Müslinko Corny Toel a Halley A. Firefly
*V rannej hmle sa prediera bránami Belfirinu s troma kuframi a jednou taškou. Myslí na svojich rodičov. Ako ich po takej dlhej dobe konečne vystíska a povie im všetko o škole, ktorá sa na rok stala jej novým domovom. Hlavne jej mamu bude zaujímať, ako veľmi sa toto miesto zmenilo. Ak sa zmenilo. Hmla je taká hustá, že sotva vidí pred nohy a preto sa často krát potkne. To sa jej však stáva aj bez hmly. ,,Ešteže všetci buď už odišli na prázdniny alebo sú v hrade." pomyslí si a v tom zbadá siluetu akejsi postavy. Prváčka v hmle na mieste obklopenom samými záhadnými tvormi. Bez znalosti nejakých kúziel. Snaží sa zaostriť na postavu, no hmla je stále hustejšia.*
*Vylezie spod koruny jedného prízemného stromu. Ruku naťahuje k Vlasovákovy a snaží sa prelomiť jeho protest pred odchodom zo školy, ktorá sa zjavne začína vyprázdňovať. Nemyslel si, že príde tak skoro. Síce sa rád vydával na nové miesta s predstihom, ale toto asi prehnal, keď sa len začínali prázdniny. Vytiahol z vrecka drobné kocky cukru a otrčil ich na paprči dopredu.* Vlasovák poď už, v tomto zmetku si určite nerušene pozrieme školu bez toho, aby nás niekto podozrieval.*Nevedel síce, prečo by ich mali podozrieť, veď prišli len v "krátkom" predstihu. Keď sa Vlasovák pohol dopredu, strčil mu do úst pár kociek cukru a vykročil dopredu na rozľahlé nádvorie zatiahnuté hmlou. Len čierne siluety sa pohybovali po priestore a on sa rozhodol vybrať k tej osamelej, ktorá vyzerala tak, akoby nemala nejako obzvlášť naponáhlo.*Ahoj.*Skríkol v predstihu, aby pred ním neutiekla. Potom sa už len náhlivými krokmi vybral skrz trávu.*
*,,Ojoj" povedala si keď sa silueta pohla smerom k nej. Keď začula, ako na ňu kričí trhlo ňou až tak nadskočila. Ale vzápätí si uvedomila, že to je zrejme človek. Teda, človek ako ho brala ona. To znamená čarodejník, elf alebo anjel. Trošku sa bozbierala, aby nebola na posmech. Keď sa postava ešte trochu priblížila zbadala, že tento "človek" je celkom malý. Možno aj menší ako ona. Vydýchla si. Teraz už len vyzerať tak, aby ho nevydesila. Ešte sa okolo seba rýchlo poobzerala, aby si bola istá, či sa dotyčný zdraví jej. V hmle nikoho nevidela. Zrazu si vedľa postavy všimla obrys akéhosi väčšieho tvora. ,,Čo to je?" Tažko povedať, či si to len pomyslela, alebo to z nej naozaj vyletelo. ,,Zachovaj kľud" ohriakla sa... Bol to chlapec. Zrejme elf. Teda, ten menší tvor.* Ahoj *odzdravila sa.* Čo to... Čo to je? *spýtala sa a natiahla ruku k tvorovy, ktorý očividne patril k mladému elfovi.*
*Zblízka rozoznal pred sebou dievča, ktoré sa plahočilo s kuframi preč, zrejme na prázdniny domov. Bola o niečo vyššia ako on. Vlasovák sa zatiaľ ticho blížil pár krokov za ním. Boli spolu neustále, preto ho zarazila reakcia dievčaťa, ktoré sa sprvoti tvárilo zarazene.*Och, prepáč, zabudol som, že nie na dennom poriadku ho stretnúť.*Pousmial sa a otočil k Vlasovákovy, ktorý sa už nebadane postavil za jeho chrbtom a hlavu vystrčil dopredu.*Je to kôň. Doma ich žije veľa.* Nechal si pre seba, ako na seba narazili. Možno jej to raz povie, ale nateraz sa rozhodol pomlčať o tom, ako sa pred ním jedného krásneho dňa zjavil a už nezmyzol.*Volá sa Vlasovák.*Predstaví ho, ked´k nemu dievča natiahne ruku a siahne do vrecka.*Toto mu daj. Má ich veľmi rád.*Usmeja sa a podáva jej kocky cukru.*Len k nemu pristúp zo strany, aby sa nezľakol. Pretože vpredu kone nič nevidia.*Nevedel čo všetkot o dievča o koňoch vedelo, či nevedelo, ale nechcel riskovať, aby sa dnes znova Vlasovák vzoprel a nadnes nadobro odbehol z nádvoria. Týždeň by ho nedostal späť, kým by ho nepresvedčil, že mu nik neublíži.*
*Bol to kôň. Krásny veľký zdravý kôň. Taký, akého naposledy videla pred 3 rokmi. U starkej na farme. Svietilo slnko, voňala tráva a ona tam mala svojho Oša.Čudovala sa ako mohla nespoznať tieň koňa, ale tu! Tu by to mohol byť drak, pegas a čo ona vie, čo ešte. Halley zablúdila vo svojich myšlienkach. Predstavila si ako na koni sedí. Potom si predstavila jej Oša. Posmutnela, keď si spomenula, ako ležal až kým nezomrel.* Ten je krásny, že, Sophie! *Povedala stále ponorená vo svojich myšlienkach svojej imaginárnej priateľke, s ktorou sa nerozprávala, odkedy na Belfirin prišla. V tej chvíli si ani neuvedomila, že chlapec zrejme ani nevie, s kým sa baví. Predstavila si ako jej vietor fúka do vlasov. Na chvíľu zatvorila oči. Potom si spomenula, že by sa mala "vrátiť" do reality.* Och, prepáč, hovoril si niečo? *Spýtala sa. Chlapec jej podával cukor. Natiahla ruku, aby si ho vzala. Posledné slová chlapca nepočúvala. Sledovala koňa. Usmievala sa naňho. Vedela, že k nemu nemôže pristúpiť spredu a tak ho obišla z boku a natiahla mu ruku s cukrom rovno pod nos. Kôň vystrčil jazyk, oblízol jej ruku a cukor zjedol. Halley sa zachechotala. Napadlo ju, že keby tam bola jej mama, ohriakla aby ju, aby bola k chlapcovi zdvorilá.* Prepáč, nechala som sa uniesť. Som Halley *povedala a usmiala sa na chlapca, pričom stále druhou rukou hladila koňa.* Ty... ty si elf. * Jedného už poznala, nebolo ťažké to zistiť.*
*Dievča mu prišlo nejako zamyslené. Jeho predtuchy sa mu potvrdili, keď oslovila nejakú neznámu, Sophie. Skoro ani nepostrehol, že ho nepočúva. Vlasovák nedával najavo keď mu niečo hovoril, či počuje, a tak si zvykol, že väčšinou po jeho frázach ostalo vo vzduchu visieť ticho. No nikdy neprestával rozprávať. Mal pocit, že keby niečo hádam týždeň nepovedal, hádam by aj zabudol ako rozprávať. Keď sa ho opýtala na to čo narozprával, len sa na chvíľu rozpačito usmial a pokračoval ďalej, akoby všetko čo povedal aj počula. Ona zatiaľ podišla zboku k Vlasovákovy a nechala si od neho olýzať ruku.*Ja som Müslinko.*Predstavil sa dievčine.*Teší ma.*Povedal veselo a obzrel sa okolo na stále neustupujúcu hmlu, ktorá ho na chvíľu podmanila. Takúto hmlu v lete si vybavoval len matne. Veľmi by ho zaujímalo, či sú tu všetky letá takéto.*Chodíš sem do školy?*Opýtal sa jej a začervenal sa, keď si všimla, že nie je človekom. Nikto to ešte takto predtým nepodotkol. Vlastne doteraz sa stretával len s elfmi.*
*,,Čo tu robí?" napadlo zrazu Halley. Vyzerá tak maximálne na prváka, ale na Transfigurácii nebol a ani v škole ho nikdy nestretla. Žeby bol druhák? Možné to je, Koniec koncov, aj profesorka Aeternum je dosť útla na to, že je dospelá...* Aj mňa veľmi teší. * Už-už sa chcela vypytovať, ale spomenula si, že by najprv mala odpovedať na jeho otázku.* Áno, po prázdninách budem v 2. ročníku...Teba som tu ešte nevidela. *V duchu sa pochválila, že sa nevypytovala ako hlupaňa iba jednoducho nadhodila tému. Z jej poznámky o tom, že je Müslinko elf očividne nebol nadšený a chcela sa mu ospravedlniť, no radšej zvolila neverbálne ospravedlnenie. Ešte viac sa vyklonila spoza koňa, odrhnula si dlhé čierne jemne kučeravé vlasy a kútiky úst roztiahla do úsmevu. Väčšinou to na ľudí účinkuje. A ak by bol druhák, tak by zrejme mal už trinásť. Na takých šarm zaberá.*
*Potešil sa informácii, že tu to už bude zjavne poznať, ke´d tu strávila jeden rok. Ani nevedel, kde čo je a ako to vlastne v škole funguje.*Nastúpim až na začiatku roka ako prvák.*Priznal sa a tiež sa usmial. Bol úprimne rád tomu, že ju stretol. Rád by sa jej opýtal na všetko okolo aj na tie zaujímavé tvory, ktoré stretol cestou sem, ale pohľad mu padol na jej kufre. V hlave mu niečo skrslo a len pre seba sa mdlo, ako keď človeku len cuknú kútiky úst.* Neukázala by si mi to tu. Neodostal som sa ďalej ako na nádvorie.* Dúfal, že sa nikam veľmi neponáhľa, pretože nerád by v tejto hmle osamel a vystrašil by nejakú zblúdilú dušu, ktorá by sa mu priplietla do cesty.*Samozrejme ti aj s Vlasovákom pomôžeme s kuframi.*Nadhodil ako keby len do vetra a len tichšie dodal, dúfajúc, že ho neodmietne.*Teda ak máš samozrejme čas a nemáš naponáhle.
*Halley sa pobavila sama na sebe, ako opäť raz robí detektívky, zatiaľ čo riešenie je jasné. ,,Ešte len nastúpi." povedala v duchu možno sebe, možno Sophie...Uvedomila si, že opäť začína strácať kontrolu nad svojou pozornosťou. Opakovala si v mysli násobilku, ako jej to poradila mama. 1x1 je 1. 2x1 je 2. 3x... Ako by asi vyzeral s červenými vlasmi? Ako sa asi dostal k tomu koníkovi? Možno jedného dňa šiel po... ,,Dosť" okríkla sa. Tvárila sa, že niečo započula, aj sa obzrela, zatiaľ čo premýšľala nad tým čo sa odohralo naozaj a čo len v jej hlave. ,,Požiadal ťa, aby si mu to tu ukázala!" radilo jej podvedomie, čo by ona pomenovala ako "radila mi Sophie". Hneď sa jej telepaticky poďakovala.* Ach, iste. Vlastne sa veľmi neponáhľam, no hrad až tak dobre nepoznám.Ale rada ťa ním prevediem. * Znova sa usmiala.* Ehm, kufre si nechám vnútri pred bránou. *Hoci vedela, že jej chlapec ponúkol s kuframi pomoc začala ich brať sama. Bolo jej trápne "strčiť mu ich do ruky". Ešte k tomu vyzeral taký drobný. ,,Môžu ísť kone do hradu?" spýtala sa semej seba. Potom rýchlo začala premýšľať aká miestnosť kde je, aby nevyzerala, že je v hrade po prvý raz.* Škoda, že je taká hmla a nevidno aký je krásny a obrovský. *Povedala a trochu sa začervenala.* Myslím Belfirin. *Potom sa pohla vpred.*
*Keď Halley súhlasila, dúfal, že je jej ochotu oplatí pomocou s kuframi, no nestihol sa ani zohnúť, keď ich už brala do ruky. Tak tam len ostal postávať a mysliac na to, čo by mohol urobiť čakal. Nič mu neschádzalo na myseľ a tak len tvár otočil k Vlasovákovy a pohladil ho po šiji. Začal premýšľať o hrade. Aké to tam asi je? Opýtal sa sám seba po dlhšom čase. Vlastne na to nemyslel, odkedy sa vydal na cestu do školy. Doma ho síce otec presviedčal, že je priskoro na to, aby sa vybral do školy a cesta skončí skôr ako sa začne školský rok. No aj tak sa vybral do školy mysliac na to, že mnoho vecí si ešte nestihol kúpiť a nepoznal nič na okolí. Obzrúc sa okolo však nezbadal nič okrem hmly a matných siluet.*Určite to musí byť veľký hrad. Odkedy som prišiel, nestretol som v okolí nikoho dvakrát. Priveľa ľudí prechádza cestou preč.*Podotkol a pozrel smerom k bráne a len čo Halley vykročila dopredu nasledoval ju s Vlasovákom po boku.Po chvíli sa pred nimi objavili vysoké kamenné múry školy. Aspoň to si myslel.*Poznáš tu veľa ľudí?*Opýtal sa jej a jeho zvedavosť premohnúc jeho jazyk sa ozvala v ďalšej otázke nasledujúcej za tou prvou.*Aký sú tu ľudia?
*Halley kráčala a na perách mala stále úsmev. Keď stáli pred dôverne známymi múrmi hradu dostala trochu nepríjemný nostalgický pocit. No napriek tomu vošla dnu. Müslinko ju zrejme nasledoval. Potom jej napadlo niekoľko dôležitých vecí. Rozhodla sa, že ich vysloví nahlas.* Vlastne, neviem, či ťa sem môžem vodiť, pokiaľ ešte nie si ani prvák. A takisto neviem, či sem smú ísť kone. *Zbadala, že Vlasovák je mimoriadne vnímavý.* Nič v zlom. *usmiala sa naňho.Opäť premýšľala, čo mladému elfovi ukáže... Aká je asi fakulta?* Už vieš, v ktorej fakulte si? * spýtala sa a dúfala, že si spomenie, kde sídlia ostatné klubovne.*
*Ako tak nad tým premýšľal, tak tu asi naozaj nemal čo robiť. Nevedel, ako sa chodí k niekomu cudziemu na návštevu a už vôbec nie, ako sa chodí do školy, keď tu ešte nikdy nebol. Vlastne možno to ani nie je dovolené.