close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

RPG- december.2011

19. srpna 2012 v 18:49 | malý mlynček veterný |  Noa Greiwick
Noa Greiwick a Ace Quentamion

*Na akadémii počul, ževraj sa konajú vianočné trhy. Všetci sa o tom vytešene a vzrušene bavili, až ho premohla zvedavosť a vybral sa tam tiež. Teraz kráča k trhom a veselo si píska. Teší sa na nejaké tie medovníky, a iné pochutiny. Samozrejme, punč ho láka najviac, ale ten je zakázaný. Vojde na námestie a hneď ho ovalí vôňa šíriaca sa z rôznych stánkov a šumná vrava od rozprávajúcich sa párikov. Má červené líčka ako rýdzo slovanská deva, ktorá sa práve v potoku vykúpala. mrzne a rozhodne sa, že dnes je ten správny deň na kúpenie šálu!*

*Rozbehne sa naradovane medzi stánky. Nechce zmeškať ani jeden okamih trhov,aj keď sa musela vybrať sama,bez brata. Niekedy mávala pocit,že sa cez školský rok vôbec nestretávajú.Každý a jeden stánok bol prepchatý všelijakými sladkosťami,ktoré z Noi asi urobia kleptomanku,keď sa spomedzi nich neprederia. Pridala do kroku a naširoko sa usmiala na ľudí. Chcela čo najskôr doraziť k stromčeku,aby nezmeškala tú veľkú slávnosť. Rýchlo sa preplietla medzi stánkom s perníčkami,pričom veľmi odolávala a zamierila k posledným stánkom s čiapkami a kožuchmi.*Toto nie je jedlé.*Zamrmlala si a začala si obzerať ľudí,čo tam postávali.*

*Šokovane hľadí na nejakú ženskú, ktorá asi patrí medzi nejaké zlené nymfy. Má z nej pocit, že tam chce každého pozabíjať. Prestane jej venovať pozornosť, keď sa mu pred očami zjaví možno ten najkrajší stánok, ktorý by tam mohol nájsť. Stánok s vianočnými rybami. Veslo na nich hľadí, kým si predavač nevšimne jeho lačného pohľadu. *No čo chlapče? Matka ťa poslala kúpiť kapre? Neoľutuješ! Máme tú kapre prvej akosti, sám tuto Pišta ich dnes ráno nachytal.* oduševnelý predavač drgne do Pištu. Ten otrávene prikývne a odpije si z vareného červeného vínka. *Nože podíď bližšie chlapče, vyber si§ taký výber vianočného kapra nie je jednoduchý!* presviedča ho predavač. Ace zhypnotizovane podíde k rybám. Natiahne ruky a chtí sa ich šupín. Igrouje morský zápach, čo sa z nich šíri. *Prepáčte, nemám o ne záujem. * povie nepresvedčivo a snaží sa čo najrýchlejšie odísť od toho predavača. Má z toho taký čudný pocit, akoby... Potrasie hlavou. Hlúposti pomyslí si a prezrie si námestie plné ľudí. Pochytí ho zvláštna túžba, ktorú nedokáže identifikovať. Je taký zľaknutý z nových pocitov, že zostane zarazene stáť na mieste. všimne si osamotené dievča a premýšľa, že to nie je správne. On je sám, ona je sama. Nuž vydá sa jej smerom so sebavedomým úsmevom na perách.*

*Okolo postávajú veselé manželské páriky ako sa držia pod pazuchami a pozerajú sa v každom stánku,čo môžu kúpiť. Smutne sa usmeje na tie kopy ľudí,ktoré tu zaiste niekoho majú.*Rolničky,rolničky.*Zamrmle si pod nos. Spomenie si,ako aj ona mala v spoločnosti svojho brata smiať ako keď majú na seba čas. Manželský párik šťastne odchádzal od stánkov a manžel,ktorý ukojil žiadzu svojej manželky,dúfal,že si pochutí na klobáse. Okolo sa hmírili páry ľudí a Noa si prišla nepríjemne sama. Až tak sama,že zabudla na to,ako sa jej lýzatka lepili na prsty. Medzi dvojicami zbadala tvár chlapca,ktorý sa tváril až príliš sebavedome. Pozdravila ho a pevne dúfala,že za ňou nestojí niekto,kto by naňho čakal.*Ahoj.

*Keď ho dievča pozdraví ešte na jeho ceste k nej je presvedčený, že vyzerá určite perfektne. jeho chôdza ala Alan Delon musí okúzliť každú. *A-hoj.* prehovorí so sileným anglickým prízvukom. Prejde k nej a zrazu ho pochytí zvláštna túžba. Takpovediac úchylná, priam divná. No nevie si pomôcť. Už nie je pánom svojho tela ovládla ho akási vyššia moc, jeho chtíču. Dievča ani len netuší, že sa stane obeťou jeho zvrátených chútiek, ktoré sa mu momentálne zdajú celkom normálne. Ba až tématické. *Ahoj.* zopakuje znova svoj pozdrav, zo strachu, že by ten prvý prepočula. *Som Ace. Ace Quentin.* prehovorí akoby bol sám Džejms Bond. Zohne sa k zemi a vystrie sa nenápadne sa popritom obtierajúc o nevinné dievča. telom mu prejde vlna potešenia. Ach! Toto by mal robiť každý zdravý človek prebehne mu mysľou. *A tvoje meno?* opýta sa akoby vôbec nič nespravil.*

*Poteší sa,keď zistí,že predsa len mieri k nej a nenašiel sa niekto za ňou. Hádam dnešné trhy nestrávi sama medzi toľkými ľuďmi,ktorý sú tu v niekoho spoločnosti. Keby sa ponáhľala tak jej to nevadilo,ale pod vianočným stromčekom by aj tak rada mala spoločnosť.Síce ju zneistilo,že sa pozdravil dvakrát,no aj tak natiahla ruku dopredu.*Ja sa volám Noa Greiwick.*Predstavila sa,ale ruku stiahla,keď začal okolo nej neresiť ako kapor. Ach ten je ale slizký. Noa zmenila názor o svojej generácii. Zavrčala naňho,keď sa okolo nej pretiahol ako had. Myslela si,že jej to pomôže.*

*Ignoruje jej zavrčanie. Má takmer pocit, že sa iba nadýchla a nemalo to absolútne NIČ spoločné s jeho celkom normálnym správaním. *Noa! Pekné meno. Také...* zamyslí sa a ťahá si spodnú peru ako voľajaký spisovateľ, ktorý nevie prísť na to správne slovíčko. *Také....* zrazu sa zatvári akoby sa mu v hlave rozžiarila žiarovka. Taká maličká a obrastená šupinami, ale predsa. *Také... pop-pop-pop-pop-pop.* prejde plynulo do kaporštiny, sťa by to bol jeho materský jazyk. Ba hej! V tej chvíli má pocit, že je kaporom. Má chuť vhupnúť do masy víriacich sa ľudí. To by bol vo svojom živle. Začne sa vrtieť do rytmu neznámej pesničky, ktorá mu posadne telo. Vlní hlavou sem a tam a popritom robí rukami vlnu. Má nejakú vlniacu sa náladu. Vymletý pohľad a vlniace sa telo. Asi nepôsobí bohvieako na okoloidúcich, ale s tým sa nejak nezaťažuje. Vhupne do masy ľudí ako dajaký úhor. Jeho kaporské ja ho celkom ovládne. Obtiera sa o okoloidúcich a vôbec sa za to nehanbí. Má taký uvoľňujúci pocit, asi ako keď homosexuál prezradí svojim rodičom, že vnukov asi nedostanú...* Noa! pridaj sa!* zvolá na ňu akoby sa práve neobtieral o nič-netušiacich ľudí. *

*Sleduje,čo sa bude diať ďalej,ale nemá pocit,žeby ju bral nejako na vedomie.Čaká,čo z toho úhora vyjde tentoraz,keď sa snaží k niečomu prirovnať jej meno,ale nečala,že bude pop.*Pop?*Vyhŕkne nechápavo,akoby si ani nevedela predstaviť,čo má meno spoločné s módou. Síce musí uznať,že je dosť odlišné,ale keď si spomenula na mená svojich spolužiakov vôbez jej neprišlo pop. Začal opakovať jedno slovo,akoby sa bol zasekol. Keď sa rozbehol pomedzi ľudí,vlniac a obtierajúc sa o nich,tak sa Noa začala smiať.*Ty si ale cvok.*Zahundrala sa pre seba. Vcelku ju rozveselilo jeho predstavenie. Po chvíli váhania sa rozhodla,že sa pridá. Neostane predsa znova sama.Najprv sa vlní len tak naoko,tak aby o nikoho nezavadila. Keď si však všimne oduševneného Aca rozhodne sa pre toto nadšenie a obtrie sa o zadok staršieho pána v čiernom kožuchu.Zmätené výrazy na tvárach ju ešte viac vyhecovali. Nasledovala jeho príklad a tiahla s ním pomedzi davy nechápavých ľudí.*

*Vyžíva sa v tom, akoby práve tvoril nejakú symfóniu. Pláva si v dave ľudí ako ruka hľadajúca rukáv. Popritom si dokola-dokolečka pospevuje jednu pesničku. Nikomu to nie je divné? Nikto sa za ním neobzerá? Veď je iba obyčajný kaprík v dave ľudí, ktorý sa snaží zapadnúť. Zavŕtať sa. Zahniezdiť sa. Obzrie sa za Noou. A čo ikry? Ako prežijú zimu? teraz, keď je plný mlieču... *Kapore celej Zemi!* zvolá na celé námestie. teda aspoň si myslí, že sa jeho hlas dramaticky nesie celým námestím, no namiesto toho sa na neho iba pohoršene obzrie zopár ľudí. *Zhromaždite vojska!* zvolá celý nabudený svojim obtieraním sa o chudákov ľudí. Nevie, či je nejak ovplyvnený čítaním historických románov, ale tá veta ho vždy nejak omínala, aby ju vyslovil. Teraz mu spontánne prišla na jazyk. Obzrie sa a všimne si, že nakazil aj Nou. Veď prečo by nie? Je to príjemné. Len tak sa obtierať a ostatným to ani len nevadí, lebo si neuvedomujú, čo robí. jeho život práve nadobudol ďalší rozmer. Konečne vie, prečo to mačky robia. Neskúsite - neviete, o čo prichádzate.*

*Čím viac ľudí sa na ňu pozrelo,tým viac sa jej svet zdal veselší a radostnejší. Jej úsmev sa zmenil na dlhotrvajúci smiech. Noa zdvihla ruky nad hlavu a vlnivo sa pretiahla okolo každej osoby,ktorá jej prišla do cesty.Pri niektorých sa pristavila na dlhšie a chrbtom sa otrela o niečí chrbát,tak až si čupla. Prišla si ako rybička v húfe veľkých rýb.*Riasením vpred.*Skríkla povzbudená Acovymi slovami a radostne sa neresila vpred. Pohľady cudzích ľudí ju už neznervózňovali,no niečo jej chýbalo. Prestala sa usmievať a po chvíli aj zastala. Nepoznala ho a vliekla sa s ním cez celé námestie. Bolo to tak príjemné,ale prečo musela objaviť svet rýb s cudzím chlapcom,ktorého stretla len preto,lebo bola sama?! Zarazene sa pozrela na Acea,ako sa obtiera o tých ľudí. Prišla si cudzia.*

*Zrazu sa vypleštene zastaví a zostane stáť. kaporské kúzlo, akoby z neho vyprchalo. Jeho imaginárne farebné šupiny opadali. Blany z prstov sa stratili a aj tej rybací zápach sa mu už nezdal natoľko intenzívny. *Preboha.* zašepká si pre seba. *Som ja vôbec človek?* Rozmýšľa o rôznych ľuďoch o ktorých kedy čítal. A o psychických poruchách. Práve sa nachádza v prvej fázi. Fáza odmietania. *Ja odmietam... že som kapor.* pozrie sa na svoje ruky nohy. *JA NIE SOM KAPOR!* zahučí na námestie a tentokrát je ho aj počuť. No, možno sa mu to len zdá. On sa počuje stále. *Prepáč.* ospravedlní sa dievčaťu, čo tvrdí, že sa volá Noa. je vôbec skutočná? Je on skutočný? Nie je práve zavretý na psychiatrickej liečebni a netvrdí im, že je kapor a o chvíľu ho vypitvú na vianočný stôl? Má v tom zmätok. *Musím odísť. Prepáč.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama