close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

RPG- pravdepodobne rok 2011

19. srpna 2012 v 19:41 | malý mlynček veterný |  Antoanette Lyonet
Antoanette Lyonet a Sharleen Avery Dellavy

*Vykročila pravou nohou medzi stromy,ktoré sa zeleneli okolo nej. Antoanette sa dnes slávnostne obliekla,lebo plánovala audienciu u víl. Prekračovala veľké haluze tak aby nič nezničila. S hlavou sklonenou nadol a pohľadom upätým na konáre zavadzajúce v prechode sa ponáhľala čo najhlbšie do lesa. Šaty si držala čo najvyššie,aby si ich neroztrhla,lebo by bol ocko smutný keby to videl. *Vílí prach,vílí prach...*Pospevovala si popod nos,aby si skrátila dlhú chvíľu.*

*Prechádza sa popri jazierku na čistinky. Nadychuje čerstvého vzduchu. Sem tam počuje škrípnutie, čľupotanie vody, a ďalšie rôzne zvuky prírody. Zatiaľ nikoho nestretla. Keď tu bola naposledy objavil sa tu George, ale trošku neobviklím spôsobom. Prechádza hustým lesom plnom zvierat, pomedzi poprepletané konáer až sa ocitne na lúke. Prejde do stredu a pomaly sa zvalí na zem.* Je to také príjemné. *Pomyslí si a len pokojne ďalej uvoľnene leží v hebkej tráve.* Ach.

*Vybrala sa ešte hlbšie. Zdvihla hlavu,keď dorazila na úzky chodník,asy vydupaní divokou zverou,ktorá sa tu určite túlala. Chvíľu sa Ant zaoberala myšlienkou,že pôjde prenasledovať radšej diviaky,lebo podľa jej obrázkovej knižky boli menej zriedkavé,ale potom to zavrhla a pokračovala ďalej po vydupanom páse zeme. Všetky stromy sa skláňali okolo a Antoanette len čakala,kedy jeden starý otvorí papuľu a celú ju zhltne. Pridala radšej do kroku a aby si dodala odvahu,tak si stále opakovala.*Kto sa bojí nesmie do lesa. Kto sa bojí nesmie do lesa. ... *Vydýchla si až vtedy,keď sa stromy začali rozostupovať a skláňali sa nad ňou len vľúdne vŕby. Počula niečo prasknúť a ešte šuchotať. Tam budú určite tancovať nejaké maličké víly. Ako správne dieťa verila,že všetky zlé zvieratá sa skrývajú v húštine a nie medzi brezami. Vŕby sa rozostúpili a ona sa ocitla medzi veľkými trsmi trávy. Pekne to zašuchotalo,keď im vykročila v ústrety. Starostlivo začala preberať každé steblo a hľadala. Prvé metre prešla rýchlo. Potom sa však postavila a rozmyslela si,že musí asi hľadať niekde inde,keďže tu žiadne nenašla. Rozbehla sa medzi vyššiu trávu. Ležalo tam pekné dievča. Určite to bude víla. Pomyslela si v duchu. Ako tá z mojej rozprávky. *Ahoj.* Skríkla na ňu. A rozbehla sa blyžšie si ju obzrieť,lebo žiadnu ešte naživo nevidela. *

*Pomaly začína premokať od mokrej trávy. Zrazu započuje akési kroky a šuchotanie.* Snáď to bolo len nejaké malé vystrašené zviera. *Pokračuje v odpočívaní, no keď sa zvuky opakujú, už jej pomaly začína naskakovať husia kože. So strachom si pomaly čupne a inštinktívne sa obzrie čo ju to opäť vyrušilo. Najprv nikoho nevidí. Opäť sa usadí na zem a zrazu započuje, nejaký dievčenský hlas. Zrejme detský. Už len mierne pokrútila hlavou a zbadala malé dievčatko bežiace k nej.* Čo má toto do čerta znamenať? *Trochu si zahreší v hlave. Nemá momentálne náladu na nikoho. Ale čo už.* Ahoj. *Mierne otrávene podotkne. A nahodí na tvár trochu neúprimný úsmev. No aj keď nemá náladu nebude predsa hnusná k malému dievčatku.*

* Zastala tesne pred ňou,v úctivej vzdialenosti,aby ju nejako nenahnevala. Spustila si šaty na zem a usmiala sa,keď sa na ňu pozrela. Aj víla pred ňou sa usmievala. Ant nevidela cez ten úsmev,tak ako nevidia deti. Nemyslela si ,že ju nájde tak rýchlo.*Aká si pekná.* Zhíkla nadšene,lebo nevedela,čo by jej mala povedať,alebo ako.* Ja som Antoanette.Ako sa voláš ty? * Bola taká zvedavá,že zabudla na opustený strom v záhrade.*

*Na pohľad je to celkom malé zlaté dievčatko. Aj ona kedysi taká bývala. I keď to už je ďaleko. Opätovala jej úsmev * Antoanette? trošku zložité meno... *Nad svojou vlastnou myšlienkou sa usmeje.* Som Sharleen ale stačí len Leen. *Zo slušnosti sa tiež predstaví a jej lichôtku akoby prepočula.* Čo také malé dievčatko robí o takomto čase v lese? *Prekvapene sa spytuje. Keď bola ona taká malá nemohla sa takmer na krok pohnúť od svojej mamy alebo sestry. Nemohla ísť ani do parku sama a nie to ešte o takomto čase do lesa. Všetci sa o ňu strašne báli.*

*Bola rada,že jej to Leen pripomenula. Konečne si spomenula na staré vyschnuté vetvy stromu,ktoré sa skláňali k zemi. Ant povädol úsmev na tvári a veľmi veľmi vážne sa jej zdôverila so svojou starosťou.* Vyschol môj obľúbený strom a už nemá listy. A ja nechcem ,aby mu bola zima. * Táto tragika stromu ju veľmi trápila.*Prišla som ťa poprosiť,či by si ho nevedela uzdraviť dobrá víla.*Nadhodila dosť nesmelo a pridala malý úsmev,aby obmäkčila to dobré srdce,ktoré pred ňou bilo. *

*Kukala sa ako tam Ant tak postáva. A potom čosi započula.* Víla? Aká víla do pekla?! *Trošku dosť prekvapene skríkla v duchu. Ona a víla? to nehrozí.. Pozerá na ňu s vypleštenými očami.* Aký strom? Aká víla? Netuším o čom to hovoriš? *Snád si nemyslela, že je víla. Vyzerá tak? hádam nie... Len tak si tam posedáva a stále nemôže uveriť tomu čo to malé postávajúce stvorenie pred ňou práve povedalo.*

*Dosť nerozhodne tam postávala a prekvapenie na Leenej tvári ju mierne vykoľajilo. Ako sa len pomýlila. No potom sa zamyslela a chcela sa ešte raz uistiť,no zavrhla to. Pustila sa do vysvetľovania a bola rada,že aj ona môže byť múdra. *Doma na záhrade máme starý strom,ktorý je vyschnutý a nemá už ani jeden list. Prišlo mi ho ľúto,lebo v zime mu určite bude zima keď tam bude stáť taký holý. Musím nájsť vílu,aby ho uzdravila a jemu narástli listy. Potom mu bude teplo.* Rozhodila rukami,ako keď niekto povie niečo čo je už dopredu zrejmé.*
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama