, že táto nátura divoká zmení ho v divocha. Ale dosť bolo poetizmov, späť k pohybu. Ešte sa náhodou pomýli, spadne a čo potom?! Nie, on si povedal, že dnes to zvládne na 100%! A tak sa vydá smerom..no proste niekam, dúfajúc, že tam nájde niečo vysoko dobrodružné a nové.*

*pozerá sa on nazem pozerá a chytá ho pri tom veru nedôvera. od semiačka ešte nič nenechal vzklíčiť. len či na to bude stačiť? no tu zrazu šuchot trávy z diaľky počuje. čo sa to len približuje? sám seba sa v duchu podozrievavo opýta. no len zvuk nejakého menšieho tvorčeka čuť sa mu možnosť naskytá. no i tak by to mal preveriť. veď aj človek sa v zviera môže zmeniť. a keby ho bol ešte aj vari udal.. no tejto myšlienke dokončiť nedal. vtane a potichučky sa smerom tým plíži k neďalekému domku. tu zbadá v tráve siluetu malinkú. a ešte aj na štyroch sa trime.*vari tu len nie je to stvorenie samé?*utrúsi k nemu sa blížiac a riadne sa mu pozdrviac.*ahoj malý človiečku.a kde ty máš mamičku?

*Po hodnej chvíli prestáva dúfať, že sa to zelené more skončí a on nájde aj niečo iné, no tento stereotyp zrazu naruší nejaký zvuk. Veru, aj by sa zľakol, ale prečo by sa mal báť? A tak ide odvážne ďalej, až kým sa mu niečo..niekto? neprihovorí. Veru, je to niekto. Vyzerá to humanoidne a aj to hovorí. A je to nebeypečne blízko! Ale veď všetci sú pri ňom vdž nebezpečne blízko, tak prečo sa báť aj teraz? A navyše. Tento tu vyzerá omnoho smiešnejšie ako všetci ostatní. Áno, budú kamaráti! A tak sa spokojne usadí v tráve. Však už našiel, čo hľadal. Niečo iné niečo nové. Vezme do ruky jedno stbelo trávy a spokojne si ho začne pchať do úst, pozorujúc hentoho oproti nemu.*

*no to malé sa len stále vpred poberá. tak si hho chvíľku obzerá. nevyzerá,že by kukučím mláďaom bol. no v okolí nikoho npostretol. a keď si to sadne do trávy a jedno zo stebiel odpraví,tak sa k nemu ešte väčšmi priblíži,kým sa to dieťa ten kus trávi stráviť snaží. no i keď je to zjavne nemluvňa,tak ďalšie otázky vypúšťa naň.*čo tu robíš,ty malý výmyselník.veď takto ďaleko od maminy nepomáha krik.*no ako mu tak plynie reč,tak uletí myšlienkami k svojim semiačkam preč.no nemôže tu toho špunta predsa samého zanechať. mohlo by sa mu niečo stať..*počuj drobec. ideme na výlet. ukážem ti,ako vie tráva rýchlo rásť.*hneď sa aj zberá vstať. tu načiahne ruky k dieťaťu.*

*Veru, to steblo nie je mamino mlieko, ale čo má robiť, keď nikde naokolo fľašku nevidí? Možno by mohol vyskúšať zaručenú emtódu vypýtania si jej. A tak teda plne rozhodnutý, že začne vrieskať na celé okolie nadýche sa a otvorí ústa, keď tu zrazu henten mu ponúkne výlet. A prečonie? Možno tam bude mliečko! A tak sa spokojne uškrnie a natiahne ruky smerom k nemu, pohybujúc pri tom prstami. Šup, šup.*

*tu to chlapčiatko natiahne nadšene rúčky a nedočkavo vystiera pršteky. vezme ho on na ruky teda rýchlo a vykročí cestou späť veselo. nemyslel,že bude tak rýchlo súhlasiť. niekoré dieťa by aj spustilo krik,čo sa nedá utíšiť.*hneď tam aj budeme.ukážem ti veru rastlinky užitočné samé.*prehovorí k nemu bez nejakej zložitosti.i tak sa nebude vyznať v slov tých odbornosti.keď odkryje sa slnečné miestečko,tak sa poraduje máličko. voda vo fľaši tu ostala. tým pádom ani na semiačka iná ruka nečiahla.tu položí ho do trávy a jeden krok opodiaľ spraví.*

*Spokojne sa rozhliada z jeho náruče a zisťuje, že veru tu toho veľa na objavovanie nie je. Samá burina zelená, sem tam nejaký fliačik snehu. Ešteže tu niekoho stretol, inak by toho veľa neobjavil. A ten niekto ho zase len späť položí do trávy, čo sa mu ani náhodou nepáči, a tak len sedí a pozoruje, čo to stvára, chytiac pri to do ruky nejakú iné osudné steblo, pchajúc si ho okamžite do úst.*

*tu vezme do ruky vodu a naleje ju na tú kopu,kde pred nedávnom semiačka zahrabal.*pre istotu som ich ešte raz polial. možno priveľmi obschli za tú krátku chvíľu. a potom by trebalo mi na pomoc vílu.*povie smerom k chlapčaťu,ktoré si znova pchá do úst trávu. tu zasmeje sa náhle hovoriac k nemu rýchle.*myslím,že aj na tejto tráve si pochutíš,keď z nej niekedy okúsiš.*nadhodí veru nevinne,no vzápetí sa mu tvár zvraští sústredene.no po chvíľke sledovania sa dočká pomalého vyklíčenia.*ahaaaa.*skríkne skoro ako malé dieťa.*zachvíľku sa dočkáme aj kveta.

*Zaujato zuje a sleduje toho tmaveho, ako sa tam s vodou hra. Čo mu pripomenie, že je hadný. Ale zatiaľ zvláda. Steblo ho akosi zasiťuje, čo mu ani náhodou nejde do hlavy, ale je to dieťa. Zvykne si. A tak sa teda sústredí znovu na toho veľkého a sleduje ho. Nakloní hlavu nabok a pozerá sa na to, na čo aj on. Niečo čaká? Niečo bude? Možno... A tak nechá steblo steblom, znovu sa nejako vytrepe na všetky štyri a podíde k tomu mokrému miestu, pchajúc tam do zeme prsty, usilujúc sa celý ten cyklus akosi urýchliť.*

*no ako sa tak vytešuje a na mieste radosťou poskakuje,tak sa to chlapča po štyroch derie ku klíku. a tu ma zrazu jednu rastlinku na prstíku. priskoči on hybko k nemu zpriama a ako taká precitlivelá dáma ozve sa.*prestaň predsa. veď takto,keď to zo zeme povyťahuješ nijako tým klíčkom narásť nepomôžeš. aha,tak sa to robí.*tu sa jeden z klíčkou v raslinu malú vystrábi. dúfa on,že sa chlapčiatko umúdri,lebo sa inak jeho záhonček vyparí.*

*To ho tu nikto nenecha si robit svoje?! Dokonca ani tento?! Je horsi ako jeho mama! Uz uz sa tam ide rozziapovat na celu luku, ked tu zrazu sa zacne rinut zo zeme nejaky klicok zeleny, ktory v podstate nie je ani nahodou zaujimavy, ale jeho zaujme. Preco? Nevie. Je v takom veku, ze jeho zaujme vsetko. Dokonca aj ten klicisko, a tak znovu vydychne v plucach nabraty vzduch a prikloni sa k tomu klicku, sutchajuc do neho prstom.*

*sleduje ten veľký nádych,ktorý znači len krik. no poteší sa tomu jeho detskému záujmu a vzápetí i dlhému výdychu. keď nakloní sa k tej malej rastline a jeho prst štuchá do nej nevinne,tak si roztopašne zaumieni a rastlinku na väčšiu premení. tu rozvinú sa lístky naplno a nad nimi sa čnie rozkonárená bujno. rozvonia podmanivo navôkol.*

*Ako tak si tam do nej šťuchá, zisťuje, že to nie je až taká zábava. Zo začiatku možno bola. Ale je to deiťa, všetko ho hneď omrzí. No henten tmavý tam sa očividne rozhodol spraiť z toho náramnu zábavku, pretože rastlinka je o pár centimetrov väčšia! Akoby zázrakom! To malého Reya prekvapí, ohromí a neskutočne pobaví. Na tvári sa mu objaví širokásnsky úsmev a nadšene začne tlieskať- Samozrejme, že popritom vydáva z hrdla niečo podobné výskotu. Tvárme sa, že je to smiech.*

*výmysel jeho prišiel v pravý čas, aby pozornosť chlapčaťa upútal zas. už to vyzeralo, že sa vari aj nudiť začne, no prekvapilo ho to vzrastanie dostatočne, aby sa pustil do detského povyku, ktorý sa nedá prirovnať k žiadnemu inému zvuku. Tytil sa pri pohľade na toľkú radosť uškrnie. nakoniec to nebolo zlé rozhodnutie, sem ho vziať a toto maličké políčko mu ukázať. tu prikrčí sa k rozvoniavajúcej rastline. hádam ju len takto niekto v plnom rozkvete skôr než on neodstrihne. odtrhne malý lístoček a rozmrví v prstoch ten kúsoček.*aha,ako pekne rozvoniava. zachvíľu sa tu pre ten smrad aj zhŕkne vrava.*ukáže aj tomu chlapčiatku lístok, i keď možno z toho nerozumie ani len kúsok.*nieže ho niekomu odhalíš. inak sa z tých lístkov neskôr nepotešíš.*povie tomu dieťaťu prísne. hádam len vezme tie slová vážne.*

*Zaujato počúva toho poloboha a celkom presne jeho slovám nerozumie. ale čo už, raslitnky sú pekné, to je hlavné! Jemu sa páčia, ale čo sa mu nepáči, je prázdny žalúdok. Veru, ej to potvora! A ani mama tu nie je. Cˇo ide teda robiť? To čo vždy? Osvedčený trik? Asi áno. A tak teda prejde zo smiechu do srdcervúceho revu, dávajúc tak najavo jednu zo svojich najzákladneších fiziologických potrieb.*

*zdá sa mu aj, že sa o jeho slová zaujíma. no to je len predstava zjavne klamná, pretože dieťa to sa pustí do kriku. ten rev by vyplašil aj najväčšiu opachu. preto niet čudo, že Tytil stŕpne. *kedy ten plač ustane?*opýta sa viac - menej sám seba.*asi mu niečo k šťastiu chýba..*skrne mu zrazu myšlienka, že vari to bude plná plienka. tak sa ho rozhodne očuchať. no lem detský puch stihne zavoňať.*čo by to len mohlo byť... žeby sa ti zachcelo jesť či piť?*opýta sa náhle a obzrie si okolie. *nepribehne nejaká dojka na pomoc?! to by som však chcel asi moc. ale i tak..*vraví on rýchlo a ustráchane. mal by hobasi vrátiť mame.. no kde ju má vziať. tu rozhodne sa chlapča na ruky vziať.*pôjdeme ti maminku nájsť. a tá ti dá papať.*povie tomu chlapčiatku. hádam bude stačiť i to na začiatku, aby sa ako tak utíšil. zatiaľ on k pôvodnému miestu krok spravil a vydá sa rýchlo náhliac, kým nevojd na malý dvorček bránku prekročiac. položí ho tam do trávy, počkajúc opodiaľ, kým sa niekto pristaví. potom sa v svoju stranu poberie.*
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama