close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

RPG- 5.4.2012

19. srpna 2012 v 19:24 | malý mlynček veterný |  Noa Greiwick
Noa Greiwick a Gabriele Calypso Estas


*Vojde zachmúrene do kaviarne. Výrazný červený sveter si pritiahne bližšie k telu pri pocite zimomriavok, ktoré sa jej rozoznejú po celom tele. *Dobrý večer.*Pozdraví sa polohlasne a zamyslene sa pohne k najbližšiemu stolíku neďaleko okien a spokojne sa usalaší na stoličke, zabudnúc na to, že sa chce zohriať niečím teplým. Keď k nej pristúpi čašník, tak sa najprv zatvári nechápavo, no ako obvikle sa pokojne ozve.*Poprosím jeden zelený čaj.* Nikdy si tu neobjednala nič iné, no napriek tomu si objednáva vždy rovnako. Kým z kuchyne počuť bublanie vody, Noa sa zadiaľ oddáva svojej zádumčivosti, ktorá jej za tie roky školy prischla. Rada sa vytratila z hradu a strávila nerušený večer niekde preč od všetkého ruchu. Aspoň sa prestala zapodievať všetkými výčitkami, ktoré jej robila jej lenivosť.*

Pam. Pam pam. Pam pam pam pam pam pam.*Pohmkávajúc si starú dobrú klasiku zahla za roh a zbadala jedno z mála okien, v ktorých sa ešte svietilo. Spoznala priestory kaviarne a tiež jednu známu tvár. Usmiala sa a nadšený výraz jej z tváre neschádzal ani keď otvárala dvere do trochu prefajčených priestorov kaviarne.*Jeden čaj s rumom. Tam k tomu stolu.*Objednala si a prišla k jednému z mála obsadených stolov.*Zdrástvuj, dievočka!*Usmiala sa a sadla si oproti.*Čakáš niekoho? Lebo ak nie...dávno sme sa nevideli, chcelo by to vymeniť si novinky.*Vyhlásila a v duchu pripravovala svoje mozgové bunky na Dalmatínovu odpoveď. Tie sa u nej vždy ťažšie chápali.*

*Keď si pokľudne vysedáva na svojom miestečku a popíja si z čaju, ktorý sa pred chvíľou dovaril, sa ubezpečí, že je to krásny deň, ktorý nemôže stráviť lepšie. Ani pri učení, ktorého je v poslednom ročníku veľa, o čom sa už presvedčila, keď prepadla. No z jej rozjímania nad krásou sveta ju preruší náhly príchod nového hosťa v kaviarni.* Pekný večer.* Odzdraví sa slušne, no potom sa bližšie prizrie, kto to pred ňu usadol.*Bobo!*Povie radostne. Takto pekne sa jej výlet ani nemohol začať. *Dávno som ťa nevidela strašidlo.*Povie s úškrnom a veselo sa usmieva pri pohľade na ňu. Ešte stále si pamätala svoje pomätené správanie, keď sa stretli naposledy.* Zakopala som si kosti a neviem kde.*To je najväčšia tragédia aká sa jej mohla stať a ktorá stála za zmienku.* Ale inak sa radujem z tohto krásneho pozemského života a nechávam sa opájať zmyslovým vnímaním sveta.* Povie trochu príliš rozjarene a pozrie sa na svoju spolusediacu.*

*Prstami klepkala po stole, no počúvajúc a sledujúc Dalmatína jej rytmus a melódia piesne pomaly vypadávali. No nevadilo jej to, stretnutie s ňou bolo omnoho cennejšie ako večer plný spevu starých hitoviek.*To vieš, potulujem sa a flákam ... ťažko je ma nájsť, priznávam to.*Usmiala sa a rovnaký úsmev a aj pár diffortov venovala čašníkovi, keď jej priniesol objednaný čaj.*Ach, skutočná tragédia.*Smutne prikývla a pozrela von oknom.*Možno, až bude trochu viac svetla, by som ti ich mohla pomôcť nájsť.*Perspektíva dňa stráveného hrabaním sa v zemi sa jej zrovna veľmi nepáčila, no čo iné mohla povedať? Aspoň by ten deň prežila s Bobo vedúc pri tom zaujímavé debaty, ktorým by sama miestami nechápala.*Hmmmm, a ako sa ti páči? Lebo mne v poslednom čase viac ako veľmi. Odkedy som sa vykašľala na školu. Inak.. ty máš čo nové?*Dúfala, že kosti neboli to jediné, s čím sa s ňou chcela podeliť. To by bolo skutočne biedne, veď naposledy sa stretli..kedy? Ani si nepamätala, možno pred 3 rokmi, aj viac. No ani ona vlastne nemala čo povedať. Teda, nemala jej čo povedať, lebo inak by jej potom asi musela ublížiť .Rozprávať sa s Gabrielle bolo v poslednom čase viac ako nebezpečné.*

Budem rada, keď skončím školu, síce som už párkrát prepadla, ale ešte stále ma nevyhodili. Teším sa ako vypadnem niekde … ani neviem kde.*Povie zamyslene, keď Bobo spomenie svoj hrdinský čin.*Ale ani sa mi nechce končiť, nejako mi prirástla k srdcu posteľ.*Podotkne priam zamilovane a nechá sa unášať do svojich predstáv, ktoré sa týkajú všetkých tých rokov, ktoré spolu strávili.*Myslím, že to už nebude potrebné. Minule som videla jednu dieru pri ceste a mám neblahý pocit, že tam len pred nedávnom ležali. Je to pre mňa veľká strata. Občas sa musím zamyslieť nad tým, aké je to niekoho alebo niečo stratiť. *Povie clivo a pozrie sa Bobo do očí.* Páči sa my tá krásna prchavosť a istá trvácnosť všetkého. Nechápem preto tú vážnosť, s akou berú všetci ľudia svoj život. Keď stretnem svojho brata pri pracovnom zhone, tak sa mi zdá príliš nezmyselný a náročný.*Usmeje sa.*Je veľmi milé ako sa všetci držíme zubami nechtami života.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama