close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

RPG- 5.8.2012

19. srpna 2012 v 19:51 | malý mlynček veterný |  Tytil Teressi Taylor predtým Müslinko Corny Toel

Tytil Teressi Taylor , Isabel Teressi Taylor, Naysa Christie Taylor a Aeryn Le Valse

*Keď si Tytlo sladko spal, niekto ho tu poštuchal. Javí sa mu blízka známa, to bude tá milá dáma. Ale ba, veď to je slečna, spomienka sa nejak poplietla. Natiahne sa Tytlo v bruchu, ako mucha v ihle uchu. Urobí si teda miesta, dokedy sa majú tesnať? Zvrásni táto duma čelo, ktoré ešte svet nezrelo. Čo sa deje milá sestra, budeme mať viacej miesta? Rečie známej dobrej tvári, či sa jeho túžba splní, či sa svet im otvorí, kedy plienku zašpiní.*

* Izi nelútosťne potlačí bračeka a talčí sa dopredu. Už vie, že jej časť ísť a ona potrebuje priestor i keď sa začne tlačiť cez ešte užší na čo sa zrazu zarazí a začne pomaly prenikať na nové nepreskúmané miesto. V tom zrazu sa v jej vnútri niečo zdrurí a z krkku jej začne šlahať neprimerane hlasný krik, * UAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAA* začne ktičať z plných maličkých plúcočiek * UAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAA * ešte pár krát ta zakričí a upadne do spánku ako po zhypnotyzovaní *

*Stihne akurát včas sa premiestniť na deku, ktorú vyčarovala Aeryn.* Pre-páč mi to...* horko-ťažko so seba dostane pomedzi výkriky bolesti, ktoré sa objavili. Cíti už naplno, že je čas. Prišlo to. Ona rodí! Bude mať deti! Ešte trochu potlačí, keď cíti ten tlak od tých maličkých. A potom to príde. Jedno je vonku. Počuje krik, ktorý však veľmi rýchlo ustane. No ona cíti znova bolesť a tak sa večerom derú jej výkriky.* Je...je...je v por-iad-ku?* spýta sa pomedzi jednotlivé kontrakcie. Nemyslela si, že bude rodiť vonku, na šírom priestranstve. Ale deťom neprikážeš...*

*ani nevie ako rýchlo to zbehlo a má pred sebou jedno krvavé dieťa s pupočnou šnúrou!Ale rýchlo sa spamätá a pristúpi k dieťaťu.Plače,takže by malo byť v poriadku.*áno vyzerá,že je.*odpovie a pokúsi sa tentoraz z koša vyčarovať ďalšiu deku.Po pár nevydarených pokusoch sa jej to podarí a rýchlo zabalí a poutiera do nej dieťa.Pupočnú šnúru teraz nerieši a rýchlo obráti pohľad na Naysu.*Ako to vyzerá s druhým?

*Tytlo sa ver začuduje, čo sa to len s vodičkou deje? Všetka tečie zrozu von, a sestrička ako v zhone, už nie je pri ňom v lone, počuť len tlmený ston.Čo sa to len tuto deje, hádam len zle nie je. A tu ľaľa niečo spľaslo, a dieťatko tu užaslo. Ani si len nevšimlo, že buchnátik utŕžilo. Čo má robiť malý zveda, pomohla by dobrá rada. Zatiaľ čo však vyčkáva, do roboty sa on dáva. Nebude sa predsa tlačiť, nemieni si on vystačiť, s pľacom, čo sa to len lepí naňho, prisáva sa chytá ho? Tytlo sa však búri tomu, kope, bije, nedá sa mu. Veď je predsa bojovník, akého nevidel nik.*

*Trochu sa upokojí, keď jej Aeryn oznámi, že je dieťa v poriadku.* Kto-ré to je?* znova ťažké vzdychy medzi tými bolestnými. Potlačí, no zrazu cíti, že sa dieťa búri. Ale no tááák! Nerob to mamičke! Okamžite vylez von! prosíka v duchu veľmi rýchlo, no nepomáha to. Tlačí, tlačí, tlačí, no dieťa nie a nie dostať sa von.* T-to bude asi ťaž-šie...* vydá zo seba nakoniec spolu s bolestivým stonom popri tom, ako tlačí.*

Je to...*čo to vlastne je? Ona sa vlastne ani v tom zhone nestihla pozrieť.Presunie teda ťažisko a nakloní sa k novorodencovi.Odbalí deku a pozrie sa.Dievčatko.*Je to dievčatko! *rýchlo vykríkne,opäť tuho dieťa zabalí a otočí sa k Naysi.*Skús zhlboka dýchať a silno tlačiť,snáď by to malo ísť tiež tak hladko.*ach tie jej rady,ktovie aký budú mať účinok*

*A tu zrazu ho to tlačí, čo to všetko značí? Kam to len sestrička zmizla, aká príšera ju to vcucla? Tytlo nevie, čo ho čaká, nič nezaznie, ani odpoveď dáka. No on stále sa ta drží, ruky vzpaží, nohami sa on zapiera, kto si to len jeho doberá? Čo to po ňom ten svet chce, do kože sa nesprace? No ved´on ich naučí, čo sa smie a sluší! Nie takto ho v noci budiť, a jeho sny náhle rušiť. Spalo sa mui ver mi dobre, videl ti on krásne zore. Čo sa pekne červenali, kým doňho nepošťuchali. To je veru práca ťažká, keď ťa na svet všetko ťahá, ale teplé miesto láka, to je teda nezhoda. A tak Tytlo sa len vzprieča, aj keď svet sa mu zalieča.*

Dievčatko...* keby mohla, na tvári sa jej objaví úsmev. No od bolesti z toho druhého drobca, teraz už vie, že chlapca, jej to vôbec nejde. Len stále dýcha, tlačí, kričí. Dýcha, tlačí, kričí. Kde sú všetci, keď ich treba? namrzene sa pýta sama seba.* Ne-nejde....to* povie už umorená z toho všetkého. No i napriek tomu tlačí. Ty jeden fagan malý, veď ja ťa zo seba dostanem! zanadáva si v duchu. Nemyslí to vážne. Bude ho nadovšetko milovať. No predsa len, bolesť je sviňa a poviete aj to, čo nechcete.*

A čo mám teraz robiť?*bezmocne skríkne a začne si pomaly trhať vlasy.Ako dlho môže dieťa prežiť bez plodovej vody?Asi nie veľmi dlho.*Idem pre pomoc.*náhle sa postaví a začne utekať za svetlom,pri ktorom sa ani nie pred 15 min. koncentrovala.Śprintuje opäť ako keď vchádzala do parku s rozdielom,že teraz vychádza.Keď svetlo dosiahne obzerá sa po prvej činnej budove.*Haló,potrebujem rýchlo pomoc.*pribehne k prvému domcu a búcha nie príliš zdvorilo na dvere a vzápätí na okná*

*No tu veľký bojovník, pošmykne sa o schodík, a už letí, nadol padá, ako smetí vrece sa zdá. To je teda veľká zrada, čo ho na ten svet len dá. Veď mu bolo veru teplo, a nevidel žiadne svetlo, čo by ho tu oslepilo, ako sa mu dole zdalo. No Tytlo ten letí nadol, kam to len on padol? Rata ľudia pomáhajte, len si ma tu nepodajte. Ja chcem predsa dlho žiť, krásne veky prebrázdiť.To chce kričať chlapča malé, no namiesto toho sa vyderie niečo známe.*Buááááááááááááááááá.*Toto tu už raz dnes bolo, kde sa však to len podelo? Kde je jeho sestra malá, to keby aspoň srnka znala.*

*Aerynin bezmocný výkrik takmer ani nepočuje cez tie svoje.* Aeryn, pomôž mi!* zúfalo pretisne pomedzi zuby. No zrazu jej tu niet.* AERYN!* zakričí, no nikoho nevidí. Iba cíti, že sa dieťa konečne hýbe. Že sa dostáva von.* No taaaaak! Poď!* zakričí, vzdychne, potlačí. To sa opakuje stále dokola. Vie, že potrebuje pomoc, no zrazu počuje detský plač.* Čo to...?

*na búchanie nikto nereaguje.Dokonca ani na jej volanie,preto nachvíľu prestane a bezmocne sa obzerá.Zrazu však počuť zdialky vzdialený krik.Rozbehne sa preto hneď k miestu pôrodu.Má pocit,že to trvá nekonečne dlho.Keď konečne dorazí vykríkne.*Naysa si v poriadku?*nakloní sa k nej a zbadá druhého novorodenca.Prikľakne k nemu a obalí aj jeho do prichystanej deky.*Tento je chlapček....*povie ešte stále v šoku,ako sa to rýchlo zomlelo.*

*Kričí silno z plných pľúc, zrazu niekoho uzrúc. Už ho berú na ruky. Okolo sú samé zvuky. Všetko hučí ako traktor nahlas, človeka to ťahá za vlas. Je to teda veľký rámus. Vypočuť si to človeče skús! No v tej teplej mäkkej deke, sa svet javí znovu pekne. Už je dobre nezbedovi, už sa zjavil mu svet snoví. Oprie si on malú hlávku a oddá sa spánku.*
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama