Noa Greiwick a Nihas
*Buchla po stole.Už sa začínala zízajúc na stenu strašne nudiť.Neprišla si takto užitočná,no nevedela ako sa má zbaviť tohto pocitu,tak len doteraz zízala na siluetu na stene,poprípade sa s ňou rozprávala.Utešovala sa predstavou,že si takto zdokonaľuje svoje rétorické znalosti.Aj pred chvíľou robila to isté.Chcela sa prebrať a dokázať si,že je načase sa pohnúť ďalej.Stiahla z postele deku a vyšla z izby.Nebolo ju treba zamykať,pretože na Akadémii sa nekradlo,alebo aspoň Noa o niečom takom nepočula.Iný priestor jej zlepšil náladu a ona sa zaradila do kopy študentov.Ako mala rada toto učené prostredie plné ideálov.Noa nevedela tak dobre komunikovať s deťmi v jej veku,aj keď mala rada ich spoločnosť.Teraz sa chodby po dlhom dni zaplnili.Všetci už mali odovzdané úlohy,len poslední si ešte stále zachovávali pocit pokoja ako Noa.Zamierila k zborovni a odovzdala pergameny na príslušné miesto.Potom sa vybrala von.Tradične zamierila smerom von z Akadémie.Tráva jej šľahala po kotníkoch.Bola rada,že ešte nie ja taká tma,aby nič nevidela a ponáhľala sa,aby sa stihla vrátiť späť.Skôr ako zbadala vodu ju počula.Prišla si tak ako doma.Tento pocit blízkosti mala tak rada.Ešte uvidí,či sa vráti.Zbehla na kamene pri pláži a rozložila deku.Všetko jej prišlo veľmi slávnostne,hlavne preto,lebo všetci sa balili domov ako na Vianoce.Sadla si a počúvala.*
*S pobaveným úškrnom sa oddiali od svojich druhov. Dnes si ich užil až dosť. Hlavne Hékate. Tie jej nápady sú niekedy až príliš zarážajúce...Prejde cez akési lesné cestičky na už vychodený chodník. Boh vie prečo sa vybral práve tadiaľto, no niečo ho ťahalo vpred. Možno v hĺbke duše dúfal že tu jeho druhov nenapadne ísť. Práve teraz potrebuje chvíľu ticha na to aby si mohol všetko usporiadať v hlave a večer prestúpiť pred nich so svojím vlastným plánom. I keď ten pravdepodobne nebude o moc lepší od pôvodného...Svižným krokom uháňa ďalej po chodníku. Na jeho prekvapenie ho zavedie až ku akémusi jazeru. Poobzerá sa okolo. Na prvý pohľad nikoho nevidno no neskôr si všimne drobnej postavy. Zhlboka sa nadýchol. Teraz už vedel čo ho tu hnalo. I keď v prvom okamihu ho sklame že ten človek nie je jeden z nich - Raoth. Naozaj by ho zaujímalo kde sa všetci skrývajú keď ani na jedného nenrazil. Vážne chce zistiť aké majú názory a či by niektorí neboli ochotní im pomôcť. V tom sa mu v hlave zrodí menší plán. Uškrnie sa a prejde k tej postave. Keď príde bližšie zbadá že ide o mladú študentku. Perfektné. Pristúpi k nej no pohľad upriami pred seba* Dobrý deň slečna. Už je dosť neskoro nemyslíte? A taká mladá slečna ako vy by už mala byť v Akadémii nie tu vonku. A ešte sama ?!* Letmo pokrúti hlavou a potom na ňu pozrie. Tie ornamenty na tvári sú neprehliadnuteľné. Až sa mu zdvihne žalúdok. No naučil sa že lesť a klamlivý pocit bezpečia je oveľa viac zradnejší a nebezpečnejší ako násilie*
*Od Akadémie už nepočula žiadne zvuky.Len more pred ňou.Prečo takto nesedím častejšie?Opýtala sa sama seba,no potom jej vzyšla v hlave odpoveď.Niekedy potrebovala byť sama.A čím viac bola sama,tým viac to chcela.Preto dnes vyšla zo školy večer a nie na poludnie,kedy sa tu slnili jej spolužiaci.Chytila okraj deky a stiahla ju na seba,pretože vedela,že o chvíľu príde zima.Tak ako každú sviežu letnú noc.Pomedzi kamene sa k nej blíži postava.Nevie kto to je.Možno to bude príjemný človek.Nerada pozerá na ľudí od ich nôh preto sa aj s dekou cez plecia postaví.*Dobrí večer...*Zarazí sa,keď sa chce pozdraviť,pretože nevie ako ho má osloviť.Radšej to skúsim slušnejšie*..pane.*Zareaguje na pozdrav a prehliadne si ho.Nevyzerá priveľmi staro.*Musela som dopisovať a tak som nemala čas vyjsť von cez deň.*Povie vyhýbavo. *A sama som preto,lebo sa mi nechce teraz neskoro niekoho otravovať.*Nevyzerá nejako nebezpečne,no to krútenie hlavou sa jej nepáči.Tvári sa pri tom ako jej mama,keď robí niečo,čo by nemala.Ale je niečo zlé chodiť von v noci?]*Kto ste?*Opýta sa ho,aby ho nemusela oslovovať tak formálne.*
*Prehliadne si ju od hlavy až k pate. No nie tak ako obzerajú muži ženy v baroch, ale on si ju obzerá ako hladné dieťa hamburger.Presne tak. Vždy mu hovorievali že s jedlom sa nehrá. No on samozrejme nikdy neposlúchol. *Ale ale mladá dáma. Kto by povedal že sa vo vás nachádza toľko charakteru* Povie a prinúti svoje pery vyčariť úsmev i keď zuby zatína. Spodina odporná Saitirská spodina. Faktom je že táto spodina sa nedá nazvať ani jedlom ..Pozrie na jej tvár a keď ivdí tie ornamenty jasnejšie stále viac sa ma búri to málo krvi čo má v sebe. *No aj tak slečna. V takúto neskorú hodinu by ste nikde nemali chodiť sama aj keď nechcete nikoho rušiť. Neviete si predstaviť koľko nebezpečných tvorov sa tu nachádza*Pozrie jej do očí a neubráni sa pohŕdavému úsmevu. Dieťa . Saitirské dieťa. Aj konské lajno je zaradené vyššie v jeho rebríčku ako Saitirské decko. No musí sa ovládať. Najskôr musí získať čo chce. Mená Raothov ktorých si nájde a hodí s nimi pokec pri krvičke tohto alebo iného saitira. *Kto som?*spýta sa zarazene no potomsa zasmeje* Ja som sa. Myslím že moje meno je v tomto prípade nepodstatné. No čo keby ste sa prestavili vy mladá saitirskáá slečna * do tých slov sa mu nevedomnky vkradne nenávisť a pohŕdanie. Tieto rasy, nehodné rasy, chodiť po tejto posvatnej zemi , ktorá kedysi patrila im. A čoskoro zas bude *
*Prečo je taký roztržitý? Opýta sa seba.Nevie odkiaľ to vie.Je to asi len ľudská pochabosť.A j tentoraz sa rozhodne vzdorovať jeho pohľadu.Nemá rada,keď sa na ňu tak uprene pozerajú.Aj ona je síce zvedaví človek,ale len vrámci mieri.Nevie čomu pripisuje charakter v jej odpovedi,ale aspoň sa nemusí rozprávať s "dierou" v stene. Ach,zasa tá rodičovská starostlivosť. *Asi by som sa nemala predstavovať,keď je to také nebezpečné.*Povie sarkasticky so zdvihnutým prstom a nadvihnutým obočím,keď žiada jej meno bez toho,aby jej to vrátil.Už ju začínajú otravovať tie reči o nebezpečenstve,ktoré sa jej nikdy netýkalo.Ďalší človek v ktorého očiach bola len malé nezodpovedné dieťa.*
*Pohŕdavo mu mykne kútikom pier* To je pravda. No mne , tomu ktorý sa o vaše bezpečie momentálne stará to prazradiť môžete * fajn a už stráca nervy. Ak nebude spolupracovať prestane s hraním sa na niečo čím aj tak nie je . Zoberie to tak ako Asmodeus proste ju chytí pod krk a informácie z nej proste vytrasie. Musí vedieť mená Raothov ktorý chodia po tejto zemi zvanej Derethia ! Pozrie na jej ornamenty a už mu začína byť zle a hnev sa dostávať na povrch. Ešte že je naučený tak dobre sa pretvarovať. *Takže slečna? Aké je vaše meno?* Už len to že ju oslovuje slečna mu spôsobuje muky. Najradšej byj u nazval špinou nehodounou spodinou aby jej meno vôbec zobral do úst a venoval jej jediné slovo. No keď niečo potrebuje nepozná hraníc. A násilím by sa možnože nič nevyriešilo a proste by umrela bez toho aby sa dozvedel čo chce.*
*Zasa ten úsmev,ktorý majú dospelý a slová,ktoré sa snažia tváriť ako všetká múdrosť sveta. Takto pokojne to dnes nemalo vyzerať. Konštatuje v duchu pre seba,aby mohla oddialiť odpoveď na jeho otázku.Nechcela sa len tak vzdať svojho mena,keď nedostane nič zaňho. Prečo ho mám dať tak ľahko? Pozrela sa na človeka pred sebou.Nevyzeral nebezpečne,ale ani ako človek,ktorý by mal o jej charakter nejaký väčší záujem. Všetci predsa niekedy zabúdajú. S touto myšlienkou vypustila z úst svoje meno.*Noa Salome.*Povedala hľadiac hocikam inam len nie na neho,no potom sa naňho otočila s otázkou.*Teraz mi to,kto ste začína pripadať podstatnejšie.
*Fajn jej meno by už vedel. Rozuné dievča. Nakoniec sa možno nebude musiť znížiť k násiliu.* Ako som povedal moje meno je nepodstatné slečna Noe* znelo to skôr ako nadávka než meno. Nevadí. Teraz už nemá na toto celé nervy ani čas. Musí si pohnúť určite ho už budú zhánať. * Tak a teraz satirské dieťa mi povedz mená všetkých Raothov ktorých poznáš alebo vieš o tom že sú Raothi * Z jeho doposiaľ relatívne milého hlasu to skĺzlo trochu do nepríjemnej roviny.No smola pre ňu potrebuje to vedieť . A ak mu to neposkytne teraz bude jej úlohou to zistiť. A teraz už vie že najlepšou motiváciou je strach. Predsa len dôjde k tomu aby ju musel poriadne chytiť za tie malé ruky. Zvraští tvár. Dotknúť sa tej špiny sa mu vôbec nepáči. Dokonca ani len tá predstava*
Slečna Noa.Keď už chcete používať moje meno,tak skloňujte.*Nemala rada,keď jej meno niekto komolil len preto,lebo bolo krátke a jednoduché a proste sa nechcel obťažovať rozmýšľaním nad jeho gramatickými tvarmi. O podstate toho,čo zabudnem by som rozhodovala radšej sama. Pomyslí si ticho,no radšej sa tvári ako milé malé saitirča,ktoré sa rado túlo v noci vonku.Jej chyba.Hlas sa mu zmenil.Už to nebol milý ujo,čo ju chcel chrániť. No čo s menom,aj tak to nie je nijako hodnotne využiteľná informácia. To že chodí na Akadémiu vie dávno.*Ja si nepýtam pri predstavovaní rasu vek alebo poprípade bydlisko.*Povedala už menej príjemne a dúfala,že na hesle Najlepšia obrana je útok je dostatok pravdy.*Ja si pamätám len laithanov a saitirov.*Priznala na koniec a v hlave sa jej vybavilo pár mien.Vedela však,že títo ľudia nemali s roathmi nič spoločné.*
*Len zatne zuby a už nevládze . Zo zaťatými zubmi sa na nu obráti a nechá svoju Raothskú podstatu vyniknúť * Byť vami len ticho čuším a som vôbec rád že som si vás nedal ešte na večeru a s právam sa k vám celkom milo. No to ste touto hllúposťou pokazili*zavrčí a pristúpi o krok blišie k nej. * Chcel som byť milý no to sa nedá. Takže Noa Salome *odmlčí sa a pozrie jej do očí * Teraz keď už viete že nie som zrovna ten koho by sa oplatilo rozhnevať niečo pre mňa spravíte. *pousmeje sa a zdvihne hlavu. Užíva si to. Miluje keď dá ostatným rasám pocítiť že sú nič. Že keď nevyšli z lona Raothky sú menejcenné nuly. * takže chcem od teba aby si mi zistila mená všetkých Raothov na Derethii. Pôjdeš a zistíš mi tie mená. Viem že ty to dokážeš. A keď tie mená zistíš tak prídeš a povieš mi ich.Ale nikomu o stretnutí so mnou nebudeš hovoriť. Jasné slečinka?! lebo by to nemohlo dopadnúť dobre.* Nakloní hlavu mierne na bok a posmeje sa:. Konečne dostal po čo si prišiel. I keď ani krv by nebola zlá*
*Nemá rada takéto situácie.Nikdy sa nevie v správny moment postaviť na stranu spravodlivosti.Asi preto bola vždy bez názoru,o ktorého správnosti by niekoho presviedčala.Chcela odstúpiť,keď sa jeho tvár začala meniť.Nebola nepríjemná výzorom,ale výrazom,ktoré dokázalo prečítať aj také "hlúpe" saitirča ako bola Noa.Nedokázala ustúpiť ani keď sa priblížil a pozrel sa jej do očí.Ako hlúpo musela práve teraz vyzerať jej tvár,ktorá bola jednak prekvapená a jednak vystrašená.Nedokázala ani len spojiť ruky,aby sa tak nebála.Nepočúvala sa.V tom bol problém,ktorý teraz nevyrieši.Nepáčil sa jej nijaký škodoradostný úsmev dospelých,hlavne tento.Trvalo to strašne dlho,kým sa dozvedela,čo môže urobiť na svoju záchranu.Ako má zistiť mená,ktoré jej asi nikto neprezradí.Ale nemôže nesúhlasiť. Ja chcem byť veľká. Zavzlykala v duchu,no slzy si nechá radšej pre seba,keď bude sama.Tak skoro sa z toho nedostane.*