Müslinko Corny Toel profil
9. srpna 2012 v 19:13 | malý veterný mlynček
|
Tytil Teressi Taylor predtým Müslinko Corny Toel
Müslinko Corny Toel
... študent ... Lunarius ... elf ...
Narodil sa na okraji silného, napriek tomu mladého, lesíka neďaleko širokých plání bielych čried andalúzských koní. Bolo to v malom schátralom domčeku pri širokom dube, ktorý sa rok čo rok rozrastal. V podstate v živom dome. Pozoruhodnosť tohto miesta bol vodovod, ku ktorému sa viaže jedna historka. Priviedol ho sem jeho otec, keď sa pri jednej lukostreleckej potýčke, kedy sa jeho otcovi spolu s dobrým kamarátom, im podarilo streliť jeden zo šípov do žírneho a pramenitého kameňa. Vytryskla z neho voda. Tento nález oboch kamarátov veľmi petešil, no s nadchádzajúcim dňom vyvstala aj otázka, kto si na tomto mieste račie dom postaviť.Rozhodlo sa to po troch hrdinských dňoch veľmi napínavého a vyrovnaného súperenia v turnaji kameň papier nožnice. Asi si už domyslíte ako sa turnaj skončil, keď sa Müslinko v tomto dome narodil. Raz, keď už mal Müslinko okolo jeden a pol rôčka a pribatolil sa k orničke lentilkovej, zatriasol maličkou vetvičkou lentilkovníka tak silno, že spolu s lentilkami spadli na zem lengtilky, malé svetlušky s rôznofarebnými zadočkami, ktoré sa len pred pár dňami zakuklili. Müslinko na ne pozrel svojím prostoduchím lačným pohľadom a natiahol malú rúčku, keď sa už skoro dosýta napapal, pričom nezabudol pojesť aj pár zakuklených lengtiliek, jeho otecko skĺzol pohľadom na svoju ratolesť v záhrade pod orničkou lentilkovou.
Müslinko bol tentoraz o niečo starší, no ešte stále sa mohol oddávať detským radovánkam na lúkach. Len tak si pobiehal medzi steblami trávy a raz za čas si bohémsky ľahol, pričom nezabudol ako vandalský elf popučiť všetko pod sebou, a zavrel oči. Nikdy si nevedel ľahnúť tak, aby nad všetkým živým levitoval a prašná zem bola na jeho vkus, dieťaťa machovej kolísky, príliš tvrdá a nevľúdna. Ak mal niekde pobudnúť dlhšie, tak to muselo všetko dýchať a žiť. Vždy sníval, že raz bude mať krásneho bieleho andalúzskeho koňa. A ľaľa, jedného krásneho dňa, keď si bohémsky vylihoval so slamkou trávy v ústach, tak pred ním kôň zo zeme vyrástol. No milý Müslinko ani brvou nepohol, mysliac si, že to len vetrík svojím šelestením si z neho srandu robí. Oči vypúlil, až keď Vlasovák Zmetika hurónskym hlasom naň zaerdžal. Vyskočil zo zeme a hybaj ho sa zoznamovať s novým kamarátom. Aké bolo veľké prekvapenie jeho otecka, keď musel Vlasovákovy z hrdého rodu Zmetikovcou luxury stajňu vystavať. Dokonca sa tam nachádzalo aj vedro s vodou a Müslinkove staré jasličky, ktorých sa len veľmi ťažko vzdával, a to len preto, že boli pre Vlasováka. Z domova vycestovali spolu, Müslinko na Vlasovákovom chrbte, takmer bok po boku. Na podnet svojho otca sa rozhodol zaklopať na brány Belfirinu a naučiť sa všetky čary lesného sveta, ktoré mu teraz síce už starí no napriek tomu nie encyklopedicky vzdelaný otec ukázať nevedel alebo na to nemal dostatok síl. Nechajúc za sebou lengtilky a lentilky, vezmúc si len malé vrecúško s týmito tvormi si rozložil malú kôpku svojich "švestiek" v malej skrinke pri posteli.