close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Profil- Noa Salome

19. srpna 2012 v 16:44 | malý mlynček veterný |  Noa Greiwick
Výzor
Žiarivé vlasy teplej hnedej farby tancujú v ladnej špirále okolo hlavy.Vždy ostávajú jemne zvlnené a nadnesené.Tancujú a nikdy neprestanú.Jemne padajú a vytvárajú priehľadnú žalúziu pod ktorou sa pravidelne a esteticky rozvíjajú ornamenty a kvitnú po celom tele.Na oválnej tvrái veselo žiaria veľké animátované uhle zastrešené tenkým kúskom tmavého hermelínu.Nos ako gombička podčiarknutý rozvinutým kvietkom jarnej čerešne.To že počuje nikto nevidí.Všetká krása tróni na uzkej elegantnej stoličke,hrdo nesúcej vedomie.
Jemný porcelán pôsobí pod tancujúcim tienidlom nežne a nehybne,ako socha,aj keď plynule prechádza z pohybu do nehybnosti a naopak.Veľké vejáre ostávajú stále úzko zložené a ladne tiché,no harmonicky splývajúce.Nikdy nestratili jemný a ostrí koniec.
Všetko do seba anatomicky zapadá a vytvára slnečný celok špirály, siahajúcej po prsia zakrpatenej brezy.


Povaha
Letmé a svietočné stretnutia s bytosťami bývajú vo väčšine prípadoch tiché a mlčanlivé.Jemne povzbudivé nadvihnutie kútikou úst má v jej prípade signalizovať prívetivosť a sklopený zrak zdržanlivosť.Rada spríjemňuje búrkové dni svojím labutím úsmevom a tônistou nehybnosťou pier.Stále sa usmieva,aj keď občas sa jej stane,že netaktne mlčí na položenú otázku.
Rada sa hrá na zemi v blátených mlákach.Pozoruje ako voda špliecha a veselo sa pri tom smeje.Jemne sa vlní a leskne sa.Každá kvapka vynesie z mláky pastelovú dúhu.Inokedy si ticho sadne do vysokej trávy s bielym veľkým klobúkom na hlave a spí.Rada si sama pospevuje a jemne sa hojdá v rytme pomalých melódií a spokojne sa pri tom usmieva.
Ticho sa túla s cestovnou porcelánovou súpravou a vreckom suchých lístkov polozeleného čaju.Pomaly plynie okolím a sama sedí v tichosti pod košatým bukom. Nálevy sa jej postupne zlievajú.S každou lapáliou sa ticho a s úctou zoznámi a s obľubou ju vráti svojmu miestu.


História
Sneh stúpal na zem vo veľkých chumáčoch a s ťažkosťou nechal pokrývať zbytky slamenej trávy s občasným žltým listom.Hojdal sa v povetrí a zakrýval tiež strechy domov na dedine.Všeobecná zima naokolo a teplo vo vnútri domu spôsobovali rosenie všetkých okien a pohodlné súkromie pre všetkých obyvateľov tohto severného mestečka.
Vjednom z menších domov na okraji,stojacim viac osamotene ako v dedine,vládol čulý ruch dvoch ľudí.Žili v tichu svojej vlastnej samoty a čakali na malý zázrak.Hodiny ubiehali a mladá žena so zaguľateným bruchom sa krčila na veľkej posteli v strede miestnosti.Vister nosil kopy osušiek a skladal ich na okolo svojej ženy.Ako poslednú priniesol nádobu s horúcou vodou a pritiahol ju na stoličke bližšie k posteli.

Noa mi sedela pohodlne na rukách a trpezlivo čakala.Aj v dvoch rokoch sa radšej nechávala nosievať.Nikdy sa dobrovoľne nepustila smelo dopredu,s rukami pred sebou a nedžavotala spokojne nad svojou šikovnosťou.Ornamenty sa jej ako rástla postupne zaostrovali a teraz vytvárali na jej malom detskom telíčku jemnú kresbu.Prechádzali sme košatým lesom a naša cesta sa postupne vynula tôňou.Vister kráčal vedľa mňa s veľkým batohom na chrbte.Už necelí rok sme sa sťahovali z miesta na miesto a menili domov priemerne každý mesiac.Len krátku,asi dvojmesačnú zimu sme strávili na jednom mieste.Zeleň pomaly bujnela a Noa mala dnes dva roky a štyri mesiace.Tentoraz sme sa sťahovali do malého domčeka neďaleko pláže.Plánovali sme sa tam natrvalo usadiť.

Nemotorne som sedela na jemnom piesku.Malé zrniečka som naberala plnými hrsťami do vzduch.Všetky sa vždy vykradli z mojich malých dlaní a rozpŕchli sa do vzduchu.,,Noa!",kričala na mňa mama spomedzi malých vĺn prevaľujúcich sa pomedzi jej nohy.Svojím výkrikom sa ma snažila privolať k sebe.Pomaly som sa nahla dopredu a oprela som sa rukami do piesku.Vlasy mi padli do tváre a tienili svietiace slnko.Nohami som sa zaprela do piesku a postavila som sa na štyri.Odrazila som sa od zrnitého podkladu a s pokrčenými kolenami som sa postavila na chodidlá.Piesok ma začal bodavo páliť do chodidiel.Silná bolesť sa mi postupne rozlievala do celých nôh.Do očí sa mi nahrnuli slzy,ale tvár mi ostávala suchá.Postupne ma tieto žhavé ihličky prestávali prekvapovať.So zaťatými zubami som sa pustila dopredu a vykročila.Pomaly som kládla pred seba nohy a s istotou som sa pomaly predierala k spenenej vode.Kráčala som so sklonenou hlavou a pozorovala malý príliv a odliv,ktoré sa mi objavovali čoraz bližšie pri chodidlách.Zastala som tesne pred vodou a po hlbokom nádychu som vykročila dopredu so zdvihnutou hlavou.Zreničky mala mama rozšírené a čakala ma s natiahnutými rukami.Tvár sa je krivila bolesťou,ktorá mi prechádzala cez chodidlá.Chladná voda ma osviežila a zmiernila bolesť,ktorá však s každým krokom pretrvávala.Mama ma pomaly chytila pod pazuchami a zdvihla do vzduchu.Bolesť ustúpila z nôh,keď som sa ocitla vo vzduchu.,,Kráska maličká.",zasmiala sa,aby ma rozveselila a zatočila si ma v rukách.Pohodlne si ma usadila v náručí a pomaly s úsmevom si ma odniesla domov.

Noa sedela pri stole a pokojne si kreslila na papier.Dlhé jemné vlasy jej padali na papier a občas cez ne prešla ceruzkou.Hlavu mala jemne sklonenú a pôsobila pokojným dojmom.,,Aká si krásna.",pomyslela som si ticho,aby som ju nerušila.Prestala však kresliť a otočila sa ku mne.Jemne pohodila hlavou a zvedavo povedala.,,Vravela si niečo?Nešumela si?",opýtala sa ma s údivom a ja som sa na ňu veselo usmiala.Začala sa pomaly prejavovať.Večer to musím povedať Visterovi.

Sedela som v kuchyni a čakala.Dnes mám ísť do školy.Mama mi povedala,že sa ta naučím veľa vecí.Na sebe som mala fádnu uniformu a vedľa mňa ležal kufor plný vecí.V dome bol zmätok a ja som nehybne sedela na botníku.Ocko mi priniesol malý prívesok a otvoril ho.Boli v ňom fotky mojich oboch rodičov.,,Dávaj na seba pozor a nezabudni na nás.",povedal s vážnou tvárou a ja som sa musela zasmiať.,,Ako by som mohla na vás zabudnúť?",položila som otázku na pre mňa nezmyselnú vetu.Vyšli sme von a kráčali prázdnou cestou smerom k lesu.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama