close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

RPG-16.9.2012 (Slnienka V. Kolduňja)

16. září 2012 v 22:40 | malý mlynček veterný |  Ostatní
Sheyna Christína Chosse, Espleth Psyché Brettino a Slnienka V. Kolduňja

*Sedela na jednej z lavičiek a dívala sa na krásny západ slnka. Vonku bolo chladnejšie počasie. Mraky sa presúvali veľkou rýchlosťou. Poháňal ich vietor . Sheyna bola trošku nachladená a tak jej to fukanie spôsobovalo väčšie bolesti hlavy, ale snáď to prežije. Sediac dúfala, že stretne znova Zachycho. Skvelý kamarát, ten najlepší. Stačilo by ak by tam bol aspoň niekto iný, s kým by mohla na malú chvíľku pokecať. Zývla si a pozrela sa na oblohu. Nevedno kde slnko zapadalo, akosi jej to bolo aj jedno. Usmiala sa len tak do vetra, sama pre seba, z dôvodu spokojnosti a hodila si na hlavu kapucňu. Lepší pocit, pre ňu a menej bolesti pre jej hlavu.*

*Vybehne zo svojej izbičky. Dosť ju vyviedlo z miery, že prišla neskoro na začiatok roka a tak sa nestihla zapísať na predmety, ale rozčarovanie z nového prostredia ju uchvátilo natoľko, že sa rozhodla preskúmať všetky zákutia školy a aj jej okolia, kým sa nezačne nový školský rok. Hádam aj niekoho nového cestou stretne a všetko jej to tu poukazuje. Veď človeku je niekedy aj samému smutno a ponuro, tak prečo sa neobveseliť nejakou príjemnou spoločnosťou? Toto všetko jej vŕtalo v makovičke, keď sa vybrala poloprázdnou ulicou niekam vpred. Domy sa akosi primajestátne týčili nad jej hlavou a tak sa vrhla na prvú osobu, ktorú zbadala za múrikom nejakého neznámeho pozemku.*Ahooooj!*Skríkla tým smerom a len čo vkročila na to miesto, tak si všimla, kde sa dostala.*

*Prechádza sa po mieste, kde chodí tak ččasto. To miesto, kde leží jej milovaná mama ktorú nikdy nemohla poznať. Znova jej doniesla kvetinky a poobzerala sa po okolí. Išla už smerom ku škole nakoľko už bolo dosť hodín a ešte sa chcela niečo trochu aj naučiť. Cestou započula hlas, neprešla ďaleko. Patril dákemu dievčaťu, ktoré išlo za ďalšou osobou. V jednom dievčati spoznala ich prefektku Sheynu a druhú vôbec nepoznala.* Ahojte. *Pozdraví sa keď príde ku nim.*

*Ako tak sedí a vietor jej rozfukuje vlasy na všetky strany, aj keď má kapucňu, započuje hlas. Začne sa obzerať, ale len pred sebou. Nechce sa jej otáčať hlava. Po malej chvílinku otočí aj hlavu a pozrie sa smerom ,ktorým počula prichádzať hlas. Dievča. Malé, pojašené dievča, v jej veku. Nie žeby milovala spoločnosť ,takýchto ľudí. Veď Sheyna bola vždy drzá pri prvom stretnutí, ako s Espleth ,tak isto aj zo Zachom. Prevrátila oči, ale keďže sa jej v momente hodila spoločnosť, len sa usmiala a zakývala jej. Dosť ju bolelo hrdlo a nechcela ešte za ňou kričať ,aby jej nafúkal ten chladný vietor do úst. Stačilo, že fuká do nosa a z toho ju bolí celá hlava... Stále s úsmevom pozerá na to dievča ,snaží sa rozlúľtiť z akej fakulty asi bude. Nevyzerá na Maedru, tam nie su veľmi priateľský ľudia. V diaľke zbadá Espleth. *Ahooj.* Na ňu zakričí. Zlaté dievča, ktoré ma veľmi rada. I keď na ňu bola dosť drzá, ale nato už určite Esp zabudla, rovnako ako aj Sheyna. Posunie sa na kraj lavičky ,aby sa dievčaťa mohli usadiť.* Čo sa tade takto túlate? A samé?* Opýta sa ich. Musí sa o to zaujímať. Musí mať dozor nad svojimi rovesníkmi a hlavne nad Espleth, zvlášť keď je prefektkou a vedúci niekedy nemá čas. Vlastne ho tu ešte ani nevidela. Ani ho poriadne nepozná. Aspoň nie osobne, iba z tých listov, ktorými sa dohadujú nad chodom fakulty a inými potrebnými vecami ,s ktorými potrebuje pomôcť.*

*Pokročí dopredu, pomedzi šuchotajúce lístie, mieriac k lavičke, kde sedí to dievča. Trochu ju zneistí, keď sa neotáča, no jej zakývanie ju nakoniec posmelí natoľko, aby sa priblížila k lavičke. No v tej chvíli príde ďalšie dievča. To bude dnes ale spoločnosti! Hlesne v duchu a dúfa, že dnešný večer prežije v príjemnej spoločnosti. Ostatne, tie dve nevyzerajú ako otravné mrchy, tak prečo by sa o svoje plány mala obávať?*Ahoj.*Pozdraví aj druhé dievča a usmeje sa na ne. Hneď si sadne na voľné miesto vedľa, veď prečo by mala postávať, keď už niekto sedí a lepšie si ich obzrie. Bolo by dobré niekoho v škole poznať, keď sa jej podarí aj ten druhý zápis nezmeškať.*Ja mám teraz veľa času, lebo som zmeškala zápis. Tak si to tu trochu obzerám.*Povie dosť neurčito. Nemusí predsa všetko konkretizovať a hovoriť viac ako treba. Potom sa pozrie na to druhé dievča, čo prišlo po nej.*

*Sleduje baby vie, že by to momentálne nemala už je dosť hodín na takéto večerné túlanie ale akosi jej pravidlá sú niekde. Mala chuť zdrhnúť a ísť pozrieť miesto, kde odpočíva jej maminka.* Ja som bola tu mame doniesť kvety. *Povie potichu a sleduje okolie. Zrazu zbadá dáku žiaru. Nie nič zvyčajné a preto ju to nenormálne zaujme.* Videli ste to? Poďte sa tam pozrieť. To bude dobrodružstvo. *Povie a rozbehne sa smerom tam, skade ide žiara. Dobehne tam, úplne ju oslepuje svetlo je to zvláštne a niečo jej hovorí aby kráčala ďalej. Zrazu sa ocitne na opačnej strane ale všetko je tu také divné. Vie celkom isto, že sa nenachádza tam kde bola pred chvíľkou.* Bolo to niečo ako prenášadlo. *Šepne potichu popri rozjímaní nad okolím.*

*Milo sa usmeje na dievča, ktoré si sadne vedľa nej.* Zmeškala si zápis?* Zasmiala sa. *To sa tu nestáva každému.* Odpovie a dá si dole kapucňu ,aby ju dievča lepšie videlo. Už aj prestalo tak silno fúkať, ako pred chvíľkou. Oprie sa o lavičku a lepšie sa pozrie na dievča. Aj by sa ňou zaujímala ďalej keby sa Esp nerozbehla kdesi ku nejakej žiare.* Esp!* Zakričí za ňou. Práve na to pred chvíľou myslela, bezpečnosť študentov fakulty Maedra. Beží za ňou. *Espleth, nechoď tam!* Kričí za ňou. No tá ju má akosi u zadku. Však Maedrančanka, bodaj by nie. Prevráti očami a pomalí vojde do tej žiary. Pred sebou vidí veľký svet. Všetko je tam čudné. Veľké . Poobzerá sa za Espleth. Nevidí ju. Pozrie sa aj za tým dievčaťom ,ktoré taktiež nevidí. V zapätí sa rýchlo zohne k zemi, nad hlavou jej preletí akési veľké čudo. Auto?Koč?Motorka? Vyzerá to ako všetko v jednom a lieta to! Udivené a neveriacky sa na to Sheyna díva. Pohne sa smerom neznámym, kdesi po nejakom chodníčku a stále rovno a rovno a rovno...*

*Pozrie sa pred seba, kam jedna z nich ukázala, že zazrela v tom mieste nejaké svetlo. Sprvoti si svetlo lepšie obzrie. Čo ak je to len svetlo z lampáša nejakého neznámeho človeka, ktorý trúchlivo ukladal kvety na nejaký hrob? No akonáhle jedno z dievčat zmizne v žiare, na ktorú ukazoval, tak sa postaví z lavičky a zamieri tým smerom. Nevedela, čo takéto svetlá prinášajú, ani nevedela, prečo tu práve je. No ako sa blížila k žiarivému miesto, tak ju prešišel príjemný nepoznaný pocit. Čo ak je to len ďalšia časť mesta, ktorú ešte nezhliadla? No druhé dievča vkročí do žiare skôr, ako sa stihne čo i len niečo opýtať. *Hmmm....*Trochu zamyslene sa postaví k tomu miestu a chvíľu váha, či ich nasledovať, ale jej zvedavosť jej nedá a vkročí dovnútra. Oslepí ju žiarivé svetlo, ktoré náhle všetko pohltí. Všetky náhrobky sa jej zrazu stratia z dohľadu a ona len putuje niekam,.... ani sama nevie kam. Kráča teda ďalej dopredu. Svetlo sa síce pomíňa, no miesto je to isté. Len na niektorých miestach vidno známky väčšej opotrebovanosti a staroby, ktoré predtým miesto nenieslo.*

*Všetko je tu zvláštne. Nechápe kde sa to ocitla. Toto miesto tu nikdy nebolo a ani nevie ako sa sem dostali. Hľadá naokolo dievčatá. Zrazu vidí ako ide Sheyna niekam.* Sheyna!! *Zakričí na ňu a zrazu sa pod ňou zem zatrasie a ona sa ocitne na niečom okrúhlom čo ju svojvoľne posúva smerom k Sheyne. Lenže Esp nechce lietať v oblakoch má z výšok strach.* No tak prosím choď už sakra dolu. *Začne hovoriť dosť znervózneným hlasom a tým strojom zastane na zemi celá vyklepaná od strachu.* Musíme sa dostať preč. *Strach v očiach nedokáže zakryť. Zrazu sa im pozdravia dáky divný ľudia a udivene na nich pozerajú. Má z nich strach.* Nájdi cestu domov. *Vystrašene šepne a obzerá sa potom dievčati čo s nimi bolo pred tým ako sa Esp bezhlavo dostala a prešla cez zžiaru.*

*Kráčala. Jej kroky boli odrazu spomalené, ako keby sa vznášala. Chcela utekať, nešlo. Mala strach. Chcela kričať, nešlo. Aj hlava sa jej pomalí otáčala do strán. Svet sa odrazu zrýchlil keď započula Esp a jej hlas. Mala pocit, že sa jej to sníva. Takto sa cíti vo sne. Nič nedokáže a všetko sa zdá byť spomalené, ale odrazu všetko ožila. Otočila sa a uvidela za sebou Esp vo vzduchu. *Ty si taká krava! Ty si sem prišla!* Povedala nervózne. Pozrela sa na ňu.* Nevieš si obsedieť na zadku, teraz aby som ja vedela ako sa odtiaľ dostaneme.* Kričala. Strach, nervy a ešte aj to neznáme dievča, ktoré sa nestihlo zapísať na predmety, aj keď malo týždeň času. Veď ono sa tu stratí. Pozrie sa na Esp a pokrčí čelo. * Slečna, nevidíš náhodou nejakú žiaru , do ktorej by si vkročila znova? A znova nás dostala do nejakej riti ,z ktorej niet cesty späť?!* Hovorila nervózne. Keby ju tak počul vedúci ,tak nie lenže ju zbaví miesta prefektky ,ale jej udelí aj trest. Sheyna to ,ale nemyslí zle a to určite Esp chápe. Je vystrašená, a nervózna. Nebojí sa len o teba ,ale aj o dievčatá ,ktoré sú v tom s ňou.*

*Cítila sa na tomto miesto veľmi zmätene. Nebol tu nikto, kto by sa tu vyznal a koho by sa opýtala na cestu späť.*Vráť ma.*Skríkla do ticha, ktoré ostalo po tom divnom svetle. Prečo len museli ísť po jednej a nechytila sa niektorej za ruku?Bolo by to ľahšie a teraz by aspoň netrčala na divnom mieste bez toho, aby si to niekto všimol. Nevie odkiaľ prišla, preto jej kroky nemôžu viesť inde ako dopredu. No svet sa začal znova obracať. Znovu sa jej strácal.*Kde ste?*Kričala v podivnom víre a zmäti niečoho, čo ju tiahlo ďalej a ďalej. Prečo len pred tým neušla, keď mala ešte čas a nezavolala kompetentnejšiu osobu? *


 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama