Noa Greiwick a Lianita Danne
*Všetko zašušťalo,ako sa čo i len o kúsok pohla dopredu. Nohy sa jej zabárali do suchej trávy a lístia,pričom niektoré sa jej rozkrúšili vedľa nôh. Príjemne povievalo a bolo cítiť oslobodzujúci pocit,keď nepražilo slnko a dusno sa nerozliehalo nad celým ostrovom.Rýchlo. Kým sa nezotmie. Noa pridala do kroku,len čo sa ocitla na rozsiahlej lúke,neďaleko pláže. Nechcela síce vidieť more,ale napriek tomu nemusela byť každým videná od cesty. Veď predsa nikto si neľahá do trávy s výhľadom na prašnú cestu tak,aby mohol pozorovať,kedy mu prejdú po prstoch. Všetko bolo pomerne ticho,aj keď stále niečo šušťalo a vyvádzalo ľudí z mieri. Hlavne v noci. Noa sa viac zavinula do svetra,ktorý na nej doteraz len vysel a keď už nevidela na horizonte žiaden kameň,alebo vydupaný pás zeme,zastala. Bola v strede lúky a ovládla ju istá nerozhodnosť,nevedela,či si sadnúť,alebo ostáť stáť.*
ale ryšavka no tak poď už domov* so slabým závanom strachu v hlase stojí pred jedným stromom a kričí na svoju veveričku, ktorá sa jej tento krát zatúlala trochu dlhšie ako plánovala.... keď nepočuje žiadne štutanie, ani náznak toho, že by na tom strome jej veverička bola prejde o dva stromy dalej a znova volá* ryšavka si tam??* takto to robí už pomaly celý deň, ešte že dneska nemala veľa hodín* ryšavkááá* ozýva sa jej hlas lesom, ani si nevšimne že dôjde akoby na koniec lesa, resp na hranicu lesa a neveľkej lúky, zastane pred jedným dubom. pozrie sa hore a znova volá* ryšavka... ryšavka... to snáď nenyslíš, vážne, že sa mi tak dlho neukážeš... to už nie je vtipné* má dojem, že sa čoskoro rozplače, dneska má akúsi plačlivú náladu sa jej zdá*
*Cítila sa bezradne. Nemala rada pocit,kedy sa nevedela rozhodnúť. Síce nebol všade okolo ešte sneh,no bola oblečená príliš vetcho na to,aby sa mohla posadiť na holú zem. Predsa len som si mala niečo so sebou vziať. Skonštatovala v duchu a bezradne sa otočila okolo sebe. Hľadala nejakú osobu,ktorá by vyriešila jej jediný momentálny problém. Musela si nájsť inú činnosť,ktorá by upútala jej pozornosť. Prešla pohľadom po okolí. Pátrala pohľadom po okolí. Na okraji lesa niekto kričal. Noa sa pohla dopredu,možno ju zaujme. No rozhodla sa neryskovať apreto zastala pár metrov a pozerala na chrbát dievčaťa. Až keď bola tak blízko zistila,že je ešte školáčka. *Kto je Rašavka? * Opýtala sa zvedavo potom,ako si vypočula jej volanie a pozerajúc medzi stromy hľadala niekoho,kto sa neukazoval.*
Ryšavka nie rašavka* opraví automaticky, potom čo sa jej to niekto opýta... následne sa však trochu naľaká... čo kto tu je...o tomto čase a prečo? strhne sa a obráti sa smerom k dotyčnej, trochu sa jej uľaví keď zistí že je to ešte veľmi mladô pravdepodobne študentka* nie si roath však?* opýta sa prezieravo... nepotrebuje aby jej niekto vyplašil jej veveričku len čo s tu náhodou objaví... no nezdá sa že by mala pazúre a nejakú tie nadmerné zuby... ale tak tie na prvý pohľad nemala ani stará mama z červenej čiapočky a bol to vlk... takže radšej opatrne*
Pardón.*Povie príkro. Trochu ju mrzí,že sa dopustila takého veľkého prehrešku,ale dnes je viac zvedavá ako hanblivá. Pozrela sa ňu lepšie. *A kto to je?* Nástojčivo sa dožadovala odpovede na svoju otázku a ešte stále sa striedavo pozerala smerom medzi stromi a na dievča. Jej otázka ju dosť zaskočí.* Aj keby som bola,veľmi by som ti neublížila. * Podotkne. *Kto to je?* Zopakovala už nadmieru zvedavo. Bolo to o niečo nástojčivejšie ako predtým. Nechcela sa vzdať odpovede,aj keď nevedela,ako ju využije.*
*nepozdáva sa jej odpoveď toho dievčaťa podozrievavo sa na neho pozrie* potrebujem počuť jasnú odpoveď skôr ako ti vyzradím toto tajomstvo* hoci sa zdá, že dievčina je od nej staršia... vyzerá stratenejšia než kedy ona bola* takže si alebo nie si roath* pohľadom blúdi v korunách stromov... ryšavka sa musí objavíť jednoducho musí... ona s dneska nevráti do hradu skôr než ju bude niesť so sebou na pleci alebo ju minimálne uvidí*
Nie som. Aha. *Ukáže na svoje pehy, ktoré jej obsypujú celú pokožku.*Stačí to ako dôkaz?*Dúfa,že jej dievča uverí. Nechcela by sa stať v jej predstavách žiadnych roathom. A ani žiadneho stretnúť. Až teraz si uvedomila,ako je neskoro. Už nebolo tak jasno,ako keď vyšla z hradu a bolo aj podstatne chladnejšie,ale ešte stále znesuteľné. *Kto to je?* Zaverklíkuje svoju otázku a z jej tváre sa snaží dozvedieť,či sa dnes niečo dozvie.*
ryšavka ja moja veverička* povie jej teda, keď vidí, že to roath nie je* pred troma dňami išla na prechádzku do lesa a odvtedy sa nevrátila... vždy je preč najdlhšie tak jeden deň a teraz sú to už tri, preto sa o ňu trochu bojím a vybrala som sa ju hľadať do lesa* povie jej v skratke... musí ju nájsť... jednoducho musí... určite sa jej niečo stalo, kedže je preč tak dlho*
Vevrička.* Zopakuje. Ta by asi spomedzi stromov nevyšla.*Čo má tvoja veverička rada. Možno ju nájdeš pri nejakom strome s bukvicami.* Snaží sa niečo vymyslieť,ale v škole jej nikdy nehovorili nič o tom,kde má hľadať veveričky. Pamätala si len obrázok z učebnice a pevne verila,že neje mäso. Tentoraz sa pozrela do koruny stromu a dúfala,že ju tam niekde zazrie. *Možno sa len zatúlala a teraz sa nevie vrátiť späť.
nie muselo sa jej niečo stáť* skonštatuje* tieto lesy pozná ryšavka ako vlastnú dlaň, čiže by sa určite nezatúlala, a ani kvôli jedlu by vonka tak dlho neostávala u mňa má pravidelný prísun všelijakých orieškov... určite sa jej niečo stane* do očí jej vhŕknu slzy.. ona nechce aby sa jej veveričke niečo stalo, je to jej jediná priateľka*
* Pristúpi k nej bližšie. Nevedela,ako sa utešujú ľudia,pretože to nikdy nerobila. Ale všetko je raz po prvý raz. *Určite sa nájde. Čo keď sa ti len niekde schovala,aby ťa vystrašila?*Povie povzbudzujúco. Ani sama nevedela,kde by sa taká veverička mohla stratiť,lebo ju pokladala za dosť veľkú,aby sa niekde nestratila.*Možno sa vráti.