close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

RPG- 10.1.2013

17. ledna 2013 v 18:38 | malý mlynček veterný |  Tytil Teressi Taylor predtým Müslinko Corny Toel
I.
*pohne sa tytil vpred,
hadajuc kde je krajnosti stred.
tolko toho sa udialo,
co by po zisteni jeho blizkych zasiahlo.

no napriek tomu krok svoj mieri ta,
kde mal vzdy otvorene vrata.
otvori branicku tichucko
a trva mu len kratucko,

kym sa v stajni zjavi.
tu sa mu jeden obraz vyjavi
s dych sa mu ver zastavi.

nesmely krok vpred spravi
a az pred vlasovakom sa zastavi.
duch jeho je vahavi.*


II.
*uz neprisiel si ako zved,
ked sa vlasovak pohol vpred,
aby ho uvital.
mozno aj aby jest dostal.

tu konicek tisko zaerdzi
a pusta sa s tytilom do reci.
no vyznie to viacmenej ironicky a skrusene,
pretoze tytilove poznanie zvieracej reci je mu zahmlene.

nevie tytil ci mu ma dat znat,
ze je tu niekto,kto by ho mohol chapat.
rozhodol sa mu vsak najskor zelaneho ovsa dat.

sice porozumenie tej reci je zdlhave a unavne,
tak tytil si pocinal az zazracne bravurne.
az na par ujukani sa mu zdali tie slova rozumne.*


III.
*ked pohladi svojho konika,
prihovori sa mu sprvoti recou cloveka,
no prida aj chlacholive zaerdzanie,
ktore v nom vyvola nedovercive zmatenie.

nechava ho samotneho na chvilku,
aby mu prichystal nejaku konsku pochutku.
nazrie on do vedlasieho skladiska,
kde sa mu bohaty vyber ponuka.

s ovsom v ruke sa k boxu priblizi
a zachytit sa konske mrmlanie snazi.
veru teraz vsetku svoju snahu vynalozi.

ked vkroci on spat k vlasovakovy,
tak prerusi jeho tiche samomluvy.
zjavne sa pocit odcudzenia dostavil.*


IV.
*s velkou nehou cloveka,
vysla z neho odpoved prostoreka.
nechcel to tak rychlo vysvetlit,
no nepodarilo sa mu myslienky zachytit

a skryt ich pre vyrieknutim.
povedal to uz hlasom uprimnym.
a ked na vlasovaka znovu pohliadol,
malicky kusok skryvaneho pochopenia zahliadol.

pustil sa on hned do smiechu,
ked sa mu dotalo priatelskeho buchnatu.
mal by uz povedat aj on nejaku vetu.*

och,vlasovak,ako som mohol ta tak dlho obchadzat.
ked som sa podujal tvojou kupou sa k tebe priviazat,
mal som na to lepsie pamatat.


V.
*veru naslo sa v nom nieco uprimneho,
co mu zabranilo povedat co i len slova klamliveho.
vycitky v nom vyvstali,
ze v poslednom case sa jeho myslienky vlasovaka netykali.

mal by to ver napravit
a s nim viac casu travit.
sleduje ako sa pustil rychlo konicek do ovsa.
ten sa ver v jeho utrobach zazracne straca.

ked sa uz ver k poslednym sustam dostane,
tak na kratko ticho nastane.
no jeho rec ho pretrhne.*

nechces sa ist von prejst?
mohol by si tam aj cerstvej travi zjest.
hned ta tam mozem odviest.


VI.
*co vytratilo sa zo zivota jeho nestaleho,
je pritomnost jeho kamarata konskeho.
dlho k nemu uz na navstevu nezavital,
preto sa ani len nezacudoval,

mladistvemu to uz zrebcekovy,
ktory sa pomaly vyrovna dospelemu konovy.
je z neho ver uz velky chlap,
ktoremu sa uz asi nechce tak velmi hrat.

ked zamieri teda k nemu vlasovak svoj krok,
buchne on do velkych dvierok,
cez ktore vedie ho isty krok.

a vlasovak ho nasleduje.
ked sa pred ich chrbtami box skryje,
tak sa pred nimi pastvina odkryje.*


VII.
*zruc mu zrazu do oci,
ho tam dovera zaskoci.
cim si ju on zasluzil,
ved len teraz sa navratil.

veru nadlho ho opustil
a myslienky unho nestratil.
no konik napriek vsetkemu hladi priatelsky,
akoby som bol stravil s nim chvile skoro vsetky.*

mali by sme zajst na luku,
tam najdes veru aj materinu dusku.
je tam prekrasne.

*povie tytil vlasovakovy zasnene.*
boli tvoje chvile bezo mna spokojne?
*zaerdzi tytil na vlasovaka nevinne.*


VIII.
*tam svoju odpoved zoci,
ked na prah lucky vkroci.
nevie ci jeho neobratna mluva konska,
nejavila sa ako skomolenina somarska.

no ked dostal zapornu odpoved,
vedel on v tej chvili hned,
ze sa namal radsej pytat,
keby sa vycitkam chcel vyhybat.

pohliadol on vlasovakovi do oci,
no vedel ze smutny podlad nestaci.
to este jeho prehresok nezaonaci.*

prosim mohol by si mi odpustit?
budem sa to snazit odcinit.
len to ti mozem slubit.


IX.
*nemusi sa on vsak bat,
bude tu tak casto,ako sa len bude dat.
takyto pocit sa v uhniezdil,
aby nejako jeho prislub specatil.

po siji,ho nezne pohladi
a potom mu prezradi.*
bojim sa co sa este moze stat.
co by este vacsmi mohlo moj zivot skomplikovat.

*sadne nan smutok prevelky,
no usmeje sa priatelsky,
ked dostane stuchanec od zmetiky.*

vlasovak zmetika,toto si vyprosujem.
neviem ci tu este pridem,
ked len same stuchance dostanem.


X.
moze sa predsa este nieco horsie stat,
ako keby si mal len par stuchancov dostat.
*zaznie mu odpoved pri uchu,
nie nema on sluchu poruchu.

veru to prisla vlasovakova vypoved.
nevedel,ze on vie podat taku suvislu odpoved.*
mozno na tom aj trocha pravdy jest.
necham sa tymi slovami viest.

*popozenie vlasovaka vpred.
a zatial co bude jest,
sa rozhodol si posediet.

ked pociti zrebcek ten pokyn nemy,
pohne sa v osameni,
bez nejakej zabrany.*


XI.
*mohli by vsetci naveky zaspat,
keby vedel taky povel tytil dat.
no chlapec nevedel svoju schopnost ovladat,
mysliac si,ze vlasovak ho chcel dobrovolne posluchat.

no to on mu vtisol svoju volu,
ktora mala este stale silu nestalu.
bola ona tak premenliva,
aka bola jeho,tuzba upenliva.

nebol to veru vrchol jeho vrtochu,
no na vlasovaka stacilo len pokynut trochu.
mal ho uz konik veru rad,

ved aj jednoduchsie sa pocuvne kamarad.
lahol si teda do travy,
pocuvajuc cvrckov rozpravy.*


XII.
*tu uprie svoj zrak vahavi,
niekam do travy,
ked zacuje tu klebetu,
ze musi pristat jeden na odvetu.

prevelmi sa zacne smiat,
ked vidi takto cvrcka rozpravat.
aj vlasovak usami zastriha,
ked sa pred tytilom cvrcek v boji miha.

pristupi on k nemu odzadu,
ze si aj on urobi z niekoho,teda tytila,srandu.
no ten sa na suchot obrati,

kon len tazko elfske uska prekabati.
usmeje sa nan veru zvesela,
akoby sa najsmiesnejsia prihoda dna stala.*


XIII.
niekam do dialavy,
pobrat by sme sa ver spolu mali.
mohli by sme aj niekoho zobrat s nami.
*takymi hovori prave on slovami.

veselost ho ver opantava
a priroda mu pocit dava,
ze len v nej je elfik spokojny
a najde len ta zivot bezpecny.

*mohli by sme na machu lihat,
pohladom na hviezdnate nebesa spocivat
a spokojne po celom dni usinat.

ten den by sme hrou mohli travit,
ci par kopcekov prekrocit.
mal by som to zariadit.


XIV.
*nesmely krok vpred spravi,
pretoze sa blizi koniec navstevy.
domov by sa mal brat,
hodilo by sa tam paru veci ponapravat.

preto vlasovaka poprosi,
aby tam ponechal aspon jednu kvapaku rosy
a do boxu spat sa vybral.
a aj teraz ho veru konik posluchal.*

dakujem ti milovane stvorenie,
za take pekne popoludnia spestrenie.
*taketo recie tyril prave rozlucenie,

ked zatvara boxu vratka,
mysliac aka ho caka cesta vratka,
k domovu kde caka ho mamka.*


XV.
*pohne sa tytil vpred,
uz neprisiel si ako zved,
ked pohadil svojho konika
s velkou nehou cloveka.

veru naslo sa v nom nieco uprimneho,
co vytratilo sa zo zivota jeho nestaleho.
zruc mu zrazu do oci,
tam svoju odpoved zoci.

nemusi sa strat on bat,
moze sa predsa este nieco horsie stat.
mohli by vsetci navely zaspat.

tu uprie svoj zrak vahavy
niekam do dialavy
a nesmely krok vpred spravi.*
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama