Étienne Léidiàn a Crystal Aliceira Istrilis
*sleduje dav,čo mieri do siene,kde koná sa dnes významné združenie maškarád.dozvedel sa však o tomto bále len tak tak,preto jeho maska sa vytŕčala až príliš v rade honosných masiek mieriacich do siene,medzi ktoré sa zaplietol.vybral si on pustovníčky háv.aj chýbajúce strnisko mu nahrávalo do karát a taktiež jeho tváre jemný vzhľad.s pohľadom vážnym prestúpil prah mieriac do prázdneho kúta siene,kde by nevzbudzoval nadšenie.no ako sa pohol tak,tak sa nachvíľu mu napol na hrudi jednoduchý háv a podotkol to,čo chýbalo plochej hrudi.no trvalo to len okamih.*
*Hoci dávno nebola v spoločnosti, doniesli sa k nej chýri o dnešnom plese. Povedala si, že by nemala byť stále utiahnutá niekde mimo a trochu sa odragovať. Preto si pár dní predtým bola dať ušiť šaty. vymyslela ich trošku rafinovanejšie. Konečne si mohla dovoliť mať odhalený chrbát s jej ornamentami. Korzetové čierne šaty, ktoré jej odhaľovali celý chrbát boli namiesto čipky zdobené práve takými ornamentami aké má od krku, cez raená až po zadok. Teraz už stojí pred kavarňou a opatrne vojde. Nechce moc pútať pozornosť na svoj príchod. Atmosféra navôkol ju upokojí. Vyberie si teda miesto pri bare a objedná si pohár bieleho vína.*
*pri pohľade na všetky tie maškarády sa z kúta,odkiaľ pozoruje tancujúcu spoločnosť uškŕňa.nikdy nevidel toľko farieb a ľudí v preoblečeniach pokope.jeho úsmev sa o niečo viac rozšíri,keď vidí vstupovať smiešne stvorenia rad radom a za chvíľku je parkeg ale aj sieň dosť značnd plná.pristúpi k jednému zo srolov s občerstvením a sleduje zatiaľ tancujúce páriky,či sebavedomých odvážlivcov.nalievajúc si do jedného z čistých pohárov punč sa pohráva s myšlienkou,aby niekoho vyzval do tanca.síce jeho maska pustovníčky by mihla pomýliť nejednú tanečnicu.premýšľajúc si odpije.keď zbadá novú tvár,ktorá k baru zamieri hneď od dverí,neodpustí si prehliadnuť jej kostým.vzorované šaty sa mu zapáčia natoľko,že pristúpi priamo k nej a pustí sa do reči.*krásny podvečer slečna.*osloví ju chlápätko,dúfajúc,že nič neskazí.priateľsky sa usmeje a pokračuje vo svojej mluve.*mimoriadne vám to pristane.*povie jeden z otrepaných komplimentov a sám sebe sa v duchu posmieva,že sa nezmohol na lepší.*
*Má prehodenú pravú nohu cez ľavú a pravým člekom si pohúpava do rytmu znejúcej hudby. Mierne sa usmieva a mysľou je niekde inde. Keď ju zrazu vyruší neznámy hlas. Pozrie sa na jeho majiteľa a zbadá milý úsmev nevinne vyzerajúceho mladíka.* Ďakujem, mladý pane. *povie zdvorilo a cíti, že sa jej líca sfarbia dorúžova. Prebehne ho pohľadom a potom zastane pri jeho očiach.* Bavíte sa? Alebo ste ešte len prišli. *pýta sa, pretože si ho tu nevšimla. Nie, že by nebol zaujímavý, no ona si nevšímala v poslednej dobe nič. Nevšimla by si ani keby smeruje do horiaceho kruhu, až kým by sama nezačala horieť.*
*dôkladnejšie si obzrie garderóbu slečny pred sebou.toľko malých detailov,čo by mohol napočítať na jej šatách plne kontrastovali s jeho kostýmom,vyzerajúcim priam fádne.keď zaregistroval jej otázku,tak sa neponáhľal preveľmi s odpoveďov,no pustil sa do mluvy skôr,akoby začala pauza byť otravná.*dorazil som krátko pred nami,no stihol som zhlianuť pramálo zaujímavých masiek,ktoré by s vami mohli súťažiť*slová zo seba vypustí veselo a pozrie sa k baru.zrazu ho napadne spásonostná myšlienka.*smiem vám niečo ponúknuť?*opýta sa ukáže smerom k baru.*
*Neustále sa jemne usmieva. Pamätá si to základné pravidlo, aby neodradila spoločnosť.* Koľko lichôtok. *povie a zasmeje sa.* Ďakujem, no váš kostým je tiež pekný. Mám rada jednoduchosť. *poznamená a žmurkne na neznámeho.* Mimochodom volám sa Crystal no dnes ma volajte Alice. *povie anatiahne k nemu bledú, krehko vyzerajúcu pravú ruku. Zaregistruje jeho otázku a vduchu sa uškrnie.* To by si mi teda toho mohol veľa ponúknuť. *povie si keď ho opäť prebehne pohľadom.* Môžete, no výber nechám na vás. *odvetí nakoniec. Možno porozumie a možno nie.*
*jej komplimentu sa usmeje a skrpmne,ako sa na jeho háv patrí riekne.*ďakujem slečna.*ako jej podáva ruku,tak ju jemne vezme do svojej a naznačí na ňu letmý bozk.*teší ma Alice.moje meno je Étiene.*predstaví sa sa krátko ako ona a opýta sa vukročiac k baru.*čo vás tak desí na vastnom mene,že volať vás Alice mám?*opýta sa a pokračuje.*snáď len to nie je preto,lebo by ho vyslovili moje ústa.*povie naoko dotknuto no v duchu sa usmeje.nápoj vyberie podľa toho,na ktorom mu zrak najprv spočinie.*čo poviete na punč.
*Veselo sa zasmeje a potom Étiena jemne pohladí po dlani.* Nie, som presvedčená, že moje meno by z vašich úst znelo pôvabne, no dnes sme tu perdsa anonymne nie? Preto tie masky. A nikto netuší, že moje druhé meno je Aliceira.Teda okrem vás. *opraví sa naoneic a opäť sa usmeje. Tuka jej ostáva na jeho dlani. Nad jeho výberom nápoja sa len pousmeje a prikývne. Je jej to srdečne jedno. Sleduje jeho profil a predstavuje si ho bez masky. Zamyslene sleduje jeho tvár a pred očamis a jej tvoria rôzne obrazce. Opäť má ten mierne neprítomný pohľad.*
*pri jej pohladení sa na ňu pozrie zamyslene,s akým dôvodom vyrukuje?no dôvod ten sa mu smiešnym zdá.*preto ste si zrejme dali meno,ktoré vašej maske zodpovedá.*ako to dievča z krajiny za zrkadlom.no to si len pomyslí.nevie nakoľko sú rozprávky jeho detstva známe tu.*a nikto ďalší sa ho nedozvie.žiaľ ja stredné meno postrádam,preto vám nemôžem oplatiť túto dôveru.*siahne pojednom s pohárikov.*nech sa páči.*podá jej voľnou rukou kryštáľový pohá naplnený punčom a počká,kým si ho vezme,aby si mohol vziať ten svoj.v nápojoch sa veľmi nevyznal,preto očakávaj hocijakú chuť*
Je to možné. *pošepne len a vďačne si od neho vezme svoj pohár. Odpije si a snaží sa zakryť, ako ho sledovala. Preto venuje pozornosť parketu. A mnohý, osobám, ktoré tam tancujú. Snaží sa nevnímať ich rozhovory. NEznáša, keď vie o ostatných viac ako by mala. Je to predsalen ich vec. Stále nohou pohupuje do rytmu hudby. Má rada hudnu. Nymfám vždy šlo tancovať. PRedsalen dokážu sa nechať uniesť hudbou rovnako ako ich vlny vedú v jazere.* Povedzte, Étienne. Rád tancujete? *spýta sa trochu nesmelo.*
*príjemná chuť mu pripomenula Vianoce,ktoré už dávno neslávil.no nápoj ho po pravde tak nezaujíma,aby sa neobzrel na spoločníčku,ktorú len pred chvíľou spoznal.keď si ju opäť prezrel,tak ho upútal jej zastretý pohľad na parket.ako tak nenútene pohipovala nohou v rytme,len sa usmial pohliadol aj on na tanečníkov.jej nesmelá otázka sa mu zdala trošku rozpačitejšia,akoby nechcela vedieť jeho postoj k tancu.usmial sa ,pretože ešte nevidel vyzývať do tamca ženu.ponáhľas sa však rýchlo svoj nedostatok umu napraviť.*rád velerád tancujem.smiem vám to ukázať?*opýta sa sebavedome a vezme jej pohár z ruky.oba položí vedľa na stôl a poklonou ju vyzve k tancu,nezabudnúc podať jej ruku.*
*Usmeje sa. Je rada, že jej otázku pochopil. NEcháva sa ním ťahať na parket.* Budem veľmi rada. *vraví popritom a nedokáže skryť radosť z toho, že si konečne zatancuje. Je zvedavá na jeho tanečné schopnosti. Dávno nebola v spoločnosti a teraz to ľutuje. Naozaj ju to baví. A jeho prítomnosť sa jej tiež pozdáva. TEda komu by sa nepáčila prítomnosť sympatického mladého muža.* Viete, že by ma zaujímalo čo sa skýva pod tou maskou? *vraví len tak mimochodom.* Je tam naozaj tá nevinnosť, ktorá z vás vyžaruje teraz? *riekne jemne.*
*neprehliadne tú radosť,ktorou ju parket priam ovláda.musí mať naozaj rada tanečné zábavy.ako ju ťahá na parket,tak sa ku sleduje len po očku a hľadá voľnejšie miesto na tanec.hneď po pár krokoch sa zastaví.so záhadným úsmevom na ňu pohliadne,neprezradiac jej odpoveď na tú otázku.*či nemôže aj jahňa vystrájať,ak si to zaumieni?*zalaškuje si veselo tou odpobeďov,nechávajúc ju vlastným úvahám prejde k tancu.*mohli by sme si zatancovať niečo veselši.*povie.jej ruly si položí na ramená a svojimi chytí jej driek,pustiac sa do veselého tancs,ktorý plynnie súbežne s veselou melódiou.*
Môže, no chce? *odpovedá na jho otázku, ďalšou otázkou. Držať s ním krok jej problém nerobí. Páči sa jej, ako sa hýbu. Synchrónne akoby obaja poznali choreografiu. Otočka sem, otočka tam. Cíti jeho dotyk na svojom odhalenom chrbte a kuupodivu ju ten dotyk zohrieva.* Vaše schopnosti sú priam očarujúce. *vraví nadšene a usmeje sa.* Dávno som si takto nezatancovala. Teda ak nerátam plávanie v jazere. No to nie je tanec v pravom slova zmysle. *vraví trochu zasnenejšie.*
teraz mu také niečo ani na um neschádza.na to by muselo byť menej veselé.*odpovie jej na otázku a aby svoju odpoveď trochu prifarbil,tak dodá.*ale čo nie je,môžr byť.*pozrie sa jej pevne do očí a skúma,či tam nejakú tajuplnú myšlienku nezočí.no čítanie myšlienok nezvláda,preto sa ďalej venuje tancu,otočiac Alice raz na jednu stranu a po pár ďalších krokoch na druhú.*váš kompliment mi imponuje.hlavne,keď ho vyslovila tak dobrá tanečníčka.*opätuje jej kompliment a usmeje sa.dnes sa u mňa hádam roztrhlo vrece s prívetivosťou.uškrnie sa v duchu tomuto konštatovaniu a ďalej vedie Alice po parkete vo veselom rytme hudby,no jej pripomienka tanca v jazere spôsobí,že si miesto otočky neodpustí jej predložiť otázku.*a ako by ste ten tanec nazvali?nikdy som o ňom nepočul.*opýta sa trochu prizvedavo,no poslednú vetu povie priam nevinne.vždy tu bude vytŕčať svojou hlúposťou.stále tento svet nepoznal natoľko ako si prial.*
*Nezbedne sa usmeje pri jeho poznámke o tom, čo môže i nemusí byť.* Azda by ste chceli na niečo také byť smutnejší? *spýta sa mierne nechápavo. Lenže odpovedi sa asi nedočká, keďže ju zavalil množstvom otázok. Preto tancuje ďalej a snaží sa ho trochu zasvätiť do toho jazerného tanca.* Ako som povedala, nieje to tanec v pravom slova zmysle. Ale keďže som nymfa som vzžitá s vodou viac ako iné rasy. A keď vo vode plávam je to niečo viac ako to, čo to znamená pre vás. Je to podobné tomuto. Vlny ma vedp a ja sa im prispôsobujem.. Máme vlastný rytmus, choreografiu a dokážeme sa úžasne synchronizovať. *vraví nakoniec.* No nikdy to nepochopíte úplne, pokým to sám nezažijete.
smutnejší možno,no z veselosti sa jahňa púšťa vyvádzať,len keď ho prepadne šialenstvo.*povie narýchlo,lebochce počuť odpoveď a aj preto by mohla jeho odpoveď vyznieť privážne,no nepokúsil sa úsmevom zmierniť vážnosť svojich slov.no počúval ju pozorne.*tak bytosť rozprávková s menom z rozprávky.*podotkne bodro a zamyslí sa,v ktorom príbehu z detstva sa vyskytla nymfa.no príbehou je priveľa na to,aby nad všetkými premýšľal,preto počúva ten opis tamca v jazere.*znie to povznesene,nechať sa viesť jazerom.*povie s úsmevom.asi bude musieť on takýto tanec oželieť.*rozprávajte mi ešte o tých tanečníkoch.tancujú snáď lepšie ako človek?*vyzve ju k ďalšej mluve zatočiac ju na parkete.*
*Smeje sa.* Už nie je čo viac povedať. Nič viac sa o tom nedá vravieť. Všetko viete. A či ste lepší? *položí rečnícku otázu.* Viete, že ste veľká konkurencia? *odvetí nakoniec keď ju otočí a ona sa zabrzdí tesne pri ňom s rukou na jeho hrudi. Už začína byť zadýchaná.* Ako vravím, ste veľmi šikovný. *pošepne hľadiac mu do očí.* Až prekvapivo. Akoby ste sa narodili s tanečnými topánkami na nohách.
*keď pohliadne mu do tváre,mohla by badať tam zármutok.či naozaj sa viac nedá povedať?pýta sa v duchu sám seba,no kompliment ho poteší a naženie mu trochu farby do tváre.no keď sa oprie o jeho hruď,tak sa cíti nesvoj.pobadá na nej,že zrýchlil sa jej dych.nechcel ju ešte viac teraz unaviť,preto navrhol veselo.*nedopijeme si ten punčri bare?samozrejme,ak tam ešte bude.*dodá potom ešte v tanci príkro.*aj dobrý tanečník sa môže unaviť.
*Pousmeje sa a prikývne mu.* Nenazvala by som to práve únavou, no nechajme to tak. *pošepne si a nechávajúc sa ním viesť sa vyberie k ich miestu. Všimne si, že všetky používané poháre už boli odpratané, preto sa musia vybrať k ďalším. No ju už prešla chuť na punč, radšej by si dala ovocnú šťavu. Začne sa rozhliadať navôkol.* Asi budeme musieť hľadať niečo na vlastné nebezpečenstvo. No ja už radšej len nejakú pomarančovú šťavu. *pošepne a postaví sa.* Čo si dáš? *odáži sa nakonie ck tikaniu.*
*pohliadne do jej tváre,zdá sa,že súhlasí s jeho návrhom,preto sa vyberie k miestu,kde zanechali,tie dva poháre.no skôr ako tam prišli si stihli prísť,všimol si čisté poháre,ktoré boli čerstvo umyté*vezmem dva poháre.*ponúkol sa a zamieril si to k tým majbližším,hneď vedľa parketu.*hmm,dúfam,že tieto postačia.*ukázal na ne a jednu jej podal.*a teraz tá šťava.*povedal veselo sliediac pohľadom okolo,či nezbadá nejakú plnšiu misu, z ktorej by mohli poľahky nabrať.no hľadiac na tú všetku nádheru pocíti začuje to strašne vrzlikanie,ktoré ho vždy rozčuľovalo.prečo práve teraz?opýta sa sám seba a čelo mu pretne vráska.nechcel byť k slečne zlý,preto sa rozhodol odísť.no čo povedať*prepáčte Alice.*zavyká jej hoci mu ona pre chvíľou tykala.*rozbolela ma hlave.prosím nehnevaj sa pre môj náhly odchod na mňa.*povie s ľútosťou a rýchlo odíde bez dôstojnej rozlúčky,či len pohliadnutia do očí.*
*Pôvodne sa chcela o pitie tentokrát postarať ona, no keďže sa toho Étienne tak ochotne ujal ostala usadená a sledovala dianie okolo. Páči sa jej tí amosféra. Nejakos a toho celého nevie nabažiť. Asi tu bude dlho. Veľmi dlho. Potrebuje si to tu užiť. Vtedy si všimne zmenu výrazu v Étiennovej tvári. Počúva ho. Nechce ho súdiť. Verí mu, veď každému sa môže niečo také stať. Sleduje ho ako odchádza. Trošku ju síce mrzí, že sa ani poriadne nerozlúčili, no nakoniec sa len pousmeje a pozoruje okolie popripopíjanížúsu.*