Müslinko Corny Toel a Nia el Asmaru
*V posledných dňch sa snažil nájsť kabinet pána profesora Sigiho. By ste sa aj čudovali ako dá zabrať taká sledovačka profesora. Najprv vyhľadať všetky potrebné stopy a potom sa snažiť o neodhalenie. Posadí sa hneď pod jedno z veľkých okien jeho kabinetu a v rukách zviera pekný maličký črepníček. Na počernejšej tvári mu nabehol šibalský úsmev. Už poznal Sigiho program naspamäť. Teraz sa niekde potuloval. Asi vyučoval. Nakukol ponad parapetu a uvidel prázdny kabinet. Znova sa posadil a obíjmal črepníček. Po jeho pravici sa črtil krompáčik a ďalšie črepníčky s peknou rastlinkou podobnej tej čo držal. Len tamtie boli trošku vysušenejšie.*
*zamyslene sa prechádza okolo hradu pod oknami.premýšľa nad tým,čo môže spôsobovať tú jej námesačnosť.stávalo sa jej to vždy po hádke alebo keď ju niečo trápilo alebo si spomenula na život na panstve.kráča nevnímajúc kade ide až zrazu sa potkne.*do kelu*uľaví si a potom uvidí,že zakopla o črepník.začne venovať pozornosť okoliu a všimne si tam chlapca s črepníkom v ruke,okolo neho ďalšie črepníky a malý krompáčik*čo tu prosím ťa stváraš?chceš aby sa niekto dorazil?*opýta sa ho trochu panovačným tónom*a prečo tu máš tú suchú burinu v kvetináčoch?*postaví sa s rukami vbok a čaká na nejakú logickú odpoveď*
*Prudko sa otočí za hlasom,ktorý sa tam objavil ako jas z čistého neba. Keď počul pád črepníčka rýchlo sa za ním naklonil a zachytil ho.*S dovolením slečinka. Neslúži Vám zrak,že si nehľadíte pod nohy?*Nahnevane s vráskou na čele vzal aj druhý črepníček a ľutoval,že nemá kam strčiť tie ďalšie. Pevne ich bojal v náručí.*To bude dobré..*Pohladkal ich po lístkoch a opatrne položil na zem. Ku všetkému živému mal vždy vrúcny a srdcervúci vzťah.*Och zase nehľadíte pred seba. Záhradníčim predsa.*Povie na rovinu a rozhorčene zakrúti hlavou. Hádam si nevšimla ten krompáč a črepníčky? Kiež by sa mohol požalovať svojmu Vlasovákovi.*To sú dôležité a silné bylinky. Kiež by ste o nich niečo vedeli. Určite by ste sa takto neúctivo na ich účet nevyjadrili. Táto bylinka, prosím pekne, sa Konopou Siatou nazýva. A múdri ľudia v Amerike ju používajú vo farmácií a lekárstve pre jej utišujúce účinky. Užíva sa inhalovaním.*Vytiahne si papierik a jednu z takmer vysušených rastliniek si pomrví a rošúla do papierika. Potom škrtne zápalôčkou a zapáli si svoju cigaretku. Silno potiahne a dredy na hlave sa mu pohojdajú.*Smiem Vás ráčiť pozvať na príjemné večerné posedenie pri cigaretke z tejto zázračnej rastlinky?
hej,nebuď drzý*povie mu narovinu.*ja som kažopádne nič neporozhadzovala okolo hradu tak aby sa na tom človek mohol zabiť*keď jej však dôjde že jej vyká prevráti oči*boože.toto si nechaj pre starú babku.ja som Nia.*pohľadom zhodnotí tú burinu*toto a bylinky?*pochybovačne utrúsi*no v amerike by som ľudí mudrymi nenazvala.keď si vyvraždili susedov*pozerá ako si zapáli cigertu*nie vďaka,rada by som mala pľúca v poriadku aj po tomto večeri..*povie a posadí sa*ale môžeš mi o nej rozprávať i o tom prečo si tu s tými črepníkmi
*Potiahne posledný krát z plných pľúc vtiahne do seba posledný šňup mariánky. Teraz budú aj žuvačky sedieť na strome. *Drahá slečna Nia. Mňa môžete zvať Müslinko,no pre priateľov som kukurica.*Zadusí posledné iskry na neďalekom kamienku a špak si strčí do vrecka. *Nejdeme si predsa znešisťovať životné prostredie.*Obháji svoje počínanie s uvoľneným úsmevom na tvári. *Myslíte si,že ich počin by sa im zdaril bez tejto priekopníčky odvahy? Státisice vojakov by ustúpili, ak by velenie neinvestovalo do tak drahej záležitosti.* Vytiahne na ňu svoje vedomosti a voľnou rukou siahne za krompáčikom.*Milosť slečna,kedže nie ste starenka môžte kopať. Treba vyplieť burinu,aby sa tuto záhončeku darilo.*Podotkne a už jej porisko strká do ruky.*No a vec to je jednoduchá,čo tlačí moje konanie. Hľa prosté oduševnenie.
prečo práve kukurica?*opýta sa trochu divným hlasom*keď je to také drahé odkiaľ to máš a prečo to sadíš profesorovi pod oknom?.len dúfam že to neni nejaká zakázaná burina bo ak budem mať problémy tak ti to spočítam*povie mu vážnym hlasom no vezme motyku a za pár minút to má hotové*hotovo *povie mu,motyku položí vedľa seba a znovu si sadne*
Nemusí to byť Kukurica môže to byť Kukuričiak. Ako sa milosť slečne ľúbi. *Žiarivo sa na ňu usmeje.*Niekedy sa to len tak povaľuje po lese ak vieš kde máš hľadať, tak je to len tvoje. A pán profesor Sigi je veľkým nadšencom tejto rastlinky. To je len taká maličká pozornosť od jeho milovaného študenta,treba si predsa budovať kontakty už od útleho veku.*Vytiahne prvú rastlinku z črepníčka opatrne sťa dieťa a vyhrabe v zemi malú jamku do ktorej vloží jej korienky.*Ak chceš môžeš sa pridať v sadení.. Musím ťa potom spomenúť pri vhodnej príležitosti pánu profesorovi. Určite sa poteší tvojemu nadšeniu.
radsej muslinko*povie s úsmevom*človek by povedal že si z iného storočia ako rozprávaš*povie mu úprimne.pomáha mu sadiť a sleduje jeho ruky ako to šikovne robí*niee.radšej si nechaj túto láskavosť len pre seba.ja ho poznám už trošku a netreba to preháňať samozrejme,narobilo by to viac škody než osohu*povie s úsmevom,no dúfa,že keby z toho bol malér tak sa z toho dokáže vyhovoriť.pravvdou je že netuší čo sadí a radšej ani viac vedieť nechce.za to že vie názov sa netrestá*
*Násady vyberá z črepníka jednu za druhou a s veľkou starostlivosťou ich ukladá do tejto žírnej zeme. Táto pôda má určite veľa péredkov, preto hľa rodiť bude snáď ako otcovska. Pri jeho šikovnosti by sa zdalo, že sa snáď záhradníkom ráči stať. No niečoho pravdy na tom bude snáď. Veď kto bude potom rastlinky sadiť a sa o ne starať. S veľkou láskou a starostlivosťou ich rozmaznávať... Zahĺbi sa trochu až príliš do jednej jamky a pokazí tento moment dokonalosti, ktorí len pred chvíľou vystrájal.*Rečou krásnou a peknou sa snažím nádherný a bujný svet ospievam, tak ako zurčí potok, môj jazyk sa môže ľubozvučným zdať.*Potrápi ešte ruky "burinou", tou prácou vľúdnou, no nie zlou.*Čo ráči slečna Nia zažiadať. Otrok som teda tvoj, ak nechceš túto skromnú malú pozornosť, tak dovoľ splniť ti jedno malé želanie.
tak keď sme sa už riadne zakydali,čo takto sa umyť v jazere?je kúsok,voda je super a ..kto tam bude prvý?poznáš tam dúfam cestu?*opýta sa ho a ako vstáva oprašuje si ruky i šaty.*koľko to máš vlastne rokov?*opýta sa ho so záujmom a čaká kým sa k nej pridá*
*Postaví sa celí zafúľaní od nečistôt, ktoré sa naňho prilepili na zemi. Táto nečistota ho až tak neťaží, ako skutočnosť, že sa bude musieť prezliecť, aby vyzeral aspoň kúsok k svetu. Spokojne sa zahľadí na marijánku po oknom kabinetu p.p. Sigiho a zmýšľa, či by sa nedalo ešte niečo prirobiť, aby to vyzeralo viac pôvabne a uchvacujúco. Áno, tá vôňa, bola očarujúca, ale tiež by sa hodili nejaké okrasné kvietky, ktoré by zakrili toto vzácne imanie pred očami zvedov alebo lakomcov.*Myslím, že to bude príjemné poobedie. Toto malé želenie je mi cťou vykonať a cesta k jazeru je mi dôverne známa. Aj milenkou by som ju mohol poňať, za tie chvíle, kedy som cestou ta topánky dral a Vlasováka hľadával.*povie povznášajúco a hneď sa pripraví na namáhavý pretek k jazeru, ktoré sa mu určite ponúkne svojou čistou vodou.*Len snáď na nás aj slniečko neskôr zasvieti, keď budeme mokrí ako po výdatnom lejaku.*Lepšie sa prizrie k oblakom, čo sa im kopia nad hlavou.*Teraz mi bolo dvanásť liet. Viem, že je neslušné, takéto veci od slečien vyzvedať, no môžem tú istú otázku aj tebe klásť?
no ja som mala prednedávnom trinásť*povie jednoducho,nedokáže sa neusmievať pri tej jeho reči ako zo stredoveku.*tak poď ty básnik*usmeje sa naňho a rozbehne sa smerom k jazeru pričom beží už elegantnejšie nakoľko vie,ktorým jamám sa má vyhnúť.keď dobehne k jazeru zahlási*tak,a aj keby traktory z neba padali,ja idem do vody*zhodí zo seba zbytočné oblečenie a skočí šípku do jazera a prepláva pár záberov,potom sa otočí,či jej spoločník zopakoval jej príklad*
*Obzrie si kraj svoj okolo, veď slečny a dámy majú prednosť. Až po chvíli, hen keď milosť slečna letí sťa na krídlach, vybehne vkusne klusom snáď. A obzrúc každú skalku každý klát, na žiadne zrady nemysliac, skláti sa on obďaleč. Skočí on v rovné nohy a ako vrabčiak neposedný, skáče on rovno do vody. Šat svoj mokrý nestihne sa v rieke sprať. To však je problém maličký, bojí sa škvrna hocakej vodičky. Hodí on pohľad očú na Niu.*
*keď ho uvidí skočiť v šatách do vody zasmeje sa veselým smiechom*nemal si sa predtým vyzliecť?*spýta sa ho a pohľadom ho sleduje..ani si neuvedomuje že sa už trošku vyvíja a mohla si nechať aspoň tielko i keď mokré by bolo aj tak nanič.tak sa len trochu začervená ale naďalej šantí vo vode a smeje sa*no poď už,len sa v toľkých šatách neutop prosím,umelé dýchanie mi veľmi nejde*
*Do mysle chmúrna duma vkradne sa.*Nebolo predsa vešiaka.*Povie on na svoju obhajobu, mysliac, že predstihol svoju dobu. Práčku šetrí, vodu tiež, je on ale pekný šarvanec. Len slniečko sa za mraky schovalo, snáď sa mu nič zlé nestalo. Ako tak úfa, ba priam dumy skladá, hladinu rovnú chytá zvada. Odporuje Niinej vôli, šantí a skáče zo strany na stranu. Žeby sa pridal k tejto zvade a podložil vode polená pod nohy? Nezrobí jej po vôli a už strká a pleská do vody.*
a na to potrebuješ vešiak?šak si to hoď tam pri moje,aspoň ti uschnú kým vylezieme z vody*povie mu a prevráti očami*no taaak..šak tu zostarnem*zakričí so smiechom.no keď začne aj on špliechať zasmeje sa a vráti mu to veľkou vlnou smerujúcou naňho*ha*vyrazí z nej a potom pláva smerom k miestu,kde si nechala hojdačku.vylezie na breh,vyberie ju zo skrýše a potom sa už na nej len zhúpne a hodí bombičku do vody*
*Potvora voda, bosorka, bojí sa veľká kráľovná, že jedna nitka suchá vráti sa. Preto sa búri, skáče, špliecha, nenechá suché žiadne dieťa. No šat ten mokrí sa mu sprotivý. Vylezie z vody, na ten istý breh, zhodí on ťažký letný šat, do vody sa hneď navratiac. Pár siah ho nesie stále vpred, do diaľav vlažných, mokrých. No zrazu jedna bombička, ofŕka malého Müslinka. Malý je ako Malíček, ved´vidno jemu hlávku len.*Oči mi slzia. Svet sa div. Zrak sa mi stráca na pár chvíľ.*Skríkol on plní rozbrojov. Má plávať späť, či za ňou. Pobral sa on ta do diaľav. Bude on hádam tiež hádzať.*Čo je to za čertov vynález?*Spýta sa len len hľadiac na*
ach ty*pokrúti nad ním s úsmevom hlavou*veď to je hojdačka.rozhojdáš sa a pustíš sa do vody.vyskúšaj to*povzbudzuje ho s úsmevom*ale aspoň že si si konečne vyzliekol tie šaty*poznamená a pohľadom zhodnotí jeho postavu a snaží sa to robiť čo najnenápadnejšie.* celkom ujde,aj keď o pár rokov to budem musieť prehodnotiť znova *pomyslí si a čaká čo zas zadre*
*Vytiahol sa on z vody von.*Pozabudol som žiaľ na bontón. Odpuste drahá slečna túto chybu. Žiaľ neulovím Vám miesto toho rybu. Zabudol som doma udicu.*Predniesol vetú klapnú, dlhú a už sa chystal hore vysadať. Nik nie je taký rýchli, len dúfa, že ta bude vody veľa. Hojdačka už sa húpe, Müslinko z nej hneď rovno skáče, hlavičku priamo do vody. Bolo by to škoda, keby ho hlava zabolela. Na to neit však žiadnej príčiny, lezie on z vody umytý. Lež ani práčka nemá takú silu, ako keď siaha spodný prúd za nohu, keď spôsobiť chce pohromu.*Myslím, že čistý som už dosť. No skočím ta raz ešte pre radosť.*Nadhodí novou hrou nadšený a už skáče do vody celý blažený. A voda špliecha na vše strany, niet sa kde ukryť pred týmito zverstvami.*
*hlasno sa smejúc pláva aj ona k hojdačke a skáče z nej taktiež dole.raz bombu,raz šípku.potom sa ale rozhodne preplávať jazero tak sa do toho pustí a o chvíĺu je na druhej strane a vyráža naspať.pohľadom však skúma mračná,ktoré sa znova vrátili a tentokrát to vyzerá na lejak*ty muslinko,mali by sme ísť*zakričí na neho*bude pršať a riadne*zaberie trochu rýchlejšie a i keď ju od námahy pália svaly tak sa musí dostať na breh skôr než začne pršať a pri troche šťastia nezmoknúť a dostať sa suchý do školy*
*Vzhliadne on hore na nebo, ktoré sa za ten čas zatiahlo. Už mraky chmúrne hľadia sem, žiaľ nie je to len smutný sen. Lúči sa sklesle s vodou čistou, Niine slová sú mu konca prísahou istou. Vykročí smerom k brehu, prejdúc z kraula do behu. Voda sa čerí, odskakuje.*Zachvíľu pohroma tu je!*Ozve sa chlapčenským hlasom do diaľav, snáď sa o tom dopočuje aj Nia. Zamieri k šatstvu mokrému. Vezmúc ho rýchlo do ruky, navlieka jednou rukou kalhoty. Pozrie on očkom k jazeru, nemôže zabudnúť na Niu. Milosť slečna sa odušu ženie vpred, podíde teda krokov pár a ponúkne ruku na pomoc.* Zachvíľu taktiež bude noc. Deň sa už ku koncu blíži, pobežme v tejto neskorej chvíli.*Podotkne rýchlo do vody. No v tejto neskorej chvíli, spomne on na jej šaty neďaleko brehu. I ponáhľa sa k malej kôpke, aby ich podal kamarátke.*Búrka sa spešne blíži sem, akoby na koni ju niesol sen. Tak ako v sne sa odtiaľ vytraťme a skryme v hrade útulnom. Je to len na skok stadiaľto.
*konečne sa dostane na breh,unavená.pália ju svaly no nakoniec prijme pomoc a rýchlo sa oblečie nemysliec na to že sa na ňu môže pozerať*aspoňže svoje šaty si nezabudol..a hrad nie je ďaleko*vydá zo seba.potom ho chytí za ruku a začne ho ťahať so sebou smerom k hradu*pohni si*povie netrpezlivo*
*Bežiac jak s vetrom o preteky, že nú sa obe malé deti. Ťahá Müslinka milosť slečna. Hrad sa k ním blíži, vrhá kradmí tieň. Bežia však spešne, ako lane, a pritom nie sú deti udýchané. Müslinko chytí kľučku a spešne otvorí on vráta. Bola to snáď niečia rata, že dášť sa spustil na prahu a oni bez mokrého hábu, kráčajú spešne po chodbách. Plížia sa rýchlo po chodbách. Zrazu sa zjaví v hlave chlapca myšlienka skrytá, kde býva Nia, v ktorej veži je jej izba skrytá.*Lúčim sa drahá milosťslečna. Dúfam, že na tento deň ostane pamiatka u vás večná. Rád Vás opäť stretnem trebárs v chodbách hradu. Môžme ísť trebárs pozrieť na záhradu, profesora Sigiho.*Spešne sa lúči, želá dobrú noc. No už je hodín prílič moc. Posteľ mäkká ho už vábi, rád si dnes hlavu skloní a zajtra všetko povie Vlasovákovy. Ako on stretol devu spanilú. Veľmi peknú a k tomu ešte aj milú.*Dobrú noc prajem milosťslečna Nia.*Pozdraviac obráti k meačnej vežičke tvár a mieri spešne do diaľav, čo zdajú sa byť blízke predsa. Je to však pár stoviek schodov. Taká je dlhá cesta "domov".*