close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Julieta Pantalej- profil

25. srpna 2012 v 21:13 | malý mlynček veterný |  Ostatní
Povaha a výzor

Malé dievča,oveľa nižšie než jej rovesníci s výraznými pehami a zelenohnedými očami nevidieť tak často. Okrasu jej robia aj jej dlhé hnedé kučeravé vlasy

História

V malom domčeku v lese na juhu Poľska sa v malom domčeku v Tatrách narodilo dievčatko. Volá sa Julieta.

Stručné a sterilné, ako ten večer. Len obyčajné poobedie na jar, keby sa už slnko nepozeralo na oblohu, no všade bolo ešte stále všetko vidieť. U dvoch skromných rodičoch v skromných podmienkach. Ako čarodejnícka rodina neboli nejako svetoborne bohatí no čarami si dokázali vždy na všetko vystačiť. Postavili si domov, začarované fotografie vešali po stenách. Na každej z nich na vás niekto kýval.

Nebol to dom pre žiadneho mukla. Pre nich boli dvere vždy zamknuté a utajené, kým ich Julietina mamička alebo otecko nepozvali dnu a neuvarili im horúcu kávu. Julieta mala rada všetky deti a chodila sa s nimi aj hrávať na lúku, alebo sa s nimi krútila na kolotoči na ihrisku. No niekedy od nej deti aj utiekli, pretože nie vždy sa jej podarilo utajiť kým je. Občas sa začali okolo nej vznášať listy v jeseni,alebo sa nejakým nedopatrením začali všetky čiapky vznášať. No skeptizmus muklom nikdy nedovolil uveriť pravdu, ktorú im ich deti hovorili. Aj takýmto spôsobom ostávala táto rodina v bezpečí pred moderným spôsobom inkvizície.

Vráťme sa však späť k fotografiám. Nad kozubom boli zoradené všetky fotky, na ktorých sa šťastne usmievala a držala v ruke nôž. Len raz do roka sa jej takáto nebezpečné vec dostala do rúk. A to na jej narodeniny. Rodičia jej vždy upiekli veľkú tortu a napísali na ňu najlepsze życzenia. Pod nápisom sa vždy slnilo číslo.

Fotky však patrili len jej,mame a ockovi. Neboli na nich nijaký iný ľudia, ako keby nikto iný do ich života nepatril. Najčastejšie tam však bola naša malá manekýnka. Ako sa okolo nej vznášajú listy, s púpavovým vencom na hlave,alebo s čokoládou v rukách a na ústach. Julieta mala veľmi rada čokoládu. Bola to jej najmilšia sladkosť.

Mamička a ocko mali nad posteľou svoju svadobnú fotku. Vždy si k nej Julieta prišla sadnúť a predstavovala si, že keď vyrastie, tak aj ona bude mať svadbu, krásne dlhé svadobné šaty,bude sa volať mamička a nájde si aj ocka, ktorý ju bude veľmi ľúbiť a urobí jej bábätko. A potom mu postavia kolísku a Julieta mu ako dobrá mamička bude spievať na dobrú noc a ocko bude rozprávať rozprávky. Presne ako Julietiný rodičia. A ona si samozrejme zavesí na posteľ takú istú fotografiu, len tentoraz na nej bude ona.

Jilietta sa chodila hrávať s deťmi
Nikto nevedel ako, no Julieta vyrástla príliš rýchlo. Už bola veľké dievčatko a o týždeň mala mať jedenásť.Prišiel nám dopis, ktorí sme už očakávali, no dúfali sme, že naše dievčatko ešte ten nejaký rôčik pobudne s nami. No bolo na čase, aby sa šla učiť. Sama, bez žiadnej pomoci. Na narodeniny jej darujeme fotoalbum, aby sme jej tak nechýbali.


alebo...

Povaha

Letmé a svietočné stretnutia s bytosťami bývajú vo väčšine prípadoch tiché a mlčanlivé.Jemne povzbudivé nadvihnutie kútikou úst má v jej prípade signalizovať prívetivosť a sklopený zrak zdržanlivosť.Rada spríjemňuje búrkové dni svojím labutím úsmevom a tônistou nehybnosťou pier.Stále sa usmieva,aj keď občas sa jej stane,že netaktne mlčí na položenú otázku.
Rada sa hrá na zemi v blátených mlákach.Pozoruje ako voda špliecha a veselo sa pri tom smeje.Jemne sa vlní a leskne sa.Každá kvapka vynesie z mláky pastelovú dúhu.Inokedy si ticho sadne do vysokej trávy s bielym veľkým klobúkom na hlave a spí.Rada si sama pospevuje a jemne sa hojdá v rytme pomalých melódií a spokojne sa pri tom usmieva.
Ticho sa túla s cestovnou porcelánovou súpravou a vreckom suchých lístkov polozeleného čaju.Pomaly plynie okolím a sama sedí v tichosti pod košatým bukom. Nálevy sa jej postupne zlievajú.S každou lapáliou sa ticho a s úctou zoznámi a s obľubou ju vráti svojmu miestu.

História

V malom domčeku v lese na juhu Poľska sa v malom domčeku v Tatrách narodilo dievčatko. Volá sa Julieta.

Stručné a sterilné, ako ten večer. Len obyčajné poobedie na jar, keby sa už slnko nepozeralo na oblohu, no všade bolo ešte stále všetko vidieť. U dvoch skromných rodičoch v skromných podmienkach. Ako čarodejnícka rodina neboli nejako svetoborne bohatí no čarami si dokázali vždy na všetko vystačiť. Postavili si domov, začarované fotografie vešali po stenách. Na každej z nich na vás niekto kýval.

Nebol to dom pre žiadneho mukla. Pre nich boli dvere vždy zamknuté a utajené, kým ich Julietina mamička alebo otecko nepozvali dnu a neuvarili im horúcu kávu. Julieta mala rada všetky deti a chodila sa s nimi aj hrávať na lúku, alebo sa s nimi krútila na kolotoči na ihrisku. No niekedy od nej deti aj utiekli, pretože nie vždy sa jej podarilo utajiť kým je. Občas sa začali okolo nej vznášať listy v jeseni,alebo sa nejakým nedopatrením začali všetky čiapky vznášať. No skeptizmus muklom nikdy nedovolil uveriť pravdu, ktorú im ich deti hovorili. Aj takýmto spôsobom ostávala táto rodina v bezpečí pred moderným spôsobom inkvizície.

Vráťme sa však späť k fotografiám. Nad kozubom boli zoradené všetky fotky, na ktorých sa šťastne usmievala a držala v ruke nôž. Len raz do roka sa jej takáto nebezpečné vec dostala do rúk. A to na jej narodeniny. Rodičia jej vždy upiekli veľkú tortu a napísali na ňu najlepsze życzenia. Pod nápisom sa vždy slnilo číslo.

Fotky však patrili len jej,mame a ockovi. Neboli na nich nijaký iný ľudia, ako keby nikto iný do ich života nepatril. Najčastejšie tam však bola naša malá manekýnka. Ako sa okolo nej vznášajú listy, s púpavovým vencom na hlave,alebo s čokoládou v rukách a na ústach. Julieta mala veľmi rada čokoládu. Bola to jej najmilšia sladkosť.

Mamička a ocko mali nad posteľou svoju svadobnú fotku. Vždy si k nej Julieta prišla sadnúť a predstavovala si, že keď vyrastie, tak aj ona bude mať svadbu, krásne dlhé svadobné šaty,bude sa volať mamička a nájde si aj ocka, ktorý ju bude veľmi ľúbiť a urobí jej bábätko. A potom mu postavia kolísku a Julieta mu ako dobrá mamička bude spievať na dobrú noc a ocko bude rozprávať rozprávky. Presne ako Julietiný rodičia. A ona si samozrejme zavesí na posteľ takú istú fotografiu, len tentoraz na nej bude ona.

Nikto nevedel ako, no Julieta vyrástla príliš rýchlo. Už bola veľké dievčatko a o týždeň mala mať jedenásť.Prišiel nám dopis, ktorí sme už očakávali, no dúfali sme, že naše dievčatko ešte ten nejaký rôčik pobudne s nami. No bolo na čase, aby sa šla učiť. Sama, bez žiadnej pomoci. Na narodeniny jej darujeme fotoalbum, aby sme jej tak nechýbali.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama