close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

RPG- 27.11.2011

19. srpna 2012 v 18:13 | malý mlynček veterný |  Noa Greiwick
Noa Greiwick a Peter David Greiwick

*Peter si práve naleje do fľaše vodu. Ide predsa na pláž a tam je teplo to znamená, že bude aj smädný. A nebude tiež piť vodu z mora. To by bola hovadina. Keď si načapuje aj druhú vodu pre sestru zakričí:* Noa si už pripravená? Môžeme ísť? Ostatní už išli. *Položí fľaše do košíka a vyjde aj s košíkom z kuchyne na chodbu. Tam položí košík na zem a obuje sa. Vyjde von. Vonku krásne svieti slniečko a je príjemne teplo. Možno aj moc, ale pri vode bude príjemne. Kde toľko trčí? Už chcem ísť. *

*Noa sa otočí pred zrkadlom. Mala na sebe staré mamine šaty,ktoré našla na povale.P erfektne jej padli. Keď počula Petra,ako na ňu zdola kričí,tak vybehla z izby. Nemusia na ňu predsa vždy čakať. Vzala ešte cestou z bratovej izby šarkana,aby ho mohla na pláži púšťať. Tak sa môžu pretekať,kto vzlietne vyšie. Či šarkan,alebo Peťo. Zbehla do siene,kde už na ňu čakal a obišla košík. Obula si svetlé balerínky a chytila do druhej ruky košík.*Môžeme ísť.*Povedala veselo a ako kráčala k Petrovy,chvost z vlasov sa jej hojdal zo strany na stranu. Vonku bolo naozaj príjemne teplo a Noa si už nebola taká istá,či šarkan vzlietne. Ale na pláži býva predsa len veternejšie. Vánok sa jej bude hodiť.*

*peter sa usmeje keď uvidí sestru vychádzať z dverí.* Tak môžeme ísť. *Vyhlási Peter a vykročí smerom k miestu kde sa Slnko akoby dotýkalo zeme. Tak to tam žiarilo.* Nebude ti vadiť keď si trochu zalietam? *Opýta sa sestri, ktorá kráča vedľa neho. Pozrie sa na ňu a začne myslieť len na to, že chce lietať. Toto je jeho prvé letenie vo veľkom priestore. Som zvedaví ako mi to pôjde. O chvíľu sa pozrie pod seba a zistí, že je pár centimetrov nad zemou.*

*Vyšli spolu na menšiu cestičku,ktorá bola skratkou k pláži. Z domu to nemali ďaleko,vlastne bývali len pár metrov odtiaľ. Noa tam chodila veľmi rada premýšľať a ráno si občas zabehať. Už sa aj prestala báť,toho,že znova stretne toho zlého uja,preto vždy kráčala veselo k moru a počúvala kolembajúce sa vlny. Posledné dni v škole sa už nevedela dočkať,kedy sa konečne vráti domov a pôjdu všetci von,ako keď boli s Petrom malé deti a nechodili do školy. Noa zacítila pod nohami príjemnejší piesočnatý povrch.*Nevadí.*Povedala Petrovi. Pamätala si,ako jej rozprával o svojom prvom lietaní. Nedopadlo tak slávne.*Len sa nedolám.*Dodala starostlivo s úsmevom na perách. Bola na svoje dvojča patrične hrdá,ale aj mu trochu závidela,bola by sa rada niekedy odlepila od zeme,aby ju prestali bolieť nohy. Škoda,že ju mamka už neunesie,tak ako keď bolá malá. Pozoruje,ako sa Peter vznáša nad zemou. Na toto ešte máš,drahý šarkaník. Pomyslela si ticho a odložila ho na neskôr do košíka k fľašiam,aby si uvoľnila jednu ruku.*

Neboj sa. *Povie jej na jej obavu. Veď už je vo vzduchu. Nič sa nemôže stať. Pomaly sú už na pláži. Peter pristane tesne pred koncom pláže a začiatkom mora. Obzrel sa dozadu čo robí Noa keď zrazu zacíti na nohách niečo mokré. Pozrie sa dole. To bol len zostatok z vlny. Ešte že má sandále. Vyzlečie si tričko a hodí ho dozadu. Hneď na to už lezie do vody. Príjemne studená. Vtedy mu napadne jeho prvý deň na pláži. Vtedy sa skoro utopil. No teraz sa mu to už hádam nestane. Chvíľku sa močí vo vode, potom vyjde von a ľahne si do piesku presne tak ako do robil kedysi. To sú spomienky. To všetko čo tu kedysi keď o nejakej akadémií ešte ani nesnil. Krása. Presne ten ligot vody si pamätal už od mala. Presne to slnko, ktoré tam svietilo, presne tie isté lastúry a malé rybičky. Akoby sa vrátil v čase.*

*Noa musí pridať do kroku,aby za svojím veľkým bračekom nezaostávala. Letel pred ňou no keď prišla na pláž,tak tam už dávno bol. Práve vchádzal do vody. Ešte si pamätala jeden deň na pláži. Vedela aká je slaná voda príjemná. Noa nemala na sebe plavky,tak to vyriešila kreatívne. Košík postavila na suchom piesku tak,aby ho nič nezamočilo a odložila si tam aj topánky. Vliezla za Peťom do vody,no rozhodla sa neostať len pri močení. Peter sa vrátil na pláž a ona ostala vo vode sama. Bola príjemne chladná a cítila,ako ju malé vlnky nadnášajú späť na breh,no ona sa predierala dopredu. Piesok bol príjemne mazľavý. Keď jej voda siahala až po pás,tak skočila dopredu a začala plávať. No keďže plávala proti prúdu,tak to nemalo taký rýchly efekt ako v jazere pri škole. Aj tam už dokonca vliezla. Plávala v ústrety šírej vode a nechala sa ňou omývať. Mala rada plávanie,pretože si pre zmenu necítila nohy.*

*Peter sa váľa v piesku a pozoruje svoju sestru ako pláva. Ide jej to dobre. Nikdy by som nepovedal, že vie tak dobre plávať. * Noa, idem si zalietať neboj sa o mňa. *Zakričí Peter k vode aby oznámil Noi čo ide robiť aby so o neho nebála. O chvíľku sa vznesie do výšky asi dva metre a vydá sa dopredu smerom k horizontu kde vidno iba a iba vodu. Zastaví vo vzduchu a zamáva sestre.* Ahoj! *Zletí dole k sestre, ktorá stále pláva.* To sa ti toľko chce? *Zakričí na ňu.* Toto je supér! Takto si tu lietať. *Zase vyjde trochu vyššie a ďalej. Užíva si tú krásu. Pozrie sa na sever a zahľadí sa na svoj dom, ktorý je z tej výšky maličký. Pri tej nádhere na niečo podstatné zabudne. Zabudne trepotať krídlami.*

*Keď sa dostane hlbšie,tak jej to ide o niečo ľahšie. Už ju to tak neťahá k pobrežiu. Miestami aj ju samotnú prekvapovalo,ako to ide ľahko. No bude to asi tým,že sa dostatočne ...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama