close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

RPG- 23.6.2012

19. srpna 2012 v 19:01 | malý mlynček veterný |  Noa Greiwick
Noa Greiwick a Cassiopeia de Maiziere

*Vyjde z malého obchodíka, zastrčeného niekde na okraji námestia. Tenké letné šaty sa jej prilepily na telo a nepríjemne ju obopínali ta, že začala premýšľať nad tým, či spravila dobre, keď si ich ráno obliekla. Do vrecka si strčila vrecko cukríkov, ešte stále plné, no mienila ho vyprázdniť pri prvej príležitosti. Hádam sa aj s niekym podelí. Nad všetkým v okolí sa vznášal horúci opar. Vykročila stredom cesty a rozhodla sa zamiešať medzi rozhorúčený dav, ktorý sa len s ťažkosťami pohyboval vpred. Pridala do kroku a sácajúc do každého druhého človeka si prezerala všetky tie pohoršené pohľady, ktoré jej väčšinou venovali. Neodolala a zasmiala sa takmer na každom, koho stretla. Hádam niekoho napáli, alebo sa tiež konečne zasmeje. Všetci boli lepkaví a mokrí ako myši. A to ani nemuselo liať ako z krhly.*

* ...prečo si mi tajil ,že mám súrodenca ? Dobre si to vedel a nič nepovedal.... Očami hltá každý jeden riadok v knihe ,ktorú má práve otvorenú.Čítaj u už ale trinásty krát a stále ju číta akoby len prvý. Nečakané zvraty a rozhovory v nej vyvolávajú dojem ,že za každým je to iná kniha.Po prečítaní pre ňu má kniha hlbší význam a ona ju s ním musí prečítať znova.Tak je tomu aj dnes. Ešte len 507 strana ? Povzdychne si v hlave.Čaká ju ešte 911 strán.Presne vie koľko táto kniha ukrýva stránok a pomaly vie čo sa odohráva na akej .Všetci na ňu pozerajú ako na blázna.No nikto ešte neprijal čítanie 1418 stranovej knihy.Veď kto by sa predsa len na to dal.Nikto. Odpoved dobre poznala ,no nevadilo jej ,že len ona našla čaro v tejto knihe.Na konci uličky ,kde sa nachádzala bola jedna rušna.Hluk z tejto ulice ju občas vyrušil pri pravidelnom čítaní knihy v malej uličke volanej Romros na lavičke.Kto by to tu nepoznal pomyslel by si ,že je to slepá ulička, no je to výhodná skratka a je tu plno ciest ako sa dostať von.No ludia čo robili hluk nemali chuť spoznať malú a tmavú uličku.Cassiopeia túto uličku má rada ,lebo možno síce vonku je teplo a slnko svieti no tu je príjemný chládok a tieň. Nič okrem pár vtáčikov ju neruší.Občas nejaká ta mačka.*

*No dav sa akosi podozrivo začal uberať iným smerom ako ona. Prečo sa jej vyhýbajú? Alebo to ona im? To bola jediná banalita, ktorá jej vŕtala hlavou a nedala spávať. Samozrejme, že ju to zvnútra nezožieralo, no akosi sa chcela dopracovať k tomuto pocitu, tak si to neustále opakovala. Ale jediné k čomu to dopomohla, bolo slabé točenie v hlave. No čo už, nemôže mať predsa všetko, čo chce.Okolo nej ostala len postaršia pani s metlou v ruke. Nemyslela si, že ju len pár krokov delí od voľného priestranstva. Otočila sa a venovala tej kope mravcov pár smiešnych pohľadov. Jeden z nich nazývala "V-čkom". Pobúchala si vrecko, či ju niekto v zlomyseľnosti nepripravil o jej jedinú dnešnú cennosť a vykročila v ústrety nejakej peknej a malej uličke. Síce pochybovala, že sa odtiaľ môže človek dostať bez toho, aby druhý krát prešiel tú istú cestu. Aj tu vzduch stál, ale aspoň to tu nevoňalo potom. Iba ak ona samotná. Zdala sa to krátka cesta, ale keď sa koniec nejako zjavne nepriblížil, tak sa rozhodla uistiť svoje predpoklady. Vrhla pohľad vpravo a potom vľavo ako taká mačka a priskočila k blízkej lavičke s nejakou slečnou s knihou v ruke. Rozmýšľala, či nejako nepozabŕda. No, nevyzeralo to tak, že by s tým niečo dosiahla pri pohľade na rozlistovanú knihu. Tá bola skoro na rozpadnutie.* Dobrý podvečer slečinka. Máme to ale krásne počasie.*Nadhodila veselo a posadila sa hneď vedľa. Hádala, že tu bude vítaná, keď ju už bolia nohy.*Tento veľmi vrtkavý dav ma priviedol tuto, a ja by som rada vedela, kam táto ulička vedie.*Nadhodila prostoducho, pričom slovo vrtkavý zdôraznila, aby bolo jasné, že to nemyslí vážne.*

*Malé písmenka v knihe sa jej strácali hneď ako ich prečítala a venovala pozornosť tým ďalším.Vie celkom dosť rýchlo čítať čo je jej veľké plus....Pretrie si oči.TRochu jej začínajú slziť ,celú noc nespala lebo čítala .Občas by som si mala dať voľno čo sa týka školy a čítania . Usmeje sa na vlastnej poznámke ,ktorá jej preletela v hlave...Raz za čas sa počas čítania zamyslí nad knihou a rozoberá fakty ,ktoré už pozná. Včera došla na to ,že povahovo sa podobá na sestru hlavného hrdinu. Bola to sestra ,o ktorej ani nevedel.Asi jediná vec ,ktorá ich dve rozdelovala bolo to ,že Cassiopeia nemala súrodenca ani rodičov... Irónia osudu a ten si s nami zahráva ako sa mu len chce .Chlochne a ďalej sa venuje knihe. Je knihou tak pohltená ,že si ani neuvedomí niečiju prítomnosť.V skutočnosti jej nevenuje pozornosť tak ako vždy.Ludia sa s ňou nebavia a ona sa nebaví s nimi alebo im iba odvrkne.Kniha jej ponúka úžasné aliby prečo nevnímať okolie.Cudzí hlas nevedno či sa prihovára jej ,je plne ignorovaný. No keď si cudzí človek sadne k nej na lavičku odtrhne oči od knihy a záložku dá tak aby vedela kde pokračovať.*Tak ak to chcete vedieť nemali by ste tu sedieť.*Povie neutrálnym hlasom a pokračuje v čítaní .Dúfa,že prejavovaný nezáujem z jej strany je značne vidieť a neznáma odíde.Naozaj nemá chuť sa s ňou a ani s nikým iným baviť.*

*Zvraští tvár nad neznámou. Nechápala, prečo tak ľudia milujú slnko a vodu, keď každí a jeden sa netvári veľmi nadšene. Veď všetci sa len tmolia a nepekne zazerajú naokolo. Ojoj a čo je to len za pohľad, keď do nich vrazíte. Neodolala sa nezasmiať aj pri pohľade na toto dievča. Tá mala v sebe sarkazmu alebo arogancie. Čo je Nou po tom, čo to vlastne bolo, páčila sa jej pikantnosť tejto narážky. Síce popravde povedané ani nevedela, ako sa chytiť tuto diskusie. Nevedela podobne odpovedať, ani tak, aby to stálo za niečo. Hádam, len niečo vyrapoce.*Asi by som nemala. No do večera času dosť a hádam to do zotmenia stihnem, aby som niečo videla.*Niečo zarapoce, veľmi sa nezamýšľa nad tým čo, aj tak je to jedno. Nepredpokladala, že ju bude počúvať. Veď odkedy prišla, tak len na chvíľu odtrhla zrak od knihy a to je už čo povedať. Tá knihy musela stáť naozaj za to, keď je taká zničená a nestojí jej za to, aby sa správala taktne. Nechcela znova rušiť, tak sa len zohla a chcela vyčítať nejaký nadpis poprípade možno aj autora. Veď predsa ona môže byť zvedavá, ak je slečna neslušná. No nevidela ta v takomto šikmom uhle a tak si knihu pohodlne nadvihla. A čo nevidí, je to znova niečo, čo nepozná.*
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama