close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

RPG- 10.7.2012 pravdepodobne

25. srpna 2012 v 20:33 | malý mlynček veterný |  Tytil Teressi Taylor predtým Müslinko Corny Toel
Müslinko Corny Toel a Naysa Christie Taylor

*Witchwoodom vedie ho ľahký krok, vyzerá akoby niečo stratil navonok. Či to snáď bude len myšlienka hlboká? Vrásčitá šmuha na čele, zastiera pohľad do zeme. Buď je to to alebo to, vyčítať také niečo zdá sa byť lopotou. No vráska mizne, ako letná prehánka. Pri prvých dverách vyjasní sa pohľad chlapčaťa. Zaklope spôsobne, otvoriac dvere do pubu. Miestečko tienisté láka každého človeka.*Brý podvečer.*Pozdraví hlasnejšie, ako mal na pláne. Obzrúc sa v každú stranu krčmičky, vyberie maličký stolík v najrušnej časti. Snáď oňho niekto zakopne. Dlhé dni míňali sa ako chrípkové obdobie. Nechceli nič a nikoho k slovu pustiť a nejako človeka zabaviť. Zasadne na miesto spokojne. Trpezlivo čaká čakanie, ktoré hneď nastane.*

*Rozhodla sa na chvíľu si od všetkého a všetkých oddýchnuť. Svoje kroky nasmerovala priamo do čarodejnice, kde sa chystala osviežiť sa kakaom. Rýchlym pohybom otvorila dvere a zamierila k pultu. Objednala si, zaplatila a pohľadom preskúmala okolie. V tej najrušnejšej časti uvidela sedieť nejakého malého chlapca. Žeby nový objekt spoznanie? zasmeje sa v duchu a priam skokmi sa k nemu priblíži.*Zdravím! Máš tu voľné? Lebo vyzeráš, že na niekoho čakáš...* hodí na neho milý úsmev.*

*Nedá však dlho na seba čakať radostná príhoda. Skočila ako blcha na vola. Žiarivo sa usmeje na náštevníka. Ľaľa, prekrásna dievčina sa zjavila. Müslinkoako správny hostiteľ, ponúkne hosťovy voľné miesto oproti. Tak ako kážu spôsobi, odtiahne práznu stoličku, tak ako pre každú paničku. *Ráčte sa pridať k tomuto skromnému posedenie, stená slečna. Dnes čakám na veľmi vzácneho hosťa, ktorého doteraz som nepoznal. Budte mi hosťom vy, ctená pani.* Pookreje radostne pohliadnuc zo svojho miesta oproti. Dlhé čakanie nestihlo ho veľmi zmoriť, hosť sa zjavil na počkanie.*Moje meno je Müslinko, ctená slečna.Ako Vás menovať, smiem ja znať?

*Zachichoce sa nad spôsobom vyjadrovania tohto mladého chlapca. Ešte nikdy nič také nepočula. Keď jej ponúkne miesto, dokonca pre ňu odtiahne prázdnu stoličku, s radosťou si na ňu sadne.* Páči sa mi tvoj štýl vyjadrovania. Vždy takto hovoríš?* nepremôže svoju zvedavosť. Je to jednoducho ona. Keby nebola taká zvedavá, ľudia by sa asi začali čudovať, či je v poriadku.* Rada budem tvojím hosťom. A mimochodom. Zatiaľ som iba slečna,* niekedy jej vadí, keď ju mladší ľudia oslovujú pani.* Moje meno Naysa je. Müslinko veru pekne znie,* pokúsi sa i ona o tento štýl napriek tomu, že sa v ňom necíti ako doma. Ale tak.. Za pokus sa predsa nezabíja. Teda.. Aspoň nie takýto pokus.*

Reč moja taká je, dokiaľ mi pamäť siaha, u nás zamilovanosť v kráse vyjadrovala rečou ako kráska. *Zacnie sa v mysli k domčeku pod stromom. Neprešlo ani pár liet, čo sa mu brány otvorili a chlapča sníva a cnie si.*Meno vaše taktiež znie veľmi pôvabne.*Usmeje sa na cteného hosťa. Dlho a predlho sa nevie na svoju spoločnicu vynadívať. Žiaľ, nikto, koho smel spoznať nebol tak zaujímavý a priateľský zjav.*Aká to veľká udalosť vás chce pripraviť o tento titul slečny?Ak sa smiem pýtať, budete sa vydávať?

*Stále má chuť sa smiať nad tým, ako tento chlapec rozpráva. No nakoniec sa upokojí a sústredí sa na to, aby mu odpovedala podobným štýlom.* Ó.. Vzácna to udalosť, niečo také nevidela ešte moja maličkosť,* a celkom sa jej to aj páči. Dokonca to nie je ani až také ťažké. Trošičku si odchlipne z kakaa, aby utíšila smäd i hlad zároveň. A pre bábätká je to tiež zdravé. Aspoň dúfa.* Ďakujem,* k tomu nemá čo dodať.* Žiadna to udalosť ma zatiaľ o tento titul pripraviť nechce. To len ja vravím, nech sa ti to nepletie,* musí sa zasmiať nad svojimi divnými vetami. Ešte nikdy niečo takto neskladala dokopy. Znova si odpije z kakaa.* A čože tu ty tak sám?* rada by pokračovala, no nevie prísť na nič vhodné, čo by sa ho mohla spýtať, aby to vyznelo tak... úchvatne.*

Snáď sa len dočká tak očakávaného dňa. Raz to určite bude dlho vyčkaná chvíľa.*Povznesene preriekne v dobrej myšlienke. Sám sa vyberie dlhú púť k obrazu, ktorý raz vzhliadnuť ráčil by. Slávnosť to pompézne so slečnou v bielej toalete, tak milou a dobrou akou si len predstaviť viete. Tú raz počká nedočkavo pri oltári, mysliac na budúci deň každý. A potom sa možno raz sa snáď, rozrastie ich rodinka o malé dievča či chlapča snáď.* Čakám ja peknú udalosť. Nie však velikú, ako by sa mohlo pri tom slove zdať. Hocakú drobnosť tu ja vyčkávam. Čakajúc nejaký pekný pestrý deň, v spoločnosti hocijakých pánov či slečien. Snáď niečo malé, ako piknik, či oslavu narodenín, kam by som priniesol vázu plnú kvetín. A mohol niečo pekné radostne blahopriať.*Prizná sa chlapča úprimne. Nikdy nič netajil, ani len pred dušou novou neznámou. Ved´úprimnosť je vraj najväčší dar, čo predchádza všetky strasti a resty.*No radšej by som ja rád znal, čo vaše kroky tuto privádza. Je to snáď teplé kakao?

No.. Adept by bol.. Len či aj odvaha príde. To nik nevie,* povie mu nepriamo, že priateľa má, no zatiaľ nezistila, že by sa na niečo chystal.*To je pekné a milé. Tak prajem ti len to najkrajšie,* ešte asi chvíľku takto rozprávať vydrží. No nie dlho. A keď sa opýta, čo ju sem privádza, len jemne kývne hlavou.* Hej, teplé kakao. Na chvíľu bez všetkého. Oddych, pokoj, relax.. Chápeš nie?* uškrnie sa na neho a dopije svoje kakao.* A ty z internátu ideš? Nováčikom si tu? A do ktorej fakulty chodíš? Ako sa tu tu páči?* vysype zo seba najdôležitejšie otázky ako vždy.*

*Na otázku len nemo súhlasiac, prikývne hlavu nakloniac. Čo milé sa dozvedel v tejto nočnej chvíli, že človek sa tu pri oddychu chíli. To by tie slastné chvíle nemal zdržiavať. Tie chvíle presladké trávieva on radostne pri lipke, či pri inom veľkom strome, kde ukryje si pred slnom v jeho tieni hlavui skromne a zrie on za Vlasovákom do diaľav. Tie chvíle pokojné pretiahnu sa vždy nadoraz, nestíha chlapča povinnosti neraz. No čas ho nesúri, neženie vpred. Je to skôr teplý deň, kedy odhaliac neskorú chvíľu, uchíli sa oneskorenec nakoniec na hodinu. A tam blažene hľadí do okien. Je to ako detský sen, tak chodiť do školy.*Izbietku skromnú smiem nateraz v hrade Belferinu domovom zvať. Toť moje druhé leto v týchto končinách. Málo som spoznal v okolí a tak tu bývam icez tieto voľné dni. Preto som neodcestoval hen za otcom, ale tu sa túlam dňom a niekedy i nocou. Druhovia moji si po lune prívlastok vzali. Lunarius mi je od prvých dní rodinou. Nemôžem preriecť krivého slova. Dala by sa svetu znať len samá chvála.*Zamrví sa pri pohľade na čas biedny, pripravil o vohľady. Chcel Müslinko ďalej rozprávať, no v kraj tmavý sa on musí dať. V túto pozdnú hodinu, Vlasovák mu kroky vedie von. A tak račie postaviť sa, so slečnou milou sa rozlúčiť a milé stretnutie snáď skoršie prinavrátiť. Veď večer to krásny sa môže teraz zdať, keď smel túto milosť slečnu v dave rozpoznať. Uložiac ešte obraz celý do pamäti, ráči on riecť priamo k veci.*Neskorá žiaľ je hodina, ktorá ma odtiaľto vyháňa. Prepáčte slečna Naysa moju drzosť, no nemôžem vás vyprevadiť až domov. Verte mi vedú ma isté pohnútky. Priateľ môj dobrý čaká vonku v chlade. Nemôžem sa dostať k takej zrade, že oddialim ešte naše stretnutie. Večer však krásny s Vami sa mi zdal. Hádam sa ešte stretneme, skôr ako sa nazdáme. A započneme hovory. Dobrú noc milosť slečna.*Až tieto milé slová zaželal, otočiac sa vybral v diaľ.*

*Pozorne ho počúva. Takže je druhák a je v Lunariuse, tieto dve informácie si jej hlavička snáď zapamätá. Pomaly už dopíja kakao, keď sa zrazu chlapec postaví na odchod.* Dú...* začne, no nedokončí. Už sa zľakla, že ho vystrašila svojimi otázkami. No už je len večer, čo si sama neuvedomila.* Och.. Nič to, raz príde aj na to,* uškrnie sa pri jeho poznámke o odprevádzaní domov.* Mám ja svojich rytierov, čo odprevadia ma až domov,* žmurkne na neho.* Tak bež, nech na teba nezaútočí žiadny jež, kým svojho priateľa nájdeš,* znovu tichý chichot.* Aj mne sa zdal krásnym tento večer, nedokázal by ho rozladiť ani nechutný červ,* Naysa, aké hlúposti ťa to napádajú... No pri tom dieťati sa ani nečuduje. Veď je to len chlapec. Hoci jeho reči sú oveľa múdrejšie.* Prepáč.. Mne to jednoducho nejde skladať zmysluplné vety...* ospravedlní sa mu predtým, než sa otočí. A potom už iba sleduje jeho malé kroky, ako mieria von z hostinca. Dúfa len, že ide naozaj do hradu. Nechce, aby sa to chlapča stratilo. Je také... zaujímavé... napadne jej a tiež sa pomaly vyberie svojím vlastným smerom - domov k svojmu priateľovi.*
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama