close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

RPG- 29.12.2012

30. prosince 2012 v 18:25 | malý mlynček veterný |  Étienne Léidiàn
Étienne Léidiàn a Crystal Aliceira Istrilis

*Po plese sa rozhodla, že ešte nepôjde spať. úreto sa celú nic len prechádzala popri jazere, potom po námestí a nakoniec skončila tu, pri fontáne. Zima jej nebude aj tak nikdy, okrem toho že je nymfa ovláda aj chlad takže určite neprechladne. Sledujúc fontánu, predstavuje si aké by to bolo keby aj v tomto nečase bola živá ako počas leta.* A prčo si to prianie nesplniť? *povie si a mávne rukou, hneď nato fontána ožije akoby nebolo zimné ročné obdobie.*

*vyberie sa smerom k námestiu.keď hlavy a crkotanie ustalo,tak sa rozhodol pre istotu zotrvať ešte nekaký čas v šikmej uličke,no ako sa slnko znova skrývalo za horizont,teda sa blížilo k tomuto počinu,rozhodol sa vymeniť ticho uličky za ruch námestia.kráča ta s jednou myšlienkou.kiež by,sa dnes ne chcelo nikomu zo sveta poberať.no pomýšľa na to viac sarlastocky,ako úpenlivo a svoje ktoky mieri k fontáne.jej nehybnosť a stálosť ho vždy pri týchto monumentoch v zime fasccinovala,preto neprehliadne,ako z fontány vytriskne voda.keď sa obzrie vôkol a zočí tam slečnu zo včera,tak si rýchlo domyslí,že aj toto bude privilégiom týchto čarovných bitostí.*dobrý podvečer Alice.

*Usmeje sa, keď za sebou začuje známy hlas.* Dobrý podvečer Étienne. Už vás prešla tá bolesť hlavy? *spýta sa zdvorilo a s miernym náznakom obáv. Nechce aby si myslel, že ho podozrievala, pretože to tak ani nebolo. Neprekážalo jej, že odišiel. Bola to jeho vec a prečo by jej vlastne klamal? Nemala ani len právo ho upodozrevať. Nepôsobil na ňu ako ni ekto kto podvádza a klame. Práve naopak, až príliš nevinne a teraz, keď ho vidí bez masky ju v tom utvrdil ešte viac.*

*keď pristúpi k prskajúcej fontáne,tak si pozornejšie prezrie Aliceinu masku,ktorú si ešte nezložila.*som rád,že som vás opäť,stretol.*využije príležitosť napraviť svoju mienku,ktorá u skečny nemohla veru stúpnuť po tom náhlom odchode.*ďakujem,už je to oveľa lepšie.nočná prechádzka v tichých uličkách mesta mi prospela a osviežila.*vysvetlí obšírne a nenútene ako trávil noc a usmeje sa.*vlastne chcel som sa vám ospravedlniť,hneď ajo sa migréna stala znesiteľnejšou.*povie nakoniec,hoci myšlienky na minulú noc upäl,až keď ju zbadal sedieť pri fontáne.*je mojou veľkou chybou,že som nezotrval a neodprevadik vás Alice až domov.*jeho reč sa kolíše medzi tykaním a vykaním,pretože si nie je istý,ako by ju smel osloviť.*môžem svoje grobianstvo nejak odčiniť?

Tu nie je čo odčiniť. Len mi prosím tikaj. Mám osemnásť nie som taká stará, akos a vďaka tomu tikaniu cítim. *povie s úsmevoma zloží si masku.* Takže ešte raz. Crystal, teší ma. *vraví s úsmevom a podáva mladíkovi ruku. V poslednú dobu je nejaká príliš milá. Na nymfu jednoznačne. Akoby ani nebola nymfa. Ale neprekáža jej to práve naopak. Cíti na svojom chrbte vďaka tomu ešte aj hrejivé teplo.*

*tiež jej podá ruku,a usmeje sa,keď má odpustené.*teší ma.*chvíľu držiac jej ruku premýšľa,či sa má opäť predstaviť,no rýchlo pokračuje.*moje meno si hádam nezabudla.*usmeje sa.*a ako sa skončil bál.snáď sa vydaaril,keď ste si ešte nesňali kostým.*s ľahkosťou sa pustí do reči a pozoruje ju.je zaujímavá a až veľmi šarmantná,aby ju prehliadal.občas mu pohľad zalietne aj k striekajúcej vode.*

*Pousmeje sa.* Tak mi tikaj prosím ťa. *naráža an to ako ju oslovil, keď riešil kostým.* Ples bol krásny, no nestrávila som tam veľa času. Radšej som sa prechádzala po okolí a spomínala. *vraví. Nemá problém povedať mu pravdu, i keď niekedy to môže vyzerať zvláštne, že si namiesto spoločnosti vybrala súkromie.* Teraz sa mi to tu naozaj páči. Ešte aj fontána je živá. Voda hrá krásnu melódiu. Možno teraz pochopíš ako som to myslela, že je mojim spoločníkom. *povie mu nakoniec. Nechce aby sa cítil nepríjemne a tak sa mu pozrie do očía usmeje sa.*

*keď ho znova opraví,tak ho zaškrie,že jej opäť raz zavykal.no pokračuje ďalej v reči a on so záujmom sleduje tú mluvu.*tak mladá a až,tak zabraná do minulosti?*podotkne nevinne a v duchu sa tomu uškrnie.akoby práve on netrávil väčšinu času osmaote.*hádam vás len neťaží nejaká desivá spomienka.*povie s ľahkosťou,akoby jeho slová niesli otázku celkom inú,skrytú za pobedanou.*ak myslíš jej zurčanie,tak je to je vskutku podmanivé.príjemné pri predstave hluku jarmoku,či trhu.*povie veselo a v hlave sa mu obkaví mepríjemná spomienka na včerajší crkot,ktorému sa uškrnie.no úsmev jej nesmelo opätuje.*

*NEchce sa moc vracať k pocitom, ktoré v nej spomienky vyvolávali.* Sú to len spomienky. *poznamená nakoniec a opäť sa usmeje.* A nemáte tu nijakú priateľku, či spriazdnenú dušu, s ktorou by si trávil takýto pekný večer? *pýta sa zvedavo. Pretože toto miesto, je plné ľudí, ktorý majú niekoho s kým sa vždy potulujú. Aj ona mala.* Prestaň! Spomienky! *dohovára si. Nemôže si dovoliť opäť sa tak mučiť.*

*keď Alice premýšľa pri jeho pripomienke nepríjemnej minulosti,tak ju sleduje.hdam len nevyznela jeho poznámka až príliš odvážne.no jej úsmev mu prinavráti sebaistotu a vedomie,že to neprehnal vo vyzvedaní,alebo si vie slečna veľmi ľahko potom poradiť s takými otázkami.no hneď naňho s ešte dôvernejšou vyrukuje,ktorú po pravde nečakal.no s úškrnom na perách a ironickou radosťou podotkne.*len jedna verná stena,ktorou sa podopriem a zadriemem.*po chvíľkovej úvahe má pocit,že povedal až priveľa.*no nerád ťa budem,Alice,zdržiavať,ak sa chcešza niekym ponáhľať*povie milo a začuduje sa,kde sa v ňom ta priateľskosť nabraka.*

Ak by som sa za niekym ponáhľala určite by som to povedala. Alebo máš pocit, že nie som priama osoba? *podotkne naoko sa tváriac, že sa jej jeho nedôvera dotkla. No pravdou je, že ho len provokuje. Chce sa tešiť s dneskajška nie sa trápiť malichernými urážkammi alebo spomienkami, ktoré sa už nevráta.* Môže sa stať že za mnou ktosi príde. No neviem o nikom, kto by so mnou chcel tráviť čas. Popravde sa divím, že si sa mi už len ty prihovoril. Zväčša som dosť depresívna osoba. *vraví. Uvedomuje si, že už mele hlúposti. Tak radšej prestane. Cíti akos a jej líca sfarbujú dočervena.*

*nad jej úprimnosťou sa v duchu pousmeje,no navonok nedá svoj výraz nijak znať.*ach,Alice,prepáč mi,prosím,nechcel som ťa uraziť.*prenesie ľútostivo.*no moja mevedomosť je výsledkom toho,že vás vlastne nepoznám.*vraví tieto slová s radosťou.ešte nikomu sa takto nemusel ospravedlňovať.no načúva jej slovám pozorne a prekvapí ho to priznanie.chvíľku sa díva váhavo,keď sa pod toľkou pravdou jej tvár rozhodne zrumenieť.*tak,to aby som sa onzrel po niečom čo ťa v smútku poteší..*povie jej láskavo,no pridá do svojich slov veselosti.*

Nie nie... *snaží sa ho opraviť. Echce aby i myslel, že od neho niečo očakáva.* Ja nie som smutná. Práve naopak. Cítim sa príjemne. *vraví mu a opäť sa usmieva. Pozrie na fontánu a rozhodne sa opäť jej darovať pokoj. Preto zurčanie a vytriskovanie vody opäť ustane. Pozrie na Étienna.* Prepáč, že nie som najzábavnejšia spoločníčka akú si si mohol predstaviť. *ospravedlní sa, pretože si uvedomuje, že hoci nie je smutná nie je najzábavnejšia.*

*pohliadne na ňu trošku pobavene.*aká je vaša nálada zrazu vrtkavá.*prenesie veselo a odľahčene,keď sa opäť usmeje.ani nevedel,čo by jej dal,aby to vzbudzovalo pobvenie,či šťastie.preto mu aj odľahlo,keď sa usmievala.no nebil si tentoraz istý,či úsmev ten nie je predstieraný.fontána prestane prskať do priestoru vodu a znovu sa utíši,ako bola krátku chvíľ pri jeho príchode.tiež sajej pozrie do očí.*ubezpečujem ťa,že keby si bola otravná,tak tuuž nesedím.*povie úprimne a s iróniou.nemá rád,keď sa ľudia podceňujú.*príliš zábavná spoločnosť je niekedy unavujúca.

Áno, som nestála. *pousmeje sa. Každý, kto sa v jej živote objavil jej to vravel. Tsar sa na tom vždy bavila. Ulrichovi sa to páčilo, vždy ho dokázala nejako prekvapiť. A Will.. Toho dohnala k ešte väčšej depresii, ža čo jej určite bol vďačný, pretože on nemal rád, keď bol šťastný. NAkoniec si povzdychne. Cíti, že na ňu ide horšia nálada. Preto sa postaví a pokúsi sa o milý úsmev. Nechce ho klamať, no enchce aby si myslel, že to je jeho prítomnosťou.* Mrzí ma to Étienne, ale na dnes ťa poustím, začínam cítiť únavu, keďže som celú noc nespala, tak mi odpusť, no ja sa už vyberiem k sebe. *povie a zakýva mu.* Budem rada keď ťa opäť stretnem. * a vyberie sa smerom k jazeru.*
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama