Noa Greiwick a Peter David Greiwick
*Vstane zo stoličky pri stole. Nechcela sa proste baliť. Mala pocit,že ak sa nezbalí,tak sa nič nestane a život bude pokračovať tak ako to bolo predtým,než stretla toho zlého uja na pláži. Rada by ostala vo svojej izbe. Medzi plyšovými hračkami a s taumatropom v ruke. Nakreslila si ho toto leto. Bol to havran v klietke. To preto,aby sa mohla so svojou havraňou siluetou porozprávať kdekoľvek. Teraz taumatrop odložila na stôl a vstala. V posledných dňoch bola veľmi nervózna,lebo sa prázdniny pomaly končili. Zohla sa vedľa posteli a vytiahla spod nej kufor. Bol pokrytý prachom,ako to s kuframi po dlhej dobe skladu býva. Vyložila ho na posteľ a pozrela dnu. Všetky veci našla tak,ako ich na konci nechala. Uložené podľa pravítka a ako nové. Teraz len pribalila čisté zošity a vymenila staré knihy za nové. Noa tohto roku ešte z uniformy nevyrástla,preto si nechala tú starú. Zatvorila kufor a obzrela sa okolo. Bude jej pohodlie ich domu na Akadémii chýbať. Chytila rúčku kufra oboma rukami,pevne aby jej nevypadol,a z celej sily potiahla tak,že sa kufor ocitol naraz vo vzduchu. Kufor sa chvel,ako ho Noa držala vo vzduchu,lebo bol príliš ťažký. Nahnutá dozadu o krok ustúpila a kufor jej padol k nohám. Tak toto asi sama nezvládne.*Prosím pomoc.*Skríkla od dverí svojej izby. Nemala rada odchody,preto by to mala najradšej už za sebou,aj keď sa jej tento rok odchádzať nechcelo.*
*Peter hodil poslednú knihu do kufra, ktorý bol položený na stole. Pozrel sa na svoj zoznam. Zaškrtol knihu z manipulácie a prebehol očami štvorčeky, ktoré boli pri jednotlivých položkách. Už nebola zaškrtnutá len položka kniha z artimancie. Teda a tú neviem kde mám * Mamíí nevieš kde mám knihu z artimancir? *Zakričal Peter dole do obývačky, alebo do kuchyne podľa toho kde mama bola. Bola v kuchyni pretože sa odtiaľ ozvalo. Máš ju v obývačke včera si si ju čítal. Naozaj som si ju včera čítal. úplne som na to zabudol. Zbehol teda do obývačky pre poslednú knihu a aj tú položil do kufra. Ceruzkou urobil poslednú fajočku do zoznamu a zazipsoval si kufor. Tak a mám to Povedal si Peter keď položil kufor pred dvere izby keď zrazu začul ako jeho sestra z izby kričí. Rýchlo vybehol zo svojej izby a vletel do tej Noinej.* Čo potrebuješ, ségra?
*Nečakala takú rýchlu reakciu,preto si stihla sadnúť na kufor tak,aby ho nebolo vidieť,keď Peter vbehol do izby. Čakala,že on sa bude ešte stále baliť. Videla ako si pripravuje ten dlhý zoznam,ale nenapadlo ju,že to s ním bude trvať krátko,keď tam mal toho toľko popísané. Ale opak bol pravdou.Aj ja by som mala také niečo niekedy zrobiť.Pomyslela si tíško Noa,ale hneď na to si dala aj odpoveď.Ale to by som sa musela aj vybaľovať.Usmiala sa na svojho bračeka a vstala. Vždy ju zaskočila jeho gentlemanskosť,ale musela si priznať aj to,že ju potešila. Asi prejde rovno k veci,aby sa nemuseli potom ponáhľať.*Pomôžeš mi s kufrom?*Opýtala sa a otočila sa. Prešla na druhý koniec kufra a chytila ho odspodu.*Tam by si to mohol chytiť a potom by sme ho odniesli do haly.*Čupla si a čakala,kedy Peter chytí druhý koniec.*
*Zbadá ju ako sedí na svojom kufri.* Ty si už pobalená? *Prekvapene na ňu zíza. Veď predsa baby sa zvyknú baliť oveľa dlhšie ako chalani a ona to už zvládla? To predsa nie je možné. Jááj. Veď ona sa predsa ani nevybaľovala. A prečo som to aj ja tak neurobil? No vtedy si spomenul na svoje smradľavé ponožky a slipy a myšlienku, že sa nabudúce ani on nebude vybaľovať radšej hneď zahnal preš.* Jasné, že ti odnesiem kufor. *Odpovie na otázku, ktorá ho vyruší v rozmýšľaní. Podíde ku kufru a zdvihne ho zo zeme. Páni ten je ale ťažký. Čo si tam ona pre pána zbalila? * Nemusíš mi pomáhať. Ja to zvládnem sám. *Povie keď vidí, že Noa sa chystá mu pomôcť. Veď predsa dámy nemôžu nosiť také ťažké veci. Vyteperí sa s kufrom na chodbu a už je na poslednom schode keď sa zrazu šmykne a spadne na zadok. Kufor mu vyletí z ruky a dopadne rovno pred dvere.* Áu to bolelo. A prečo sme vlastne nepoprosili Jamesa aby nám kufre zniesol? *Napadne zrazu Petra, ale to mu už teraz nepomôže keď má narazený zadok.*
*Noa sa zdvihne za kufrom,ktorý sa naraz vyzdvihne do vzduchu. Vyskočí za Petrom,ktorý sa vlečie s jej kufrom k dverám.A ja som chcela pomáhať.Povie si Noa v duchu sklamane,pretože nemala rada,keď nemohla niečo urobiť,alebo aspoň pomôcť k výsledku. Nemôže každý robiť všetko za ňu. Vybehla mu v pätách na chodbu a beží okolo neho na schodoch. Kufor sa Petrovi vyšmykne z ruky. Noa odskočí dozadu pri kufrovom dopade,lebo sa zľakne. Pred ňou spadne na zem jej braček.*Bolí ťa niečo?*Opýta sa ho a keď ho obíde,tak sa nad neho skloní a začne mu chytať každú končatinu. Nerada by niečo zanedbala a tak zmrzačila svojho bračeka. Najprv mu zdvihla obidve ruky a potom nohy,no vyzeralo to bez zlomeniny. Kufor zatiaľ ležal pri dverách.*Nemám poprosiť Jamesa,aby zavolal doktorovi?*Opýta sa Petra pre istotu.Ako hovorí mamička,človek nikdy nevie. *
* Do prdele toto sa mi muselo stať práve teraz. Ako vydržím tú cestu na Akadémiu s tým boľavým zadkom sedieť vo vlaku? * Áno bolí ma zadok, ale doktora mi volať nemusíte. Určite nemá injekciu, ktorú keď mi pichne prestane ma bolieť ten zadok. Nevyrušujme ho. Počkaj musím sa postaviť a odniesť svoj kufor ešte. *Postaví sa a* Ááá. Nič som v pohode. *Poberie sa hore schodmi pre svoj kufor. Zodvihne ho a bez úrazu ho znesie dole a položí vedľa toho Noinho.* Tak a je to sme pripravení. Môžeme vyraziť. *Zavelí Peter a ukáže smerom k dverám.*
*Prestane sa zaujímať o jeho nohy a keď prizná,že ho niečo bolí,je v plnej zbroji sa pustiť do boja s bolesťou,no potom zbrane zloží,keď sa dozvie,že je to len zadok.Uhne mu z cesty,aby mu uvoľnila priestor. Nechcela predsa zavadzať. Keď Peter skríkol,Noa sa otočila,že predsa len zavolá Jamesa,ale potom si to rozmyslela,keď sa vybral hore po svoj kufor. Chvíľu rozmýšľala,či mu nemá ísť hore pomôcť,ale potom si to rozmyslela a postavila svoj kufor. Keď Peter postaví svoj kufor vedľa,Noa sa k nemu otočí a opýta sa.*Kto nás odvezie na stanicu?Alebo chceš prísť k ďalšej boľačke?*Doloží na koniec rečnícku otázku a ukáže pri tom na svoj kufor.*
Neviem. Asi James. Vydrž idem sa ho opýtať. *Peter odbehne do Jamesovej izby no on tam nie je.* Kde sa zasa len mohol zašiť. *Pobehá teda po dvore no jeho nikdy. Zrazu sa na príjazdovej ceste vysypanej štrkom objaví auto a kto nie je za volantom? James.* James tak tu ste zháňam vás po celom dvore aj dome. Potrebujeme aby ste nás odviezol na stanicu. *James prikývne a už vystupuje z auta aby naložil Petrov a Noin kufor.* Tak a je to vybavené James nás odvezie. *Povie Peter Noi keď príde do haly.* No a teraz nám už zostáva len sa rozlúčiť a ísť aby sme nezmeškali.* Peter vojde do kuchyne. Za stolom sedí mama a číta si knihu.* Mami tak ahoj. My už ideme. *Príde k mame a silno ju obýme. No a čo, že už má 14. To predsa neznamená, že nemôže objať mamu. Dokonca sa mu do očí tisnú slzy. Potom od mamy odstúpi a nechá možnosť sestre aby sa rozlúčili. S otcom sa rozlúčili už deň predtým, lebo musel ísť do práce.*
*Vyšla von pred dom,kde už stál James. Vrátila sa po svoj kufor,no Peter ho už vyniesol do auta. Dnes nebola potrebná jej pomoc,preto sa vybrala dnu nájsť mama. No Peter ju predbehol a objal ju. Noa prešla cez kuchynské dvere a zamierila ku mame. Keď ju jej brat pustil,tak ju objala okolo pásu,pretože nebola tak vysoká a silno ju stisla. Má svoju mamu veľmi rada.*Ahoj mami. Budeš mi chýbať.*Povie do maminého svetra a potom zakloní hlavu,aby si ju ešte raz obzrela,aby si ju mohla za ten jeden rok kedykoľvek vybaviť. Pustí ju a potom sa Petrovi v pätách vyberie k autu. Mama ich nasleduje,aby im mohla ako každý rok zakývať na rozlúčku. V ruke mala utierku,do ktorej si potom určite otrie to málo sĺz,ktoré ukáže svojím deťom,a na krátkych šatách mala opásanú zásteru.*Ahoj mami.*Mala pocit,že jej to musela povedať toľkokrát,koľko len bude možné.*
*Ešte raz zakýval mame na rozlúčku keď už nastúpili s Noou do auta a zavreli za sebou dvere. Auto sa po štrkovej ceste pohlo smerom k dvojkrídlovej bráne. Auto ešte raz zatrúbilo a potom vyšlo na hlavnú cestu a zamierilo na vlakové nástupište. Už o chvíľu stáli na nástupišti a čakali kedy príde ten správny vlak a oni doňho nastúpia. Lístky boli pripravené. Vlak už o malú chvíľu prišiel a začala sa tlačenica do malých vchodov. Peter sa však naril medzi prvými takže mal veľký výber kupé do ktorých si môže sadnúť. Vybral si jedno asi v strede vagóna a sadol si no ešte pred tým vyložil svoj kufor na poličku. A potom už mohol len hľadieť von z okna a pozerať sa ako im cesta ubieha pred nosom.*
*Sadla si na sedačku vedľa Petra a zabuchla dvere. Bolo jej smutno. Opäť sa vráti do školy a bude tráviť večery niekde sama,kde ju určite nájde ten zlý ujo z pláže. Zahnala túto myšlienku,pretože teraz sa musela sústrediť na to,aby nič nestratila. Vzala si do ruky svoj lístok a strčila si ho do vrecka. Pozrela sa dozadu,lebo chcela vidieť ešte raz mamu.Ako som si myslela.Spomenula si ticho,keď si jej mama utrela tvár utierkou a silno im kývala. Aj ona mávala rukou,kým nezašli za prvú zákrutu a ona zarmútene prestala. Rovno si sadla a celú cestu na stanicu sa pozerala von oknom. S Petrom sa cestou veľmi nerozprávali. Sledovala cestu pred sebou. Na stanici rýchlo vystúpila,pretože očakávala veľa detí,ktoré už budú čakať na nástupišti. James jej pomohol s kufrom.V yniesol jej ho cez úzke dvere do uličky a potom vystúpil.*Ďakujem.*Zakričala naňho Noa a ešte mávajúc dodala,keď sa vlak pohol.*Dovidenia.A pozdravujte doma.*Potom sa vybrala,ťahajúc kufor za sebou,hľadať kupé,kde sedel jej brat.*