close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

RPG-17.8.2012

18. srpna 2012 v 22:09 | malý mlynček veterný |  Étienne Léidiàn
Étienne Léidiàn a Valerie Ptolemai

*Vkročí na námestie už snáď po stí krát, odkedy ho to dievčisko priviedlo do mesta. Stihol prekutrať všetky uličky. Pozrie sa smerom na dav, no veľmi sa mu nechce sa mu prechádzať. Aspoň nie hneď. No po chvíli krivého a vážneho zazerania na okolie vykročí hádam tou správnou nohou na námestie a odbočiac doprava zamieri k tým pár chatrným obchodíkom, ktoré sa rozhodli ponechať vytiahnutú markízu aj napriek tomu, žeby dnes zmokla. Zamračené počasie sa akoby podpísalo na tvárach všetkých prítomných, hádam len deti si naďalej poskakujú veselo okolo.*

* Pôsobí dosť nemotorne. V rukách má dve kufre, jeden zaplnený praktickými vecmi, druhý spomienkami. Na chrbte batoh, cez neho prehodený plášť bez kapucne, aby ju chránil pred dažďom, takže vyzerá ako nejaká zvláštna odroda hrbatého trpaslíka. Dosť nedôstojne sa terigá naprieč Námestím, ale oči jej žiaria šťastím. Konečne sa rozhodla vykročiť k osamostatneniu a po pol roku bývania u Šarlátového draka, si prenajala izbu v Melmerine. Bohužiaľ, na dopravu aureónov neostalo, a tak jej chvíľku potrvá kým tam dôjde hoci to nie je ďaleko... žmúriac oči oproti silnému dažďu niekde medzi Merthyjkým ľudom zazrie známu tvár. Toho chlapca pozná - Stratený. * Hej... hej! * Kufre v rukách jej zabraňujú zaujať cudzinca mávaním, tak ho len v tichosti preklína za to, že sa nepredstavil. * Stratený! * Zvolá naňho vymysleným prívlastkom. Snáď si pamätá. Oko za oko, láskavosť za láskavosť. * Nechcel by si mi pomôcť?

*Slnko mu konečne nepečie do tváre a on si užíva prechádzku s pohľadom zabodnutým kamsi dopredu, kde nikto okrem neho nedovidí. Bol by sa aj usmial, keby detský džavot neprerušil krik menej beztarostného hlasu. Najprv si to nevšímajúc pokračuje pár krokov ďalej. Určite sa tu jedna mamička snaží svojmu dieťaťu urovnať niečo v hlave. No zo zvedavosti sa otočí s úškrnkom na perách. Veď keď mu to neurovná slovne, tak to bude možno ručne stručne. Mohol by sa pre zmenu toho dieťaťa zastať. Nech trochu potrápi toho rodiča. No pohľad zabodnúc a zaostriac za zrakom sa trochu šokovane obzrie okolo.*Nemal som vyrukovať s farbou na svetlo.*Zamrmle si, ľutujúc, že všetko vykvákal. Teraz to hľa celé námestie poznalo. A to sa chcel vyzerať ako veľký inteligent. Trochu zaspätkuje, mysliac si, že niekto priskočí, no kufre jej ostávajú stále v rukách. Vykročí ľavou nohou a vlečie sa k nej, predierajúc sa davom.*Čau.*Sucho sa ozve a vezme kufre.*Kam to bude?*Opýta sa, no dúfa, že povedie, nepamätal si názvy miest, len ako vyzerajú.*

* Ako tak vidí jeho otrávenú tvár, pomyslí si, že ho ani nemusela volať... ale takto mu len vytrhne jeden z ruky, povie : * Melmerin,* a sama sa vyberie pomalým krokom k danému miestu. Jej entuiazmus však nemôže pokaziť zamračená tvár jedného mladíka, na to je príliš šťastná. Konečne vlastné bývanie. Steny sú síce tenké ani guma na Merlinových trenkách, ale aj tak. * Zabudol si sa mi predstaviť. * Povie zvesela. * Už si sa tu zabýval? * Vlastne nemá šajnu, kde by sa mohol usídliť. Jediný pseudohotel, ktorý tu pozná, je práve Melmerinská krčma. Možno budú susedia. *

*Ani nestihne poriadne chytiť kufre do ruky, už mu jeden vytrhne a vyberie sa popredu. Obzrie sa popredu a vykročí za ňou. Jeho odutá tvár sa vráti späť, akoby bol znova ten pekný deň a nikto naňho nevykríkol. Predsa len je to dlžný. Do mesta by sa tak skoro nedostal. Potlačil svoju veľkú túžbu neustále niekoho otravovať a pokračoval ďalej, vlečúc sa jej za pätami. Pamätal si kaviareň, už prechádzal okolo a jej meno spomínala, keď sa spoznali. Neodpustil si dramatickú pauzu po jej otázke. Jeho myseľ musela prebrať, či sa má predstaviť vlastným menom, no jeho ústa predbehli konečný verdikt.*Étienne.*Hlesol a viac sa nezaoberal myšlienkou, či spravil dobre. Určite by ľutoval. Obzrel sa okolo. Ľudia prechádzali mlčky a rýchlo a obloha sa čím ďalej viac zaťahovala.* Bývam v jednej uličke.* Zaklamal. Nikde nebýval. No jeho nocľahoviskom bola skutočne jedna šikmá ulička, ktorú objavil včera večer. Javila sa byť kľudnejšia ako jej okolie, tak sa ta zložil.*

To je zvláštne meno. * Povie potichu. Zamýšľa sa, z ktorého kraja Iného sveta pochádza. Možno z Novej Zeme, Amerika bola objavená len nedávno a medzi komediantmi o nej kolovali chýry. Otočí sa k nemu. Je rada, že sa na jeho tvári objavil úsmev. Dokonca natoľko, že sa ho nepýta na presnejšiu definíciu jeho pobytu, adresu, názov hotela, je to jeho vec. * A čím sa mieniš živiť, Etie? * Musí si vymyslieť skratku, a zároveň o ňom zistiť viac. Len z čírej zvedavosti. *

*Človeku by sa zdalo, aké je to námestie malé. No len čo ubral z kroku sa akoby kaviareň len vzdialila. No nič ho vlastne nesúri.*Pekným pohľadom a inak ničím. Myslím, že to ma dostatočne zamestná.* Povedal sladkotrpkým tónom, aký nahodí vždy, keď nevie o čom hovorí. Čo od neho čaká? Ž ebude mať niečo napráci, hneď ako sa vykotúľa z lesa?! Jeho plány boli vždy chabé a nikdy sa nezhodovali s tým, čo všetko sa stalo.*Ako dlho si už tu?*Chcel prerušiť jej prúd otázok, ktorý vycítil, hneď po druhej otázke. Mala zjevne perfektnú náladu, tak prečo nenechať rozprávať ju? Navyše od neho by sa veľa toho nikto nedozvedel.*

Rok. Čas tu plynie rýchlejšie ako v Inom Svete. Za ten čas sa stihlo prihodiť veľa vecí. Už si prišiel na to, že tu to nie je ako doma, že? * Má takého tušáka. Étienne netuší, že sa nachádza v inom vesmíre, hádam to tu pokladá za nejaký zabudnutý kúsok Zeme. Predpokladá, že keby to vedel, pravdepodobne by sa nechoval tak pokojne. Ona by sa nechovala. Vtedy mala šťastie, že má Terrancea. * Napríklad, vražda tu nie je zločinom. * Už takmer zabudla na dážď. Ich konverzácia a dobrý pocit ju celkom pohltili. Nie je si istá, že práve túto odchýlku by mala pred Ettiem spomenúť, ale bola to jedna z vecí, ktoré ju na Merthyi najviac šokovali. *

Postrehol som len priame pohľady, ktoré tu všetci na mňa vrhajú.*Podotkne. Jeho pamäť si ešte pamätala nejakú divožienku, ktorá sa kúpala v jazere, no ešte stále presvedčený o jej ľudskosti dodal.*A ešte nejakú povoľnosť mravov. U nás by sa nikto nahý kúpať neodvážil.*Slovo \"u nás\" vyslovil skôr hravo, lebo si nikde ešte neprišiel ako doma. Všade bol cudzincom, aj medzi \"svojimi. Fascinovala ho okolnosť tretnej nestíhanosti vrahov, ale usúdil, že to bude asi odľahlý kút nového kontinentu, kde platili iné zákony.*Ako sa táto zem volá?*Chcel vedieť kde je. Potreboval nejaké vodítko, aby sa zorientoval na mape sveta. Aj názov povie o mieste dosť. Mrholenie, ktoré sa neutišuje ale naopak, postupne silnie, mu premoká šaty.*

* Prijde jej neuveriteľné, že za ten krátky čas čo tu je, prišiel do styku len s ľudskou rasou. Nemôže byť predsa takí nevšímaví. Krídla rainivielov, vystupujúce žily nayanov, tá žena v jazere mala žiabre, pre pána! Ale asi to bude skôr tým, že kto chce slepým byť, slepým ostane. Nebude mu teda rušiť idylku. Ani sa nenazdá a pred ňou sa objavia dvere podniku. Prekvapene vyvalí oči. * To už sme tu! Tak fajn... * Nemotorne ho objíme, následne si zoberie aj druhý kufor. * Tešilo ma stretnúť ťa zas. A prajem veľa šťastia. * Žmurk, a už mizne v pachu upotených tiel a nekvalitného alkoholu. *

*Nestihne však všetko premoknúť, kým sa objavia dvere kaviarne. Zrýchli na konci krok, aby sa mohol aspoň na chvíľu skryť pred dažďom. Akoby by ho to počasie malo aj trocha rado, tak sa pre jeho potešenie dážď utíši natoľko, že môže pokojne pozerať pred seba. Dúfajúc, že sa dážď nerozhodne prepuknúť znova položí kufor pri dverách. Yrra sa s ním rýchlo rozlúči a zmizne skôr, ako stihne niečo povedať.*Maj sa.*Povie skoro zatvoreným dverám. Oprie sa o výklad kaviarne, no po chvíli sa vyberie späť odkiaľ prišiel. Hádam nájde nejaký širší odkvap, z ktorého naňho nebude kvapať ako z krhly.*
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama