close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

RPG- 14.2.2013

22. února 2013 v 14:42 | malý mlynček veterný |  Tytil Teressi Taylor predtým Müslinko Corny Toel
Naysa T. Vinkowskii a Tytil Teressi Taylor

*vyjde Tytil do maminkynej pracovne,kde su este svetla pozasvecovane.tu poodchyliac dverce sa nenapadne vkrdne dnu,no vie ze aj tak sposobil on ozvenu dost hlasnu,aby si jeho maminka vsimla tohto prichodu.neplette tu vsak nahodu.tak ako bol raz bystrozraky,dokaze mama Tytlova napnut sluchy do dialky.*mami,dnes som Niu stretol.aj som s s nou do reci dal.*tu na chvilu zavaha,pretoze ho prechadza odvaha.co ked im to chcela mama sama povedat.mal by jej asi moznost dat.*

*Sedí ticho v pracovni. Uvažuje, ako o tehotenstve povedať Elchanovi. Mala by sa tomu tešiť. No fakt, že otcom nie je on, ale Nevan, je dostatočne zdrvujúci. Z myšlienok ju však vyruší tichý zvuk otvárajúcich sa dverí. Škoda, že nie som vlkolak. Bodlo by počuť aj cítiť prítomnosť. Povzdychne si, no keď začuje synov hlas, okamžite sa jej na tvári objaví úsmev.* Tytlo! Ahoj!* usmeje sa na neho a ukáže mu na kreslo kúsok od stola. Sama sa na stoličke presunie oproti nemu a vyloží si nohy na stoličku.* A čo zaujímavého ti povedala? Ja mám pre teba tiež nejakú správu,* žmurkne na neho a už len čaká, čo zaujímavého sa od Nii dozvedel.*

*posadi sa na kreslo,ktore je jej stola nedaleko.lepsie na tom mieste usalasi.no ani si poriadne sadnut nestaci,uz sa ho mama na novinku pytw,co mu bola Niou odkryta.* len nieco o novej sestre ci bratovimi vravela.pri zmienke vasho stretnutia to spomenula.*doda este poslednu vetu dorazne,aby mamka vedela,ze Nia mozno nezna,zesa tymto preriekne.*budeme mat teda surodenca?a Nevan bude aj nam robit preto otca?*vychrlibna nu svoje otazky,bez najmensieho vahania znamky.vlastne na Necana sa uz davno opytat chcel,no ako presne to spravit nevedel.*

*Ticho počúva synove slová. Tak rýchlo jej pred očami vyrástol. Ani si jeho detstvo neužila. Keď však spomenie novinu, ktorú mu chcela sama povedať, trochu posmutnie.* Hej. S ňou som bola. A správne ti povedala,* prikývne na jeho slová.* Súrodenca mať budete. A aj preto som si vzala Nevana, aby vám bol otcom,* dodá potichu. Teraz už v duchu ľutuje ten čin. No nedá na sebe nič znať. Nemôže synovi povedať, že miesto manžela niekoho iného bude navždy milovať.* Hneváš sa na mňa?* spýtavo sa na syna zahľadí. Snáď jej to raz odpustí...*

*nepozdava sa mu mamin smutny ton.uz k nemu.chyba veru len ston.*prepac,mal som si pre seba nechat,ze mi to niekto stihol povedat.*povie jej ospravedlnujuco a zatvari sa kajuco.no mam uz pokracuje dalej tichym hlasom.akoby sa bala,co vzide s jeho ohlasom.tu mu prislo ver velmi luto,ze povedal jej to tak kruto.tu vludne sa na maminu usmeje.co sa to len deje?*len kvoli nam si si ho brat nemala.dolezitejsie je,aby si ho ty lubila.otca nam nemusis hladat.saci nam,ze si sa pre nas najlepsou mamou rozhodla stat.

Ale to je v poriadku.. Možno by sa mi nikdy nedostalo času vám to inak povedať,* usmeje sa nakoniec na Tytla. Vlastne Isu už riadne dlho nevidela. Kde tá sa túla? Napadne jej, no už sa ďalej synovi venuje.* Kto povedal, že ho neľúbim?* prekvapene sa na neho pozrie. Žeby to bolo až tak veľmi vidieť? Nie.. To isto možné nie je. Avšak slová syna jej tisnú slzy do očí.* Tak to som rada. Často mávam pocit, že ňou nie som,* i cez slzy sa na syna usmeje. Avšak jej ďalšie činy preruší ťukanie na okno.* Nejaká to sova...* prekvapene oznámi Tytlovi a vyberie sa k oknu. Rýchlo zviaže sove list z nohy a začíta sa do úhľadného dievčenského písma. Ahoj maminka! Chcela by som ti povedať, že som sa rozhodla zostať so svojím priateľom, ktorého som spoznala raz na výlete zo školy. Zaľúbila som sa do neho a rozhodla sa zostať už navždy s ním a cestovať po svete. Odkáž Tytlovi, že ho mám veľmi rada, a ako moje dvojča bude vždy so mnou. Ľúbim vás všetkých, tvoja Isa. Prekvapene ešte trikrát prečíta celý list. A potom ho podá synovi.* No... Tak si mi zostal len ty...

nelubis, ci lubis..to naozaj neviem,no lem to poviem,ze len z lasky si si ho mala brat.ani len vtedy,keby si ho mala rada mat.*maminke tisko tieto vravi,no tu sa na jej slzach zrak muzastavi.no nestihne ju nijako utesit,pretoze sa mala sova rozhodne ich vyrusit.tu ako nerie do ruk ten list kratky a cita si pozorne jeho riadky,podide k mine Tytil blizsie.zachyti on podavany list neistejsie.co viedlo ju k vete tejto prostej,no napriek tomu obsiahlej?tu prebehne on pozorne tieto riadky a chce urobit jeden krok spiatky.no uz nebude tu ta silna Isabell,co spajala vsetko ako tmel.pristupi on k mamine a silno ju objime.*

*Opätuje synovi objatie. Odišla jej dcéra do sveta, čo ona teraz podnikne? Čaká dieťa s mužom, ktorého má len rada. Čo urobí ten, ktorému svoje srdce dala? A čo bude ďalej? Sama netuší.* Tytlo? Postaráš sa vždy o svojho súrodenca?* spýta sa ho pošepky.* Budeš jeho veľký brat. Budeš ho chrániť a na neho dohliadať?* nevie, či by dokázala zniesť ďalšiu skutočnosť, že jej dieťa tak rýchlo vyrastie. Chce si užiť tú možnosť, že bude dlho matkou.* Sľúbiš mi to? Teraz, keď je Isa navždy preč...

*mamina vážna tvár ho primä povedat tych slov par.*sľubujem,že budem ten najlepší brat a snažiť sa ako len budem znať.*odpovie na tu prosbu tesknú.môže on dať len takúto odpoveď nejasnú.*a vždy sa o svojho maličkého súrodenca postarám.no neviem,či sa môcť takejto mamine raz vyrovnať budem.*toto už povi veselšie,aby neboli ich slová oveľa trudnejšia,ako by sa patrilo.lepšie by bolo,keby sa také voľačo oslávilo.*mali by sme to nejako osláviť.aj keď sa Iza nebde chcieť vrátiť,no aj tak tu ešte jeden dôvod je.

Áno, máš pravdu. Je dôvod na oslavu,* usmeje sa na syna a konečne ho pustí. Ani si neuvedomila, že ju vo svojej výške dorástol. Až teraz, keď sa na neho lepšie prizrie, vidí, že je z neho predsa len riadny chlap.* Ale ja oslavujem len šálkou kakaa,* uškrnie sa na neho a otočí sa smerom ku dverám.* Môžeš mi pomôcť zariadiť malému či malej izbu. Dáme tam všetko, čo ti niekedy chýbalo. Aby som sa poučila,* zasmeje sa a kývne na neho hlavou, aby sa pohol von z jej kancelárie a dali si pohár kakaa.*

aj taka oslava je neaka.kazdeho potesi kakaa salka.*odveti veselo na to skromne slavenie,ktore sa chystaju zamenit za smutenie.ved este si nad jej odchodom posmutia,lebo spominkysa veru tak lahko nestratia.vykroci Tytil z pracovne za mamou,hladiac na nu s usmiatou tvarou.*myslim,ze s tym by sme si mohli hravo poradit.snad aj nejake veci mozno vyrobit..*nadchne tu Tytila praca kutilska,ako toho maleho nezbednika,ktorym kedysi byval.vtedy este o nicom velmi nerozjimal.*
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Ren-číík~ Ren-číík~ | Web | 22. února 2013 v 14:42 | Reagovat

zaujímavé

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama