close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

RPG- 3.10.2012

3. října 2012 v 22:54 | malý mlynček veterný |  Tytil Teressi Taylor predtým Müslinko Corny Toel
Tytil Teressi Taylor a Deborah Taylor Davedien

*Tytilko si sedí príve na zadku a obzerá si všetky hračky po poriadku. Sestrička sa niekam preč pobrala a jeho zo sebou nevzala. Síce ho škrie trocha táto vec, no nie je taký zvedavec, aby sa on aj tam pchal, kde by ho nik nečakal. Preto sa on rozhodol, že sa pustí do hry sám, nepotrebuje iného k hrám, aby sa nejako zamestnal. Babička sa taktiež stratila, aspoň Tytil nevie kam sa podela. Zrazu sa on postaví a pár krokov vpred spraví. Čo keby sa lopty chytil nezbeda, veď kopať do nej nie je predsa veda. To dokáže zručne aj Tytiko, aspoň mu to išlo zručne dáko.*

*Predtým tu nik nebol v celom dome a v poslednom čase je u nich plno. A teraz, ako ju tu Naysa nechala aj s jej deťmi, tak si Debbie vybrala dovolenku, aby s nimi mohla byť. Našťastie, že ešte Kolirien pomáhal s vnúčatami, zatiaľ aspoň Debbie mala čas skočiť do redakcie a zistiť si zopár vecí. A bolo to presne tak, ako si myslela...Naysa zmizla, a nešla na služobku, ako jej to v liste písala...Ale to je teraz jedno, Kolirien jej sľúbil, že sa poobzerá po okolí, snažiac sa niečo o Nayse zistiť. A to je asi prvá chvíľa keď je Debbie rada, že je Rien vlkolak...A tak Debbie aj s vnúčatami pekne doma trávi čas, kým je aj Nia v škole. Už tu majú koniec roka, posledné dni v aktuálnom ročníku. A Debbie len s pokrájanými jabĺčkami smeruje hore do detskej izby.*Isa? *Jej pohľad padne na jej čierneho vnúčika.*Kde je isa? *Spýta sa ho, smerujúc k nemu. Slabučko mu kopne loptu k nohám a potom k nemu vystrčí aj jabĺčko, aby si vzal.*

*Ako tak pred loptou stojí a kopnúť sa do nej strojí, tak sa zrazu zjaví dáka osoba odkedy prešla dlhšia doba.*Preč.*Ide Tytil stručne na vec. Nevie, kde sa jeho sestra túla, a aké si to pikle ukula. Odišla si ona sama, ako nejaká veľká dáma a ani slovko nepreriekla, čo by robiť chcela, alebo kde sa podela. Keby tak Tytil vedel, že sa by to niekto vedieť chcel, bol by sa to prezvedel a babke by to odkázal. No Tytilko je však chlapček malý, ktorého ešte netrápil svet nestály. Preto on strach nemal zo sveta, a nikdy sa nezatriasla žiadna jeho veta. Keď mu babka jabĺčko podáva, ako sa to u detí stáva, tak Tytil o loptu záujem stratí,keď sa mu ten kúsok jabĺčka v ústach stratí.*Ďakujem.*Pekne povie a na babičku pozrie. Bude tu dlhšie ako maminka, ktorá hádam ani len nespinká. Stále sa s nimi vždy hráva, alebo nejaký pracovný výkon podáva.*Šo budeme robiť?*Opýta sa z ničoho nič.*

*Nepáči sa jej, že sa Tytil a Isa nehrajú spolu. Čo ak zas sa niečo stane počas ich pobytu u babičky? Veď keď sa Naysa vráti, Debbinu hlavu odtrhne.*Najprv sa pozriem na Isu...a potom...*Keby vedela, čo budú robiť. Žiaľ deti už dávno nevychovávala, možno je už na nich pristará.*Čo tak sa trocha prejsť? *Navrhne nejakú činnosť...A v tom si spomenie na ten sen a koníka. To by mohli ísť kúpiť, koňa do stajne. Preto len podíde ku skrinke, do ktorej hodila všetky oblečenia. Vytiahne nejaké teplučké vecičky a zhodí ich na posteľ*Tak, toto si obleč, ja idem nájsť Isu*Aj tak to určite sám nezvládne, ale aspoň sa tu Tytil zabaví, kým ona pozháňa Isu. Ktovie kam sa zašila..Možno sa zas hrá na schovávačku.*Isaaa? *A už vychádza z izby, hľadajúc tretieho člena posádky na dnešný výlet.*

*Pozerá sa so zvedavosťou na babku, akú to pripravila pre nich dnes len prechádzaku? Chce to malé nezbedník hneď zvedieť, no stihne si len veci na posteli obzrieť a už sa babka zdekovala a niekam preč z izby sa pobrala. Pozrie sa teda Tytil na šatstvo, a pýta sa seba zvedavo, ako sa má on obliecť do toho a urobiť to aj pohotovo, aby s ním babka nemala veľa práce a mohla sa trápiť s Izou viacej. Pozrie sa on na tepláčky, ktoré ma na sebe, a zdá sa byť veľmi maličký, keď vidí tie uložené v kope. Vezmi ich však do rúk malých a a vrhá na ne veľa pohľadov nebadaných. Ako sa tak kochá, príde mu priam z brucha myšlienka spásonostná,priam aj radostná, že musí si tie čo má práve vyzliecť a do tých na posteli sa až potom obliecť. A tak pekne postojačky stiahne si Tytilko tepláčky a ako si ich chce dole dať, nemôže sa niečo nečakané nestať. Vo veľkej verve spadne na zadok. Bolí to snáď aj ako pohlavok. No neplače už chlapček malý, pretože mu prácičku dali. A tak si stiahne tepláčky aj z kotníkov a za sprievodu tichých povikov, čo snáď spevom majú byť a pustí s obliekaním biť. Je to priam veľký zápas veru, kedy sa divoko všetci perú, no Tytilovi sa podarí do nich vliezť, a ako tie predtým ich obliecť. Svoju radosť pred nikým však netají, dych na chvíľu radostne zatají a po chvíli od radosti vyskočí.*

*Ako do prvej miestnosti vojde do tej, kde sú otvorené dvere. No tam Isu nenájde, preto pokračuje ďalej, až sa ocitne v druhom krídle domu. Samozrejme, že Isu nájde spať na posteli v spálni. Tá si vźdy vie nájsť to najpohodlnejšie miesto.*Ach, ty spachtoš..*Vezme si ju opatrne na ruky a aj s ňou prejde za Tytilom do bývalej Naysinej izby.*Sestrička ti zabúvala...*Položí ju na postielku, aby mohla prezliecť Tytila. Ale ten bol šikovnejší.*Jeeej, ty si to zvládol *Zdvihne zo zeme tie staré tepláčiky a len ich hodí na stoličku.*Šikovný *Len mu vlepí pusu na líčka a potom mu ešte oblečie teplú vetrovku a na nohy botasky. Potom to isté spraví aj s Isou, ktorú ešte dobre zababuší a vloží do "vaku" na deti, tak aby kľudne mohla ďalej spať aj cestou.*Tak daj ručičku Tytil a spravíme si výletík *Žmurkne po ňom, vystierajúc ruku smerom k nemu, aby sa mohli spoločne premiestniť na iné miesto.*

*Keď sa zjaví babka znova, už tu nie len sama ona, stane sa čo sa stáva, že jeden znich sa ponoril do sna. Tak a teraz sa neprebudí, kým ju veľmi nepríjemný rachot nezobudí, alebo kým sa do ružova nevyspí. Takto spať vedia len deti a psi. Pristúpi preto k sestre veľmi ticho a nazrie do postieľky príkro. Nevie on či nie je to sen plytký, ktorý býva veľmi vratký a nedrží si návštevníka silno. Potom sa zobudí návštevník aj keď je len okolo pilno. No na rad príde hneď aj ďalšie obliekanie, síce to jeho bolo odmenené, no nie za takú chvíľu dokončené. Preto si babka s vetrovkou pred neho zastane. A už oblieka drobca zhurta a tiež nohy mu do botasiek púta. Podivný je to kus oblečenia, ktorý tvrdo naspodku má. Nič ako botasky nie je pevné a ani také tesné. A ke´d už je aj Iza oblečená, je jeho osoba babke vydaná. Podá on jej rúčku smelo a usmeje sa na ňu veselo. Idú si oni na výlet. Dichtivý je zvedavosťou, čo budú vidieť.*Len na maličký.*Chce sa prezvedieť viac, aspoň kúsok malinký, ktorý by mu mohol nápovedu dať.*

*Keď k nej podíde Tytil a chytí ju za ruku, len si k nemu kvokne, nepúšťajúc Isu z ruky, z tej jednej, ktorej sa Tytil nedrží.*Teraz pôjdeme niekam...uvidíš kam *Povie mu a silnejšie zovrie svoju dlaň.*Ale ensmieš mi pustiť ruku, za žiadnych okolností*Ani by mu nebola dovolila pustiť sa jej, ale musí ho na to aj upozorniť. Pre istotu.*Takto si ešte nešiel, ale nemusíš sa báť, tá tma nebude dlhá...len si zatvor očičká*Usmeje sa naňho a chvíľku počká s premiestňovaním. No keď si je istá, že to všetci traja v pohode zvládnu, premiestni ich na ranč, kde už raz bola. Ranč jej známej zo školských čias, ranč, kde aj so Xamom kúpili koníka. A teraz je na čase kúpiť ďalšieho, druhého...*

*Keď ho babka pevne zviera, trochu to jeho predstavu stiera. Ako to bude asi prebiehať a čo sa bude diať? To všetko chce vedieť Tytil priam hneď. Dostať na všetko priam hneď odpoveď. Ale tak to nejde veru, musí mať predsa nejakú dôveru. Preto on stisne len babke ruku silnejšie a pozrie sa trochu veselšie, aj keď mu babka nepovedala, aké plány si do hlavy vzala.*Ošišká zatvorené.*Zašušle Tytilko priam spevne, keď si oči silno zatvorí, a do tmy sa jeho pohľad ponorí. No prečo si ten pohľad nespestriť a niečo pekné si nepredstaviť? A už tu behá nejaká tá zver divá, ktorá v ich knižkách doma býva. Nevidel ju on ešte naživo, no aj tak si každý detail vybavil pôsobivo. No po chvíľke ticha ho oveje svieži vánok, ktorý preruší snáď každý polospánok, či rozmaže každú predstavu a vtiahne človeka do davu.*Môšem otvoriť?

*keď sa ocitnú na správnom mieste, len s úľavou pustí Tytilovu rúčku.*ehm...môžeš..*Vlastne, takmer mu to aj zabudla povedať.*Tak poď..*Povie a pomaly vykročí k tomu domu, ale nejdú dnu, len povedľa neho až za dom, kde je veľký plot a za ním kopa koníkov na výber, na predaj.*Ešteže máš botasky *Nie ako babička, ktorá si nechala na nohách tie medziprst papuče. Lebo si myslela, že len deti treba poriadne obliecť. Na a teraz ledva vie normálne stúpať po tej zemi. No našťastie to prežijú jej nohy a pomaly sa aj ocitá pri veľkom plote.*Ale tam dnu nesmieme, len sem *Ukáže rukou až po územie, kde sa plotom oddeľuje nebezpečné konské územie od toho "ľudského"*Máš rád koníky? *Možno trocha blbá otázka, keď doma má každú druhú hračku konskú, ale zato sa musí spýtať.*

*Keď mu babka povolí, Tytilko očká znova otvorí a pozrie sa okolo. Nevie však kam sa všetko podelo. Pozerá sa okolo splašene, či sa náhodou niečo nestane. No na veľký priestor pohliadne a zatvári sa veľmi nezbedne. Na to sa však rýchlo rozbehne, ani sa ho babka nestihne spýtať, čo hodlá Tytilko práve zamýšľať. No on sa pustí hneď od myslenia k činu, preto nedávajte mu za vinu, keď sa niekde potkne snáď a bude do toho špiniaceho blata padať. No nič také sa nestane a on si v kľude pri ohrade až zastane. Pozerá sa rozjarene, ako sa každý koník pasie, či skáče šťastne.*Raz keď vyrastie, tak budem koníkov mať taaaaaaaaaaak veľa.*Ukáže Tytilko rúčkami a unáša ho tá veta predstavami, ako si on bude gazdovať a dokonca aj iné zvery chovať. No potom sa pozrie na tie pekné koníky, ktoré sú všetky zavreté do ohradiska ohrádky. A začne sa veľmi smiať, keď jedno žriebä začne poskakovať.* http://nd01.jxs.cz/184/880/7613d66ef3_41954569_o2.jpg

*Len sleduje okolité koníky a potom keď započuje Tytilovu poznámku, len prekrúti očami. Len nech Rien nájde Naysu... trocha však mysľou je už niekde inde, ale zdanlivo nezdanlivo to súvisí s touto témou. Totiž ona svojmu vnúčikovi takýto ranč nekúpi. Vlastne ani na koňa teraz nemá peniaze, ale tohto tu teraz nejde úplne kupovať, skôr tu ide o iné vyrovnávacie účty.*Ten sa ti páči? *Kvokne si k nemu a ukáže na malé skákajúce žriebä.*Chceš ho aj na doma? *Pošepká mu do uška. Toto si ešte môže dovoliť. A aspoň sa nebudú vnúčatá doma nudiť, kým ich matka je nezvestná.*

*Zatlieska rúčkami nadšene, a na chvíľu nehybne zastane, keď sa to žriebe pošmykne a na jednej nohe sa ocitne. No keď sa prizrie bližšie na ten výjav, koník sa už na nohy postavil a do skákania sa znova pustil. No jeho bielej kožušiny stav sa nedá s tou bielobou porovnať, ktorú sa blato rozhodlo vystriedať. Smeje sa Tytilko koníkovi a venuje mu svoje predstavy.*Ten je krásny.*Prisvedčí babke, keď ukáže na koníka, ktorý fascinuje nezbedníka. No ke´d sa nakloní k jeho hlávke a niečo mu šepne, tak len nadšene prikývne.*A budeme mu dávať aj papať! A nemusíme ho ani v ohrádke zamykať.

*Je rada, že sa Tytilovi páči jej návrh. Predsa len ten sen bol na niečo dobrý.*ehm..jasné aj papať *Snáď mu tráva postačí. Nejakú špeciálnu stravu mu nemá z čoho kúpiť, takže no, bude musieť byť vegetarián a postačiť si tým, čo nájde.*Neboj, bude si svojvoľne behať *Snáď sa vo Witchwoode neplatí daň za kone, a hlavne za voľne žijúce.*Tak poď*Vystrie k nemu ruku, ktoru doteraz doteraz držala "vak" čo má na sebe a v ktorej je Isa. A tou druhou rukou znova objíme Isu. len si už musela vymeniť ruky.*Pôjdeme povedať tomu ujkovi *Hlavou mykne smerom na toho, ktorý tak vzadšie stojí a niečo robí.* že chceme toto krásne žriebä..a on nás vezme domov *Keďže premiestňovať dve deti a koňa, to je náročné aj pre ňu.*

*Poteší sa tej skvelej novinke, že žriebätko nebudú mať v ohrátke. Je to priam skvelá správa. Budú sa spolu hrávať a možno aj spávať, či dokonca papať. Tytilko by robil s koníkom všetko. Už sa teší ako sa Iza dozvie to, že majú u babky malého koníka, ktorý nad všetky ostatné vyniká.*Už tak po tme nepôjdeme? A oči si zakryť musíme?*Opýta sa Tytil zhurta, akoby mal na jazyku chrústa. Tak rýchlo sa to z neho vysypalo, že by sa divné nezdalo, keby mu babka rovnako rýchlo odpoveď nedala a ďalej by ešte chvíľku ticho kráčala. Blížili sa teda k milému ujovi pri hnoji, ktorý určite tie stajne pre koníky strojí. Je to ozaj práca ťažká, ktorá nikoho neláka, ba priam od koníčkovania odrádza. No Tytilovi hnoj zjavne neprekáža, keď sa rozbehne on rýchlo vpred a dostane sa k ujovi hneď.*Ujoooo... mi si prosíme toho pekného koníka.*Vykríkne naňho relatívne zblízka, až by sa niekto čudoval, či náhodou ujo sluch už opotreboval.*

Nie, nebudeš musieť *Len sa naňho usmeje a pritom sa snaží pochopiť jeho detské pocity, aby zistila, ako sa mu páčilo alebo nepáčilo premiestňovanie. Ale detský rozum myslí trocha inak a tak aj cíti inak. To sa nedá identifikovať...*Dobrý..*Pozdraví ho len takto a s úsmevom ukáže na toho koňa. Len mu všetko vysvetlí, čo a ako. A on ich pošle do jeho čarodejníckeho auta, aby si nasadli a potom aj s ním sa dostanú do svojho bydliska.. a aj s koníkom.*Počkáme uja teda v aute a on nás zoberie domov...*Pomaly už vedie svoje vnúčatá do auta.*Len to bude dlhá cesta a už aj tma bude, tak Tytil, zober si príklad so sestričky a pekne si pospinkaj..a doma mi potom pomôžeš s usídľovaním žriebätka *A ešte aj meno budú musieť vymyslieť...Len ešte obom vlepí pusu a zatvorí na nich dvere auta. Nech tam vnútri pekne spia, zatiaľ kým ona pomôže naložiť koňa do prívesa...*

*Keď sa už s ujom babka dohodla aj odvoz im zariadil, tak posadila ich do auta čarovného, ktoré ich domov zanesie. A vraj aj koníka prinesie, do takého si sadli auta silného. Babka im ešte pusy veľké rozdá a a ponáhľa sa, nech všetko do poriadku dá.*Dobrú noc babka.*Povie kým sa zavrú vrátka a oprie sa v aute skrátka. Chvíľku sa na sestru díva, ako s v sne hlavou kýva, no potom aj jemu očká klipnú a predstaví si vzápätí záhradku peknú, kde sa spolu všetci hrajú, koníkovi jesť dávajú, či sa len tak naťahujú, alebo si loptu pohadzujú. Detský to sník milý, nalepil sa na mu na oči pomaly. A tak pevne sa doňho zahryzol, že nič pri príchode domov nepočul.*
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama