*Jul sa obzrie okolo seba. V ruke drží prejav, ktorý je dosť zhužvaný. Vyzerá veľmi opotrebovane a nezdá sa nijako zvlášť slávnostný. Okolo nej prechádza nejako priveľa ľudí. Keby nebola taká nervózna zo svojho prvého verejného prejavu, aj by sa niekomu prihovorila, no radšej čuší a čaká, kedy ju zavolajú, aby sa postavila pred tú kopu ľudí. Po pár sekundách, aspoň je sa tak zdá, ju niekto sotí smerom k pódiu. Radšej sa udrží na nohách a tých pár krokov,ktoré ju delia od tvárí divákov, si napraví veľkú okrasnú kvetinu na hlave a sebavedome vykročí dopredu. *Ehm, ehm. *Riekne tesne pri mikrofóne, nech si vynúti trochu pozornosti. Dúfa pri tom, že dala dostatočne pokyny všetkým, aby to nijako nezbabrali.* Som rada, že sme sa tu zišli v takomto hojnom počte. S veľkou radosťou vás tu dnes vítam, a dúfam, že túto noc prežijeme v plnej zábave. Veľká vďaka patrí všetkým ľuďom, ktorí kúskom svojej práce dopomohli k tejto paráde.* Rozhodí rukami, ako keby chcela poukázať na všetku tú pestrú výzdobu a pozrie sa do papiera.* V prvom rade by som sa chcela poďakovať pánovi Nicholasovi Illarte, ktorý sa určite dosť nabehal a odpovedal na všetky otázky. Ďalej pani profesorke Deireen Temptress, ktorá sa taktiež podieľala na iniciácii.
*V duchu pevne dúfa, že nikoho nezabudla. Zatiaľčo si spomína na tú hŕbu mien sa rozhostí ticho, preto pre istotu začne.* Dnes si pripomína 200. výročie od nášho príchodu sem na túto planétu. Tak dlho si tu nažívame a je všeobecne známe, že tu nebol stále kľud.* Nechá plne vyznieť dramatickú pauzu, aby sa všetci, čo si na časy nepokojov spomínajú mohli vymeniť svoje spomienky. Keď sa šum pod pódiom relatívne utíši, tak pokračuje ďalej, pokojne, akoby si bola sebou plne istá. *Dnes oslavujeme toto okrúhle výročie a nebyť udalostí, ktoré sa odohrali, stáli by sme možno niekde inde. Preto dúfam, že každý vzdá patričnú úctu tomuto sviatku svojou troškou zábavy. Ďakujem vám za pozornosť a nebudem ďalej rušiť.* Rozhodne sa, že to by aj stačilo. Veď spomenula, čo bolo treba a navyše načo všetkých zdržiavať.* A ešte maličkosť. Každí sa snažil, aby to bolo perfektné!.* Dodá nakoniec, aby všetci Donetvijčania vedeli, že nikto nezaháľal. Keď schádzala z pódia dúfala, že ju pochopili a nebudú sa príliš všetci ponosovať. Skrčila naposledy papier a hodila ho do najbližšieho koša.*
*Nemala vo zvyku fajčiť,no ako sa konečne dostala z pódia, prišla jej táto scéna taká slávnostná, že si nemohla jednu odpustiť. Keď si potiahla, pocítila príjemný ústup nervozity, ktorá sa jej vždy zvikne držať aj nasledujúci deň. Dnes je to však výnimočný deň. Nervozita by sa jej pravdepodobne držala dlhšie. Nemávala často prejavy pred takým množstvom ľudí. Väčšinou to prenechala kompetentnejším osobám a ona sedela niekde v zákulisí. Stála na mieste,niekde na okraji davu blízko pódia. Pár krát potiahla. Sledovala, ako sa cigareta pomaly skracuje. Ohorok zahasila v prvom popolníku, na ktorý stihla naraziť.* Tá zbehla nejako rýchlo.* Povedala veselšie a zamierila viac do davu, aby mohla niekoho stretnúť. Čakala, že všetci sa budú baviť niekde s davom, preto ju prekvapila Novellyna prítomnosť tak blízko pódia. Mierne znervóznela. Asi musela počuť môj neohrabaný príhovor, pomyslela ticho, no aj tak zamierila rovno k nej. Aby sa nedala prehliadnuť, prehnane zamáva.*
*Trochu sa prehne pod ťarchou Novellinho tela, no tiež ju rada objíme. Práve to jej chýbalo k dokonale spokojnej nálade.* Odbavovala som si príhovor.* Podotkne priveľmi netaktne, pretože si spomenie na nervozitu, ktorá ju vždy v tokomto prípade zachváti. Napraví si kvet nahlave a pre istotu pousmeje. Rada by si ešte jednu zapálila,no rozhodla sa, že dnes to už nejako vydrží. Nemusí byť predsa vždy kľudná ako baránok. Chytí Novellu pod pazuchu a zatiahne ju k stánkom.* Musíme si pri tejto príležitosti pripiť.* Odôvodni roztržito a teší sa,ako sa pekne zahreje.* A akou náhodou si tu dnes zablúdila ty? A ešte takto v čiernom.* Pokrúti hlavou a cestou k stánku sa čuduje čudnému výberu farby. Síce sama sa rada uchyľovala pri zlej nálade k tejto farbe, ale na Novelle to vyzeralo čudne.*
*Vie, že dosť toho narozpráva, keď je nervózna, no dnes bola vlastne skúpa na slovo. Počúva ju dosť zvedavo, no nepáči sa jej ako chce z toho vykľučkovať. No nejde na ňu naliehať, hádam si nepohnevá to málo ľudí, ktoré pozná. Bola rada, keď sa priblížili k stánku z ktorého vychádza neskutočne príjemná vôňa. Tá plne odviedla jej pozornosť od okolia a ona uprela svoj pohľad na všetku tú čokoládu.*Mhmmm.*Zamrmčí a stojí tesne za Novell pri pulte. Obzerá si tú širokú ponuku pred sebou. NMevie sa rozhodnúť medzi orieškovou s medom a horkou. Dnes to asi radšej nebude riskovať. *Poprosím čokoládu s medom a posypte to prosím hrubou vrstvou nasekaných orieškou.* Vysloví svoju objednávku nejako príliš slávnostne, až to vyznie nejako príliš detinsky.*
*Vystrie voľnú ruku pred seba a vezme si pohár s čokoládou. Pocítila neskutoční príval slasti, keď nos priblížila k poháru s čokoládou. Bol to veľmi známy pocit, kedy sa rada nechávala unášať arómou a chuťou jedla. Netrpezlivo si odpila z pohára, pretože bola zvedavá na výsledok gurmánstva stánkarov. No nie veľmi ju potešil fakt, že sa popálila skôr ako stihla vychutnať aspoň na chvíľu tú skvelú chuť. Takto zasa nič z toho nebudem mať. Pomyslí si namrzene nad šálkou čokolády. No napriek tomu prikývne, keď sa jej Novell opýta. Nepochybuje, že ta čokoláda je v chladnejšom stave vynikajúca. Len ona si musela tak skoro zájsť chuť. Nepáči sa jej Novellina pošmúrna nálada, ktorá sa len tak z ničoho nič vždy objaví. Zamyslí sa, ako by ju mohla rozveseliť, no to sa jej asi nepodarí. Síce je to jej práca, no nie je nejako veľmi klaunskej povahy. Ale neskôr by ju mohla odtiahnuť k nejakému cirkusantskému číslo, aj to by tu mohlo niekde byť. Keď sa jej Novell spýta na frajera, len zavrtí hlavou.*Ešte som sa nestihla pri takej kope práce po niekom poobzerať.* Nestihla ani zaregistrovať ako,ale hneď na nej ležal celý dav a okolo sa spustila panika. A toto má byť zábava. Pomyslí rozmrzene, lebo sa chcela už len s niekým čo najviac nasmiať a potom sa stiahnúť domov. A prípadne si ešte vypiť pár pohárov z rozdielnych stánkov. Najprv chíľu ostala ležať na zemi, no keď sa spustil prúd vody, tak sa rozhodla vzchopiť a začala ťahať Novell na nohy.*
*Keď sa Novel postaví na nohy, začne sa obzerať okolo seba. Všade je chaos a ruch. Väčšina ľudí splašene pobehuje a stánok je plný vody. No začali horieť dve budovy neďaleko nej. Ani nevie ako, ale Novell uteká smerom k Akadémii, aby sa postarala o deti. Jul ostane na chvíľu stáť na mieste, no potom sa obzrie okolo. Zareaguje až na starostovo vyzvanie a zamieri smerom k horiacim budovám. Nevie isto, či si pamätá správnu formulu na vytváranie prúdu vody, no predsa len niečo vysloví. Nie je si svojimi slovami veľmi istá a pred sebou drží vystreté ruky. Keď sa pred ňou objaví prúd vody tak si vydýchne. Tak predsa mi to učenie na niečo bolo. Pomyslí na školské časy a dúfa, že bude tej vody toľko stačiť. Nikdy v tomto kúzle obzvlášť nevynikala. Dosť sa potešila, keď sa okrem Mercuria pridal k haseniu aj ďalší človek. Pre istotu sa neobzerala, aby sa nerozptyľovala.*
*Všade je voda a plamene. Nevie ako ešte dlho bude trvať až ten dom uhasia, ale dúfa, že vydrží hasiť až do konca. Prehliada si pritom dav, či niekde nezbadá svoju sestru. Nevie, kde je. Dnes sa s ňou ešte nestratla. Bojí sa o ňu viac ako o seba. Vlastne ani nevie či je to strach. Dúfa, že sa s Dei ešte stretne. Po celom tele jej naskakujú zimomriavky. Je priveľmi nervózna, aby nad niečím premýšľala. Keď sa spustil dážď, tak sa jej uľavilo. Bola rada, že to prišlo tak náhle, aj keď to tak skoro nečakala a asi dlhšie by už nevydržala. Nezaujímalo ju, ako sa tu mohol tak náhle zjaviť a otočila sa k davu. Nevedela čo má robiť, no pohla sa k davu, ktorý sa už stihol vzdialiť od budovy. Zamieša sa do stredu davu. Hádam tu bude nejako užitočná. Okolo nej rýchlo bežia všetci sa niekam skryť a čo najďalej od pred chvíľou horiacej budovy. Keď sa vedľa nej niekto potkne, tak ho zachytí pažou a snaží sa ho postaviť na nohy. No osoba sa rýchlo rozbehne ďalej.*
*Nevie, kam sa má rýchlo podieť, tak chvíľu beží v strede davu. No po chvíli zastane, aby sa nadýchla a premyslela si, čo ďalej. Potom sa rozbehne smerom k Ministerstvu. Bude tam dosť veľa ľudí, ktorí by nejako mohli zlepšiť celú situciu a.. možno aj pomôcť. Nemala rada chaos a keď nevedela čo má robiť. Preto sa veľmi rada chytila svojho plánu a rozbehla sa k ministerstvu. Nebolo to veľmi ďaleko, ale tentoraz sa zadýchala už po pár metroch. Musela na chvíľu zastať a až neskôr pokračovala ďalej,smerom v veľkej budove na druhom konci námestia. Dúfala, že na ňu nikto cestou nezaútočí. Obzrela sa za seba, aby sa uistila, že budova prestala horieť. Videla len tlejúci dym stúpajúci vysoko nad námestie a vydýchla si. Keby sa tam boli znova objavili plamene, asi by sa tam musela vrátiť a nejako pomôcť dažďu. Pred sebou zbadala bránu. Poradovala sa, že je tak skoro na mieste a z posledných síl pridala,aby sa dostala dnu čo najskôr.*