close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

RPG- 15.11.2012

15. listopadu 2012 v 19:57 | malý mlynček veterný |  Tytil Teressi Taylor predtým Müslinko Corny Toel
Tytil Teressi Taylor a Cyan Teressi Turquoise

*Vychádza na prechádzku okolo domu, zastáva sa názoru, že by mal každý deň stráviť aspoň hodinu chôdzou, aby mu to pomáhalo na premýšľanie. A ako sa dočítal v jednej encyklopédii, premýšľanie je veľmi podstatné! A on premýšľa veľa. V ruke nesie zápisník, ako mu poradil doktor Roxerinn a všetko si zapisuje, všetky svoje poznatky, domienky, úvahy... je to tak lepšie. Aj keď si ich vie často veľmi rýchlo vybaviť, má pocit istoty, keď si to zapisuje. Obzrie sa na oblohu.* Zamračené.* poznamená si do zošítka jeho detským škrabopisom. Pre neho veľmi podstatná informácia. Vnútri sa dnes už dosť nachádzal, dozvedel sa, že každý sociologický výskum by mal mať aj nejakú praktickú časť a nielen teoretickú.* Rýchlosť vetra...* zamyslí sa.* To by som sa mal naučiť spoznávať.* zamrmle. Už sa nachádza niekoľko metrov od domu, aj to tajne.*

*Tytlo sa rozbehne pomedzi trsy trávy, nech každý dočká sa správy, že prinavrátil sa on späť a nenechal sa zo sveta zniesť. Spomalí však svoj krok on náhle, a zahľadí sa na jedno miesto do diale. Nezdá sa mu hodina tak včasná, myslel že oblaha nebude už jasná. Prespal on snáď len dňa pol a pred chvíľkou sa sám von prešmykol. Hľadá on v dave nejakú tvár známu, ktorú by možno aj zastihol samu. Nech nevyruší nejaký ten žhavý párik práve, ktorý sa schováva niekde tam v tráve. No tu ľaľa pred ním chlapča ako on kráča. A niečo si šomre a čmára. Hádam len sa s ním spustí riadna vrava.*Ahoj.

*Prezerá si poznámky z iných dňov, porovnáva si počasie a premýšľa, kedy asi tak začne pršať.* No dlho to už trvať nebude.* zapíše si svoje domnieky. Malo by čoskoro začať pršať! Teda aspoň podľa jeho pozorovaní. Vzduch má presne takú vôňu ako minulý utorok 14:06 a vietor ho bičuje do tváre ako predvčerom o ôsmej večer. To sú neklamné znaky, že to tak bude. Až ho z úvah vyruší hlas. trochu ho to vystraší a cúvne.* Často zvykneš zdraviť ľudí, ktorých nepozáš?* opýta sa prekvapene, stískajúc zápisník.* Teda, na také niečo by som ja odvahu nemal.* aj teraz má odvahu rozprávať sa s tým chlapcom len preto, že je prekvapený a nachádza sa niekoľko metrov od domu.*

*Pozerá sa mu priamo do tváre, na vlastnej sa mu úsmev rozľahne.No prekvapene sa priam zatvári, keď chlapča to pred ním sa vzdiali a zjavne bojazlivo sa pustí do reči.*Spoznávať neznámych ľudí sa mi neprieči. A iná možnosť ako ich zrazu osloviť sa mi nechce v mysli objaviť.*Povie mu veselo na tú podivnú otázku, či oslovuje každého, keď sa vyberie na prechádzaku.*Aj keby nový spôsob sa mi podarilo niekedy nájsť, stihol by si možno aj za tretí roh zájsť a sledovať ťa tajne nebudem. Hádam len proti svojej mienke nepôjdem.*Vyriekne ešte pár slov na obranu svoju. Hádam sa len jeho nohy do behú nedajú a neodnesú mu spoločníka.*

*Prekvapene pozerá na chlapca.* Vieš o tom, že rýmuješ?* podotkne len tak od buka.* Asi máš pravdu, asi je ľahšie ich osloviť, ale čo ak by som bol náhodou sériový vrah a rozhodnem sa, že zabijem toho, kto ma prvý osloví?* rozmýšľa nad tým, čo by mu spravila mama, keby sa dozvedela, že čítal to detektívne krimi, z ktorého nevedel zaspať ešte tri dni. Nie od strachu, ale od zvedavosti a prekvapenia. Nedokázal pochopiť, že sa niečot aké môže diať.* Tak teraz mám námietku! je určite fascinujúce pozorovať ľudí za rohom, ako si to povedal. Vtedy sa ľudia správajú inak, než pred ostatnými. Vidíš...* okamžite si začne zapisovať, toto zaujímavé zistenie.*

*Nad poznámkou chlapca sa ani len nepozastaví, keď mu jeho rýmovaciu vadu vyjaví. Túto starinu už on dávno zná, podľa nej ho hádam človek lepšie rozpozná, keď už nie pri prvom pohľade. Černosi predsa nebehajú všade.*Potom je to veru veľká škoda, keby mala medzi nás vojsť nejaká zvada. No napriek tomu by som ťa oslovil, aj napriek tomu, že by mi to niekto vyjavil. Hnala by ma však ešte väčšia zvedavosť, ako keď nemám teraz o tebe žiadnu znalosť.*Povie celkom úprimne a bez falše, on totižto nevie vravieť inakšie. Už keď sa nechce ozaj prezradiť, snaží sa význam slov svojich zatajiť. Prekročí náhle z nohy na nohu, hľadá si on pohodlnejšiu polohu. Musí on uznať že chlapča to pravdu má.*No nevedie ťa niekedy zvedavosť sama, aby ti tvoj prvý pohľad na človeka, neodobrila nejaká tá otázka?

A stále to robíš!* prekvapene reaguje na chlapca. Je to vážne fascinujúce.* To je nejaká rýmofilia? Trpia tým viacerí?* opýta sa prekvapene. O tom zatiaľ nečítal! Tak teda encyklopédia mala pravdu, najzaj treba za výskumom vyrážať aj do terénu. Takto sa dozvie viacero zaujímavých informácií.* Ako sa voláš? Chcem si zapísať toto stretnutie, nech viem s kým mám tú česť.* zaujímvaý to chlapec, aj tá nezvyčajná farba pokožky. ÁNo, vie, že aj takí ľudia sú, ale teraz to vidí prvýkrát. Je to jednoducho interesantné.* otázka? otázky sú nanič. Ľudia môžu klamať a ja ich nijako nedonútim povedať pravdu. Toto pozorovanie má veľký...* zamyslí sa nad správnym slovom. Včera sa ho naučil a desaťkrát si ho precvičil v rôznych vetách! *... potenciál!* povie nadšene. Je rád, keď môže použiť nejaké slovo, ktoré sa čerstvo naučil.*

*Keď preruší chlapec jeho mluvu rovnakým postrehom ako pred chvíľou, tak si aj na chvíľu pomyslí, že by ju mal počastou odpoveďou aspoň jedinou.*Neviem ti povedať, či sa mi stalo to vášnou alebo úchylkou, no udá sa mi, že skladať vety do párov, tak aby bola medzi nimi zhoda, je príjemná sveta podoba. Veď všetko živé sa tu v dvojiciach túla a ja nechcem aby bola moja veta osamelá.*Chlapcovi vysvetlí svoju malú vadu dôsledne, nech nejaké nedorozumenie ešte náhodou nenastane.*Ja? Mňa Tytil Teressi Taylor menujú. A teba ako nazývajú?*Snáď ho len chlapec tou dôverou počastuje a svoje meno mu povie. Nevie aké meno by mohol mu dať, keby ho mal náhodou on menovať.*To je pravda, že ich nedonútiš, ale napriek tomu to klamstvo predsa vycítiš. Keď človek klame, tak sa niekedy červenie. No od každého je to rôzne, keď jeho telo pochytí nutkanie nervózne.

Toto je naozaj mimoriadne. A nemáš v rodine ešte niekoho, kto tak rozpráva? Možno je to dedičné!* príde so zvláštnou dedukciou a hneď si plánuje ako to pohľadá vo všetkých knihách, ktoré má doma. je si istý, že o ničom potom ešte nečítal. *Ale toto je veľmi nevšedné! Vskutku. Zaujímavá filozofia, o osamelosti viet. Už mi to dáva celkom zmysel.* prikyvuje a zapisuje si slovo za slovom, ako to vraví chlapec. Rýchlo škriabe, toľko sa už stihol naučiť. Píše veľmi rýchlo, ale pri mene sa mu pero pošmykne a spadne mu do trávy. Poopraví si šál, ktorý ho škrtí na krku. Roztrasene si zodvihne pero a pozrie na chlapca.* Povedal by som, že zle počujem, ale klamal by som. Vždy počujem vynikajúco, ale naozaj sa ťa musím znova spýtať, aby náhodou nenastalo nejaké nedorozumenie. Tytil Teressi Taylor.* opakuje si zamyslene jeho meno. Začne listovať v zápisníku. *To meno som už niekedy počul.* zamrmle si popod nos a po chvíli ho naozaj nájde.* Veď! My sme rodina!* povie prekvapene. Pozrie na chlapca. asi by sa mal aj on predstaviť.* Ja som Cyan Teressi Turquoise.* predstaví sa. Okamžite zapisuje, že stretol Tytila do zápisníka, pri čom mu odpovedá na úvahy o klamstve.* Klamstvo sa dá vycítiť, no nie od dobrých klamárov! A tí sú najfascinujúcejší na pozorovanie.* prikývne. Aj toto si zapíše. Pozorovať klamárov.*

*Pozerá sa vskutku na toho chlapca začudovane, čo je na všetkých veciach na zapisovanie? Predsa je dôležitejšie si veci najprv poobzerať, nie len všetko rýchlo zapisovať.*Počuješ naozaj obstojne a meno moje si zopakoval do bodky presne.*Povie veselo na jeho šokovaný výraz, ktorý sa mu zjaví na tvári zaraz. Nevedel, že o ňom sa už rozšáril chýr, že pohltil ho kúzla vír a či len jeho myslí sfarbenie, ktoré nikto snáď neprehliadne. No keď skrýkne, že mu je rodinou, žačne sa trápiť myšlienkou podivnou.*Hí tatko mi spravil bračeka!*Šokovane pozrie na svojho spoločníka.*Ale vyvstáva predo mnou jedna otázka...*Tytil zaváha na chvíľku, či dokončiť tú otázku.*Kam ocko odišiel? Nikdy k nám neprišiel.

*Snaží sa na toho chlapca necivieť a nedávať mu najavo, ako veľmi ho jeho inofarebná prítomnoť udivuje. Ide mu to však celkom ťažko, aj napriek upozorneniam, že ľudia vraj civenie nemajú radi. Musí sa naučiť to skrývať.* K nám tiež nie.* kývne plecami.* A vôbec mi to človek nechýba, nehodno ho nazývať otcom, keď si neplní svoje otcovké povinnosti. Splnil si len jednu a vďaka nej som tu, len tú povinnost si nesplnil voši mne, ba skôr voči mojej matke a...* trochu sa začervená.* radšej netreba toto ´dalej rozvádzať. Jednoducho - mám len mamu a tak mi je dobre. Zrejme má ten človek tiež nejakú úchylku, či odchýlku plodiť deti.* Teraz je na seba vážne hrdý. Toľko ťažko naučiteľných slov v jednom monológu! Naozaj by si mal nájsť niekoho, kto by počúval jeho úvahy a filozofie, je škoda písať to len na papier. Takto má aj obecenstvo.*

*Ako tak reč o oockovi počúva, jeho pozornosť zrazu upúta, ako sa z oblakov voda stáva a na zem to padá. Snáď sa len lejak nerozhodol zastať si sem práve. Nepotešil by sa veľmi tejto správe.*Maminka bola veľmi smutná keď odišiel a nik ho už odvtedy nenašiel. Bola z toho smutná veľmi, že odišla niekde za cestami.No vrátila sa späť, no ocka napriek tomu niet.*Povie Tytil trošku smutne, nemá rád myšlienky pochmúrne. No keď už dážď priveľmi naberie sily, obzrie sa okolo v jednej chvíli a keď nikoho okrem nich okolo nebadá, nejaká zlá predtucha na neho sadá.*Mal by som ísť domov. Je neradno držať sa v tejto chvíli blízko stromov.*Povie náhle oživene a spretŕha sa posledné jeho zadumanie.*Snáď sa ešte stretneme a možno aj dlhšie v hovore postojíme.*Tu vedie ho k domovu známa cestička, kde sa on odtrhne od tohto lejaka.*

Nechápem prečo by mala byť smutná kvôli niečomu, čo sa nedá ovplyvniť.* pokrúti hlavou.* To jednoducho nedáva zmysel, nech sa teší z ´dalších vecí a nie si zbytočne zahĺtať hlavu takými zbytočnosťami.* Pozoruje padajúci dážď. Usmeje sa.* Takže som mal pravdu.* zapíše si do zošita, že začalo pršať.* S tým súhlasím, prajem bezbleskovú cestu domov.* popôjde ďalej, keď zastaví na mieste a otočí sa, pozorujúc odchádzajúceho Tytila.*Brat...* šepne si pre seba a potom sa už rozbehne domov, to že je mokrý pred mamou len veľmi ťažko skryje.*
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama