close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

RPG- 15.8.2012

25. srpna 2012 v 20:47 | malý mlynček veterný |  Tytil Teressi Taylor predtým Müslinko Corny Toel
Tytil Teressi Taylor a Deborah Christie Taylor

*Elikír je už hotový. Len asi ho príliś schladila, lebo je nejak studený. A vnúčence chorých mať nechce, preto elixír trocha zohreje. Len trocha, nech je presne ideálny. Dúfajúc to tomu neublíži, predsa len nevarujú pred zohrievaním. Tak teda keď si myslí, že je elixír vhodnej teploty a nie ľadový, ako sa v návode píše, preleje to do cumlíka a podíde k vnúćatám v malej postieľke v bývalej Naysinej izbe. Nakukne do tej veľkej postieľky pre dve bábätká a ozve sa k nim.*Takže, kto chce byť prvý? *Ukáže obom bábätkám cumlík, očakávajúc, že sa niektorý z nich ozve, že chce byť prvý. Bude Tytil gentleman a pustí dámu prvú? Alebo sa bude Isa báť a radšej strčí brata do rúk monštra babky?*

*Tytlo sa len stále vrtí, akoby staval dom krtí. Z jednej strany na druhú, nepripomína nikdy osobu strohú. Len sa vrtí a prekrúca, ako nejaká húsenica. Zvíja sa, no nekričí, len do sestry trocha postrčí. No tá ako človek tichý, nepotrápi jeho sluchy. Len tam ticho leží, tichšie už len sneží. A tak Tytil plač spustí, keď sa pania objaví, lebo sa mu javí, že sa s Izou hneď do hry pustí. Nebude on ležať vtedy, keď môže robiť nezbedy. Hneď a zaraz ruky dvíha, nech potrápi jeho tiaha túto milú osôbku. Keď sa pozrie na kôpku. V ruke drží fľašku malú a Tytil sa teší na celú halu. Prišiel už čas obeda, tak je šťastný nezbeda.*

Ach, aký si ty gentleman? *Pokrúti len hlavou, no ale fajn. Plač, ruky a slinky hovoria za všetko. Teda Tytila vyberie z postieľky a vezme si ho na ruky. Len mu cumel strčí do úst, aspoň nech polovičku vypije. A vlastne, aspoň takto aj stíchne, nebude musieť počúvať jeho plač.*Chutí? *Ona to nechutnala, ona má dobrú farbu, takže ani glg si z toho nemôže dať. Možno to bude trocha horké, ale Tytil to musí vydržať..*Buď chlap!*Povie mu, a len sa naňho uškrnie. Jednou rukou ho len silno drží, keby sa chcel vrtieť a druhou tú fľašku, keďže sám by to držať ešte asi nedokázal. A tak tú fľašu tam pevne drží pri jeho ústach, nech to nevypľuje. Elixír je cenná vec, zbytočne sa nemíňa.*

*Jeho plač hneď a zaraz stíchne, keď sa babke zjaví v ruke. Ale on už vyhladol, aj vlka by bol zjedol. No nateraz sa s fľaškou spokojí, snáď tá jeho hlad ukojí. A už cucá z fľaše odušu, pripomína mu to horkú kašu. Len nedávno im ju mamka varila, citrónov tam dala hádam polkila. Zrazu sa Tytlovi zvraští tvár, no ďalej cucá, hlad snáď stratí sa a on je navyše silný nezmar. Babka ho veru drží pevne, Tytil sa skoro nehne. No pomaly si zvyká na tú stravu a nepúšťa na svet už nespokojnú vravu. Hádam len tomu na chuť príde, to sa mu určite raz zíde. Cucá on rýchlo zadržajúc dych, ako sa to nepíše ani na stránkach najfantastickejších kníh. Preto je fľaša skoro prázdna, vypil ju Tytil skoro do dna.*

*Len s údivom sleduje Tytila, ako pije ten elixír.*Keby si ty len vedel, čo teraz piješ...*Nahodí jednu zo svojich málo použivaných grimás, a pritom len ďalej sleduje Tytilov výraz. Vyzerá celkom spokojne. No keď uvidí takmer prázdnu fľašu, ihneď mu to z úst vytiahne.*Hej! A čo sestra? Tú nechceš mať ružovú? *Mali si to pol na pol rozdeliť, nie 80 ku dvadsať! Dúfajúc teraz Tytil nebude červený a Isa len slabo ružová. To by nebolo fajn. Fľašu položí na neďalekú skriňu a trocha sa ešte poprechádza s vnukom po izbe. Ale do niekoľkých sekúnd od vytrhnutia fľaše z úst, sa už aj začne zafarbovať do ružova.*Ejha...to malo začať účinkovať až o hodinu od vypitia..*Nechápavo zvraští čelo.*Možno od zohriatia sa to zrýchlilo..*No hneď si aj nájde dôvod, prečo to tak je. Preto Tytila položí na Naysinu starú veľkú posteľ. Nech si tam leží, zatiaĺ kým Debbie podá zvyšok elixíru Ise.*Hneď som tu zlatíčko...*Povie vnukovi a len mu vlepí pusu na čelo. Potom podíde k Ise a pomaly ju už vyberá z postieľky*No nie, ona zaspala...*Trocha zosmutnie. Má ju teraz zobudiť?*

*Tytil nahodí zronený výraz, aj keď to nie je prvý raz, čo prišiel predčasne o fľašku, lebo vždy musel nechať sestre trošku. No vždy sa mu viac ako pol podarí vycucať, kým mu ju stihne niekto od úst vziať. A keď ho pania na gauč položí, ešte si jeden božtek vyslúži. To je ale čudný móres, keď celú fľašku vycucať môžeš, a ešte božtek dostaneš. Na to človeče hneď pristaneš! Aj Tytil sa trochu zarazil, akoby sa práve zobudil. A nevypustil ani hlásku, pre paniu ako napomienku, že trápi ho ešte jeho niekdajší hlad. Či by nedostal ešte niečo snáď. Ako však tak pred seba zazerá, vydí že je na rade sestra. A tak sa len spokojne pregúľa, dúfajúc, že sa na zem neskotúľa. A tu sa zrazu na rúčky malé zahľadí, dúfa, že sa nič zlé neprihodí. Nejako červenie jeho ručička malá, už je nejaká zčervenalá. No tu nie je koniec chameleónstvu, podobá sa to nejakému panstvu. No teraz už je ako horká čokoláda, toto je teda zrada. On sa chcel predsa napapať, a nie ako jedlo vyzerať. Toto je pre tú pažravosť, aby sa uňho neskryla spokojnosť.*

*Chvílenku sleduje Isu, snaží sa zistiť či spí alebo zaspáva. Najradšej by ten elixír hneď podala, približne nech majú elixír rovnakej teploty. Hoci Isa ho asi bude mať trocha studenší, ale to je jedno.*Isaaaa *Pošteklí ju po nošteku a trocha sa s ňou zatočí, pretože nechce byť tytilovi chrbtom. NO keď sa pohľadom ocitne zoči voči Tytilovi, takmer jej Isa z ruky vypadne. Len ju rýchlo položís päť do postieľky a podíde k Tytilovi.*Ou...nie...*Pozrie sa na tú tmavú pokožku..*To je snáď zlý sen..*Pošúcha mu jednu ručičku, no tá nezbledne, je stále rovnako hnedá, čokoládová.*Tytil...! *Smutne sa naňho pozrie a potom sa mu kukne pod tričko. Aj brucho má hnedé, a určite aj ostatné partie. Niet o tom pochýb...*Čo...? Čo...? Čo som to ja spravila? *Zdesene si ho prezerá. Ona,...ona z neho spravila černocha?*Vyplaz jazyk! *Nakáže mu, hoci ju asi aj tak nerozumel. Len sa mu pokúsi dostať sa do úst, pozrieť si, či aspoň jazyk má rovnako ružový, ako predtým.*

*No pania zrazu skríkne, až sa Tytil zľakne. Nepáči sa mu ten tón. Čo zabudla na bontón!? Takto kričať na bábätká, to by nik nečakal ani od polepetka. (Polepetko, čo popletie všetko.) Čo sa tej babe v hlave porobilo, niečo sa náhodou rozbilo? On nepočul nič predsa, z jedla ale nehluchne sa. Aspoň dúfa chlapča malé, že mu to nezrobilo nič v hlave. Bola by to škoda veľká, keby mu neostala sila zmyslov všetka. Zatvári sa Tytil veľmi kyslo, aj mlieko by od toho skyslo. Naraz mu tá pania ústa otvára. Čo tam hľadá stará? Nevie Tytil prísť tomu na odpoveď. Toto môže vedieť iba taký zved. Musí sa ho raz na to spýtať, čo by mohla pania v jeho ústach hľadať. Usmeje sa, keď zovretie povolí, konečne mu urobila po vôli. Musí sa on veľmi rehotať, lebo hovoriť nemôže znať. Výraz tej panej dá mu smiechu kus, ako keď príde do mesta cirkus.*

*Horko ťažko sa dostane k jeho otvoreným ústam. Jazyk má ružový! Dlane má ružové..je čistý černoch! Čo..čo to ona stvorila? Ako to Nayse vysvetlí? A akoby to nestačilo, Tytil si túto zavažnosť neuvedomuje a myslí si, že všetko je len sranda.*Nie, teraz nie! *Povie vážne, keď si všimne, ako sa Tytil smeje a snaží sa s babičkou zahrať sa.On by sa hral a babička je hnusná. Hnusná.No ona chce byť dobrá babka, preto radšej začne vnúčika štekliť, aspoň na chvíľu zabudnúť na to, že práve premenila vnuka na trocha inú rasu. No nie rasu, ako elf a tak, ale rasu ako farbu pokožky. Toto jej len tak ľahko neprejde. No na to radšej ani nemyslime.*

*Juj ako on šťastím prepukne, keď sa ho babka dotkne. Akoby si naňho cestu mravce našli a všetky pokolenia sa ta nakoniec zišli. A nedá si tá veľká rodina pokoja, kým sa Tytil smiechom nezvíja. Smeje sa drobec z pľúc plných, to by malo patriť do čias dlhých. Takéto chvíle sa mu páčia, a keď sú krátke tak nestačia. Tytil sa čím viac smeje, veď predsa to zlé nie je. Práveže je to príjemné, takéto milé šteklenie. Tytil sa však už krúti, všetka jeho spokojnosť sa už rúti. Už ho od smiechu začína bruško bolieť! Kedy ním prestanú mravce liezť?*Buáááá.*Každý snáď pozná, čo ten výkrik znamená. Už sa chce Tytilovi spať, a krásne sny vymýšľať. Keď sa ho pustia ruky babkine, hneď a na mieste usne. Taký je drobček znavený, že sa zdá zaraz sklátený.*
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama