Antoanette Lyonet
*Antoanette šla k škole,kde bol dnes večer ples.Jej sviatočné šaty,najlepšie aké doma našla,zakrýval svetlý kabátik.Nebolo to ďaleko a cestou pozerala na koče,ktoré sa rýchlo preháňali pocestách a mierili tým istým smerom ako ona.. Veľmi sa tešila,kedy uvidí Veľkú sieň a sladkosti na stoloch.Keď vošla,nervózne si pridŕžala sviatočné šaty,ktoré mohla nosiť len pri významných udalostiach. Hebká červená látka ju príjemne hriala a malé dievča sa začalo cítiť ako vo svojom živly.*Dobrý večer.*Pozdravila každého,kto na ňu pozrel. Všetci sa tak pekne k sebe správali. Nad hlavou jej padali veľké vločky v chumáčoch.Veľmi ju zaujímalo prečo tu nie je na zemi kopa snehu. Okolo nej prechádzali krásne ženy v nádherných toaletách. Antoanette ich očkom sledovala.Všetci boli vyparádený. Pretĺkala sa pomedzi ľudí a pozerala si dnešné módne výstrelky.No pravdu povediac,najviac sa tešila na stôl s čokoládovými pralinkami. No pre svoju výšku jej hľadanie bude asi na dlho.*
*Postaví sa na špičky so zamrznutým úsmevom na perách. Teraz by prikývla na čokoľvek za jednu pralinku. Našťastie stôl je dosť nízky a pralinky sú našťastie pri okraji,takže dnes skončí nejaká tá pralinka v Antoanetteiinom žalúdku. žiadostivo vystrie malú detskú ruku a so sústredeným výrazom,okusujúc si spodnú peru,sa natiahne dopredu,aby si uchmatla jednu z okraja taniera. Prsty sa jej zovrú okolo čokoládky a tak radostne ju pučí,že jej istotne ostanú na prstoch zvyšky čokolády. Čokoládová škrupina sa jemne nalomila a mazľavá hmota vnútri sa začala pohybovať. Antoanette,postaviac sa celými chodidlami na zem,si strčí celú tú veľkú pralinku do úst. Musela sa veľmi snažiť,aby jej tam vošla,ale poradovaná sladkosťou sa s radosťou pučí od plnosti svojich úst. Keď sa pozrie na svoju špinavú ruku,tak sa zhrozí. Ocko nemal rád,keď bola špinavá. Poobzerala sa nenápadne okolo seba,či ju niekto nesleduje a najobratnejšie,ako to len deti vedia,si utrela ruku do okraja obrusu tesne pri sebe.*
*Rýchlo spustila ruku k telu a zatvárila sa nanajvýš nenápadne,keď sa začala pomaly vzďaľovať od stola s pralinkami. Pralinka sa jej zatiaľ už rozpustila a na jazyku je ostala len lahodná zamatová chuť. Len v kútikoch úst,okolo pier,jej ostali zvyšky čokoládky. Keď sa dostatočne vzdialila od miesta činu,a nikto ju nezastavil a ani nenapomenul,tak svoju pozornosť otočila k stolu,či sa tam za jej chrbtom nestihlo niečo zbehnúť.Ako napríklad,či si niekto nerobil zálusk na jej pralinky. No keď sa tam "nič" nedeje,tak sa rozhodne preskúmať aj stoly na druhej strane siene. Vycerí posledný krát čokoládový úsmev na "svoje" pralinky a vyberie sa plíživým krokom pomedzi naškrobené sukne vlniace sa v rytme melódie.*