close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

RPG- 1.7.2012

19. srpna 2012 v 16:18 | malý mlynček veterný |  Antoanette Lyonet
Antoanette Lyonet a Fox Malice Punteruolo

*Malé dievča vbehlo do skoro prázdnej kaviarne. Takto neskoro tu nikdy nebývalo veľa ľudí, len sem tam sa tu zamiešal nejaký čudný pocestný na jednu šálku. Tenké šaty ju tesne obopínali a ešte väčšmi zvýraznili aká je malá. Horúce letné slnko sa konečne ráčilo stiahnuť za mraky a dopriať jej malú chvíľku na to, aby sa stihla niekde vonku poprechádzať.*Dobrý večer.*Skríkla pri vchode dovnútra a zamierila pomedzi stoly. Rada sa tu prechádzala, lebo sa cítila ako veľká. Predsa všetci veľký ľudia chodia na prechádzaky po západe slnka a stretávajú sa v kaviarniach alebo krčmách. Do druhej inštitúcie sama nemohla. A tu mohla prísť len preto, že to bolo hneď o ulicu ďalej od ich domčeka. Všetky stolíky boli pekne upravené a prichystané pre ďalších zákazníkov a Antoanette sa skoro bála ich dotknúť, aby nejako nenarušila celú tú harmóniu.*

*Zlatý zvonček pri dverách sa rozozvučí, keď vojde dnu a tým ohlási príchod nočného zákazníka. Nie je si istá, či tu o takomto čase niekto bude, no dúfa, že nie. Je to čudné, hlavne, keď to chce ona, bytosť, ktorá má tak rada spoločnosť a ktorá tak rada stretáva nových ľudí. No v posledných dňoch toho bolo na ňu toľko, že už nevie ako ďalej. Proste už nevládze. Podíde k barovému pultu, unavene sa oň oprie a objedná si šálku bylinkového čaju*

*No ani sa neminie päť minút a zvonček zazvoní na dverách znova. Žeby bol dnes večer rušnejší ako zvyčajne? Opýta sa samej seba v duchu a pozrie sa na novú zákazníčku. Veľmi ju prekvapí, že tvár nie je nová, ba priam známa. Rozbehne sa k tej osôbke, aby sa jej mohla opýtať ako sa má.*Ahoj.*Zapiští jej skoro pri uchu a vydriape sa na vedľajšiu stoličku. Ani si len nepoprosí o povolenie, ktoré by bolo v každom prípade vhodné, ale takéto maniere nejako malú slečinku netrápia. Jediné, čomu sa vždy naplno oddáva jej jej zvedavosť.*Ako sa máš? A pdkiaľ ideš?*Opýta sa s tým známim detským záujmom.*

*Pri tom pozdrave sa strhne a hrnček s čajom, ktorý pred ňu pred chvíľou postavil barman jej skoro vypadne z ruky. No keď sa otočí za hlasom, uvidí dobre známu tvár a to ju prinúti sa aspoň na chvíľu ako tak usmiať* Ahoj An *pozdraví ju* Mám sa dobre a čo ty? *spýta sa aj ona. Zvyčajne jej odpoveď na takúto otázku býva pravdivá, no dnes musí bohužiaľ klamať. Vykladať malému dievčatku svoje problémy nie je práve najlepšie. Nebude predsa zaťažovať jej detskú hlávku. Odpije si z čaju a pozrie na jej malú spoločníčku*

*Ako tak sedí, tak sa pustí do premýšľania nad, aká nálada ju v poslednom čase chytá. No nakoniec to musí zrekapitulovať ako zvyčajne, že prežila ďalší šťastný deň, kedy si mohla vymýšľať všakovaké zábavky a dokonca jej ostal aj čas na to, aby ich pár zrealizovala.* Ja sa mám skvele. Dnes som sa bola pozrieť do lesa na mravce. A booooli tam aj takéto obrovské.*Roztiahne malé ruky a zdá sa, že sa do lesa prisťahovali nejaký obrí mutanti, ktorí ta nemajú čo hľadať. No pravdou je, že je to len Antoanetteina prilišná zveličenosť, ktorá robí z komára somára.*A predstav si, boli tam aj také, čo mali krídla a potom vyleteli. Bolo to navskutku podivné.*Pustila sa do rozprávania úžastnýchj zážitkov zo zvieracej ríše a chcela svojej kamarátke všetko objasniť.* A všetky obyčajné mravce znášali do mraveniskovej kuchyni všelijaké dobroty. Dokonca mi aj odvliekli cukríče, ktorý som stratila.*Pri spomienke na túto drzosť a nehoráznosť sa napaprčila a jej tvár sa zvraštila.*

*Ako tam tak sedí a počúva Antoanettine zážitky, musí sa usmievať. Och, aké krásne je byť dieťaťom*Zdá sa, že si mala naozaj prekrásny deň *povie a obdaruje ju úsmevom* A čo tu vlastne robíš tak neskoro večer? Nemala by si byť doma? Budú sa o teba báť *povie ustarostene, odpije si z čaju a potom jej pohľad zablúdi k oknu. Je tam tma ako vo vreci. Ulice neosvetľuje ani svit mesiaca. Obloha je potemnelá a pokrytá mračnami. Asi začne každú chvíľu pršať*

Ocko povedal, že keď som už taká veľká, tak môžem ísť aj sama na prechádzku do kaviarne a späť. Vraj celý deň bolo tak horúco, a že ani neuškodí, keď ma trochu ofúkne.*Povedala veselo a pozrela vážne na Fox, ako to robia veľkáči, keď sa o niečom rozprávajú.*Ale inak sa o mňa stará ocko vzorne. Dokonca mi aj kúpil novú čiapku a šál na ďalšiu zimu.*Tu už prejde späť k svojej veselej reči. Nikdy nedokáže dlho vydržať o niečom dospelácky hovoriť a ani sa pritom neusmiať.*Keď napadá sneh, tak si môžme spolu postaviť obrovského snehuliaka. Takého veľkého, ako tie mraveniská v lese.*Antoanette sa pustila do rapotania s takou vervou, že by ju nezastavilo hádam ani tornádo. No keď si všimla Foxin pohľad smerom k oknu, aj ona neodolala sa ta pozrieť.*Čo ta je?

Jasné, postavíme si spolu snehuliaka *povie mierne neprítomne a dopije zvyšok čaju. Hrnček je ešte stále horúci* Nič, ja sa len pozerám na to počasie *odpovie jej a usmeje sa* Asi by som mala ísť domov*preblesne jej mysľou a pohľadom zablúdi späť k An* Nechceš odprevadiť domov? Je tam už dosť tma*spýta sa a položí na barový pult pár drobných. Nechcela by, aby sa jej kamarátke niečo stalo. V noci to tu vie byť dosť nebezpečné. Sama sa o tom niekoľko krát presvedčila na vlastnej koži*

*Fox ju postavila pred ďalšiu záhadu, ktorá sa jej vynorila v hlávke. Ako to, že sa všetci ľudia zaujímajú tak o to, či bude pršať, alebo snežiť, alebo či sa vyjasní a bude horúci deň. Veď predsa za každého počasia sa dá stále niečo vonku vystrojiť. Ona sa nikdy nemusela zamyslieť nad tým, či pôjde von, keď sa rozpršalo. Táto vlastnosť ju fascinovala. Čo ak aj ona sa ako veľká bude musieť potĺkať aj s takýmito otázkami.*Nie dnes sa musím ponáhľať. A potom by sme sa nemohli cestou rozprávať. Lebo keď sa rozprávam, tak musím ísť pomalšie.*Objasní nadmieru hodnoverne, ako keby to bol veľmi vážny argument, prečo by Fox nemusela ísť s ňou. Zoskočila zo stoličky. Tma vonku ju nikdy nedesila, pretože jej ocko jej zabudol rozprávať večer historky o strašidlách, ktoré by boli bývali možno na mieste.*Dobrú noc Fox.*Zaželala úprimne a namierila si to von z kaviarne, ktorej dvere len pred chvíľou otvorila. Len pár domov ďalej ju už vyčkávala príjemná mäkká postieľka.*
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama