close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

FRPG- 24.3.2012

19. srpna 2012 v 17:47 | malý mlynček veterný |  Noa Greiwick
Noa Greiwick a rewoarčania

*Po dnešnom incidente s chodením po lakťoch a hľadaním pokladu - nepokladu, sa opäť vracia na pobrežie. Lenže teraz nikoho konkrétneho nehľadá, alebo aspoň nie jeho. A už ani poklad. Teraz ide priamo za nosom a priamo na určené miesto. Trochu viac pri stromoch, ale stále na piesočnatej pláži. A prečo? Predsa párty. Už dlho žiadnu nezorganizovali. Nejaké to jedlo a pár priateľov jej určite prijde vhod. Hlavne, keď sa ich bude musieť pomaly zriecť, alebo aspoň z istej časti. Nebude s nimi tráviť toľko času ako doteraz a to ju dosť mrzí. Možno by mohla opäť prepadnúť... Alebo urobiť nejaký obrí prúser. Ale to by jej už mama zrejme neodpustila. *

*Zaspato zazíva a obzerá sa okolo seba. Okále vypučené napriek tomu, že pred pol minútou ešte chrápala ako hipogryf. V postieľke, ktorá je v kabinete jej maminky sa cíti stiesnene. Veľa, príliš veľa ružovej, ktorú tak neznáša. Ešte je maličká, no už teraz vie, že bude inklinovať k inej farbe ako tejto cukríkovej. Neuvedomuje si, že v miestnosti nik nie je, zoberie hrkalku, škúliac ju hypnotizuje a rozpráva sa s ňou.* Kuaaag.. h.* vopchá si ju do úst a rukou buchne do postieľky. Zľakne sa vlastnej činnosti tela. Náhle si uvedomí, že je tu sama. Preto začne kvičať.* Eeeeeeh! Eee!* nahnevaná od zlosti sťa medvedí brumot.*

*Pozerá sa na hodinky, pozerá sa cez okno. Hodinky,okno. A deti? Kde sú jej Rewoarčania? Vyskočila a znova sa pozrela na hodinky * Prepánakráľa * vyletela z kľubovne ako keby mala vrtuľu v zadku (A) Veď dneska sa dohodla s Rewoarčanmi, že niečo spolu na pobreží podniknú. A už je najvyšší čas ísť. Prečo musí vždy meškať? Tak aj to je pravda, že najlepšie na koniec ale vždy? Zase taká dobrá nemôže byť. Ale zrazu v strede chodby zastala. Tresla si po čele * Effie! * otočila sa bežala ku kabinetu. Sľúbila Eff, že jej dneska postráži dieťa. Skoro na to zabudla. Celá zadychčaná vidí lístok na dverách Prepáč Lilly ale musela som súrne odísť. Malá Bompari spí. Keby bol nejaký problém tak vieš kde ma nájdeš. Ďakujem za postráženie s láskou Effie. Odtrhla lístok a vošla. Malá plakala. Predtým nič nepočula tak sa len teraz musela zobudiť. Zobrala si ju na ruky * Ale malá Bompari. Ako zvláštne meno máš. * pohojdávala ju v rukách aby sa ukľudnila * Čo povieš keby sme šli na prechádzku za Reworčanmi? * usmiala sa a zobrali si deku z postielky. Predsa nie, že prechladne. To by ju Eff z kože odrala *

*Pozbierala všetky veci okolo seba a vyniesla to všetko von, pred izbu. Hádam to všetko odnesie. Pred dverami si to ešte rozmyslela a tie siete si radšej omotala okolo šiat, aby ich nemusela nosiť v ruke. Vezme tri udice, ktoré sa im povaľovali doma na povale a zamieri k pláži. Už sa v celku tešila na tú veľkú párty, pretože na mori ešte nič také nerobila. Ale hádam sa tie udice využijú. Pochvaľne sa usmeje na počasie, pretože sa dnes ešte stále drží a nijako ich neohrozuje. Uberá sa smerom po piesočnej pláži, hľadajúc naplavené drevo, kde by mohla niekoho nájsť.*Ahoj.*Zakričí na prvého človeka, ktorého zbadá na pláži a len keď príde blyžšie spozná Salome.*

* Obzerá sa okolo seba a dá sa povedať, že nikoho nevidí. Teda zatiaľ. A tak začne premýšľať nad tým, či čiste náhodou nemá nejak pomýlené dni. Čo ak je mimo? Nebolo by to prvý krát, čo nemá pojem, v akom dni či čase sa nachádza. Až potom, keď uvidí dobre známu tvár, spolužiačku Nou, pousmeje sa. Predsa len asi nebude tak mimo. * Ahoj, čo to so sebou nesieš? * Zaujíma sa o tie udice. Je jej jasné, čo to je, len nevie či s tým reálne mieni niečo loviť, alebo to má skrytý zmysel. *

*pozbiera si veci ktoré si prichycstala na tú veľkú neočakavanú alebo skor očakávanú párty..skontroluje či má plavky, jedlo a obzerá sa čo by mohla vziať*áh jasné!*zhíkne zamieri ku skrini a chvílu sa tam prehrabuje*mám to!*povie natešnee vezme sieťku a volejbalovu loptu , vezme svoju tašku a vyjde zo svojej izby.dúfa, že by sa možno mohli trohu pobaviť...vyjde z akadémie a namieri si to k pobrežiu .. príde na pobrežie..zbadá tam nejakých ludi...možno neznámych a možno známych..príde a zbadá žltú vlajočku..to budu asi oni.. dve neznáme dievčatá ktoré ani nepozná..odkašle si*ehm ahojte som tu správne??*opýta sa s úsmevom*

*Keď jej metóda revania pomáha vždy, prečo by nemala teraz? Hľa ho, vyššie sily pre práva kojencov ju vypočujú a zošlú do miestnosti dospelú dušu. Opäť má také zlaté vlásky! Teraz ju však neláka ich dávať do úst, keďže sa pred nedávnom skoro zadusila. Vzatá na ruky sa začne škeriť. Pohojdávanie ju upokojí na toľko, že len pozoruje črty tváre človeka, ktorý sa práve postaral o zmenšenie rizika ukričania hlasiviek. Teda, ak ju ničím nenaštve tak určite. Teraz nemá prečo, tak sal en škerí.* brrrrrr.* hrá sa s ústami pričom vydáva zvuk štartu nejakého divného stroja.*

*Opatrne a pomaličky ide s malou Rochesterou v ruke. Bojí sa, že by jej mohla nejako ublížiť alebo nebodaj pri jej šťastí jej vypadne z ruky. Predsa už veľmi dávno nedržala dieťatko v ruke. Ale táto malá je neskutočne krása. Ružové líčka a ten úsmev...bude krásna po maminke. Keď vydáva roztomilé zvuky sa len usmeje * Si zlatučká. Dúfam, že budeš raz Rewoar * ktovie či ju ešte dožije. Už sa blížia k pobrežiu a z diaľky už vidí nejaké postavy. Takže už sú tu * Tak a teraz pojdeme za žltými detičkami a budeme sa spolu hrať dobre? Ti ich všetkých predstavím * brnkla jej po nose. Ako sa blížili spoznávala ostatných. Bola tu jej verná Salomka spolu s Nou a Evelyne. Jej nová prváčka. * Tak už ste tu * zvýšila hlas. Až potom si uvedomila, že v ruke má stvorenie, ktoré je asi háklivé na zvýšenie hlasitosti * Priniesla som vám návštevu. Dneska s nami bude aj Bompari * a pozrela sa na malú nezbednicu v jej rukách *  

Dúfala som, že si zarybárčime. Síce som to nikdy nerobila.*Zatvári sa ako muzikant a dúfa, že sa tu zjaví nejaká kompetentná osoba, ktorá to bude skvele zvládať.* Ale ak by sme ryby nechytali, tak by bolo dobre, keby niekto priniesol občerstvenie.*Podotkne s úsmevom a prstom na perách a rozhodne sa, že všetko odloží do piesku, kým to nebudú potrebavať. Odmotanú sieť položí na udice a kým sa stihne rozkecať, tak príde nová prváčka, ktorú ešte nestihla stretnúť.*Ahoj. Vitaj.*Usmeje sa, snažiac sa tváriť čo najpriateľskejšie. Keď príde ich vedúca s malým dievčaťom, tak im vyjde v ústrety a podá Bobmpari ruku.*Ahoj. Ja som Noa. Teší ma Bompari.

Aha, to znie ako dobrý nápad, ale tiež som to nikdy predtým nerobila. A keďže som povestná svojou úžasnou šikovnosťou, radšej to asi nechám na niekoho schopnejšieho. * Pousmeje sa. A už už si chce sadnúť do piesku, keď ich obe osloví nejaké neznáme dievča. S poloúsmevom sa na ňu pozrie. Do toho stihne prísť aj Lilly s nejakým malým balíčkom, očividne živým. * Ahoj Bompari, ja som Salome...ale pokojne ma môžeš volať Salonka alebo Saláma, som zvyknutá * mrkne na bábätko, ako keby jej mohlo rozumieť. *

*Momentálne ma chuť na každého vyplazovať jazyk. Čoby len chuť! Nikdy neostane pri chuti ale pri ukájaní. Vyplazený jazyk ju nemrzí, je to prejav šťastia alebo má niekto iný názor? Dievčina jej čosi hovorí a ona zamyslene počúva všetky slabiky, intonáciu, tóny. Nerozumie jej. Ale stačí milostivý hlas a ona je hneď spokojná. Dnes sa jej akosi množia pred očami noví ľudia. Asi to bude tým, ako ju maminka pobozkala ráno na čelo a zamávala labkou. Ale kde je tato? Ten, ktorý vždy hlasom ako ručanie jelení v ruji zahlási "Bompari, moja Bompari." Ona sa následne musí smiať z jeho divného hlasu. Veľmi divného. Keď sa jej dostane do rúk akýsi prst, ihneď si ho vopchá do úst. Cmúľa Noin prstíček bez toho, aby rozumela, čo hovorí. Ďalšie dievča povie podobné slovo na B, ktoré opakujú všetci. Ó, ako veľa ľudí! Musí sa predvádzať.* H. Brrrrrrrrm.

*pozrie sa na všetky dievčatá aj na malé dievčatko na rukách predpokladá ich veducej..potom sa usmeje a pozrie sa na Nou*Ahojte, Ja som Evelyne*pozrie na všetky dievčatá s usmevom položí svoje veci na zem a usmeje sa...je tu nová a nevie či ju všetci prijmu...tak sa len pozerá ako sa všetci zoznamujú a opatrne s a priblíži k malému bábätku*Ahoj krpec*zasmeje sa a pozerá na jej výrazy tváre a ksychty ake nahadzuje... spokojne sa usmeje.. ked si predstaví ze bola tiez taká mala..tak sa susmevom pozrie na more*Sme len tolký? už nikto nepríde?*opýta sa a poobzera sa dookola či niekoho nezazrie*

*Vedela, že nebude s Rewoarčnami žiadny problém keď prinesie malú k nim. Všetci boli radi a milo sa s ňou zoznamovali. Usmiala sa na nich pričom si malú pohojdávala v rukách * Tak čo moji? Čo dneska podnikneme? * poobzerala sa. *Už asi nie Evelyn. Ale nevadí veď sa zabavíme aj toľkíto. * odpovedala na jej otázku a pritom ju napadalo množstvo nápadov ale nechá priestor nech sa vyjadria * Ja sa do toho moc nezapojím, keďže tu malú treba rozmaznávať. Však? * potriasla hlavou a vlasy jej padali do tváre. Trošku ju pošteklia * Rozmýšľala som nad piknikom ale keďže vaša vedúca je moc sklerotická * trošku sa začervenala * tak som zabudla priniesť jedlo. * uškrnula sa * Ale čo poviete na nejaké súťaže. Za čo by ste samozrejme dostali nejakú sladkú odmenu. A mohli by byť napríklad súťaž v potápaní alebo súťaž v stavaní hradu v piesku? Čo vy na to? * usmiala sa na svoje deti. Nie sú také malé ako Bompari a nie sú ani jej ale považuje ich za rodinu. Za jej jedinú rodinu * Tajnička

*Prekvapí ju, keď ma naraz prst v niečích ústach, no zasmeje ja, a keď jej Bompari pustí z úst prst, tak si ho utrie do šiat.*Teší ma Evelyn.*Zamyslí sa nad sladkou odmenou, no potom si spomenie, ako vedúca spomínala, že nič nedoniesla. No napriek tomu ju neprejde chuť súťažiť. Už dávno nič podobné nerobila.*Poďme stavať hrady!*Povedala nadšene a radostne. Spomínala si na posledné takéto aktivity a teraz jej prišli všetky tie veci veľmi zábavné. Už si ani nevedela poriadne spomenúť, ako ten jej hrad vyzeral, ale vedela, že jej ho niekto zbúral. *

*pozrela sa na ich vedúcu a usmmiala sa.bola rada , že aspon niekto spozoroval jej otázku a potom sa nadšene usmiala...ten nápad sa jej páčil..aj ked po skúsenosti s Lusiou sa bála trošku vody.. milovala potápanie.. plávanie už menej.. ale potápanie mala velmi rada... stavanie hradu v piesku este neskúšala, ale ved všetko je raz po prvý krát..*Aj mna teší Noa*prehodila vlasmi *bud hrady alebo potápanie*navrhne ona a s potešením si vypočuje dalsie návhy.. v tom sa pozrie na hodinky*ach nie*povie smutne..prečo sa stale musi niečo diať ked ona sa na tom nemoze zúčastniť*prepáčte mi to,ja nemozem sa dlhšie zdržať..dúfam,že nabuduce tu čas strávim s vami,prepáče*povie vezme svoje veci*naozaj musím ísť, dúfam že nabuduce mi to vyjde*poberie sa z pobrežia*Ahojte*zamáva im ešte*

*Keby ostala od rána vo svojej melancholickej náladičke a nevytrhla by ju z nej tá neznáma známa, tak sa teraz takto nenadchne. Lenže ju to normálne nenormálne poteší. Hneď si kľukne k piesku dosť blízko vody a začne pracovať s tým mokrým. * Pridá sa niekto ku mne, Môžeme postaviť nejaký veľký spoločne... * Navrhne kolektívne. Možno by potom dostali viac sladkej odmeny, keby to bolo honosné. A čím viac rúk, tým lepšie nie? Všimne si však, že jedna osôbka ich už opúšťa. * Tak sa maj... zase nabudúce...* Pousmeje sa a zase sa ide venovať mokrému piesku. Je to jasné a potvrdené, je dieťa. Ráno chodila po lakťoch a hľadala poklad a teraz stavia hrad z piesku a ešte s takým obrím nadšením. Mala by sa dať liečiť. Jednoznačne. *

*Obrovské veľké hlavy okolo nej, čumiac na ňu, nádhera! Cíti sa vo svojom živle a preto sa začne rehotať. Detský smiech sa odráža od okolo stojacích a vytvára dozvuk. čosi ako ozvena ,ale platí to len pre vzdialenosť prekážky menšej ako 17 metrov. Celá sčervenie snažiac sa spraviť im darček. Možno sa tomu ktosi poteší.* Ih!* vydá divotvorný vzduch a vtedy je to jasné. Obsah plienky obsahuje krásne voňavé čudo, ktoré môže poslúžiť na mnoho vecí! * Kugggi.* povie radostne, no potom jej začne teplo v plienkach už aj celkom vadiť.*

*Dúfala, že sa im jej nápady budú páčiť. A už len nechá na nich čo si vyberú. Možno zrealizovať aj obidve ona by bola len rada. Nechala im čas nech si rozmyslia a zatiaľ sa hrala s malou Bompari. Zvláštne meno ako nejaký cukrík (A) * Tak čo ty? Páči sa ti tu medzi nami? To sú pekné tety však? Máme aj pekných chlapcov ale tí teraz neprišli. Ale keď budeš vätčšia tak ta s nimi zoznámim * usmiala sa. Bavilo ju starať sa o dieťa. Vie si predstaviť, že by mala vlastné. Ale s kým preboha? Keď Evelyn musela odísť sa smutne usmiala sa zakývala jej jednou rukou pričom na druhej držala malú. Ale vtedy zrazu zacítila závan.. ehm vôni ruží asi nie. Pozrela sa na malú * Ty nezbednica * začína ju z toho štípať aj oči. * Ešte štastie, že som si zobrala tvoju tašku * usmiala sa. Snažila sa čo najrýchlejšie vybaliť potrebné veci to znamená deku,plienku a utierky. * 

*Pridá sa k Salome a pomôže jej zhŕňať na kopu piesok, aby mali z čoho hrad postaviť. Je to veľmi ťažká robota a Nou veľmi poteší, že sa im podarí dať na jedno miesto takú veľkú hŕbu piesku.*Mohli by sme urobiť taký obrovský palác aj s krásnou záhradou.*Navrhne Salome, keď sa hrabú v piesku. No Evelyn ich stihne opustiť skôr, ako stihnú niečo spoločne postaviť.*Ahoj Evelyne.*Zakričí za dievčaťom a dúfa, že sa stretnú aj nabudúce. Potom svoju pozornosť opäť obráti späť ku kope piesku a okolo kopy postaví malý múrik, ktorý ohraničí celý hrad.*

* tiež zhŕňa piesok na kopu. Keď toto celé skončí bude celkom určite celá od piesku a bude ho mať totálne všade, prakticky to nenávidí, ale nenechá si túto zábavu ujsť. Už len pre tú sladkú odmenu, no nie? A keby teraz súťažili, aj tak si veľmi nezasúťažia. Veď sú dve, to nie je adrenalín. * Súhlasím... postavím palác pre malú Bompari * zase sa pozrie smerom k vedúcej a dieťaťu, ale tentoraz sa trošku uškrnie. Nechcela by byť v Lillynej koži. Začne z veľkej kopy ničovatého piesku ohraničeného hradbou, ktorú postavila Noa, formovať niečo ako budovu. Akési tie vežičk už doladia spolu, to je najťažšia práca. *

*Potmehúdsky sa usmeje. Už vie presne, čo nasleduje! Holá dupa, holá dupa! Aspoň sa prevetrá. Nechce byť deň, noc zabalená v teplom oblečení, ktoré jej je na prd! Jednoducho chce cítiť voľnosť, ktorú jej môže dodať len čerstvý vánok bijúci po zadku.. len nie do zadku! Tá teta vôbec nie je nahnevaná? Skvelé! to sa bude pri nej pokakávať viac. Ešte nik sa nepotešil z jej darčeka. Prvýkrát to vyzerá nádejne! Zasa započuje to často opakujúce sa slovo na B, ktoré sa v jej prítomnosti používa.. takmer non stop.*

*Malú položí na deku a dá jej dolu plienku s plným h... s plnou hrôzou. Nepovažuje sa to za znečisťovanie prostredia? Vybere si aj utierky a poutiera zadoček. Keď už vyzerá a aj vonia ako bábätko si k nej sadne *Trošku ti necháme slobodu čo povieš? * pamätá sa, že to milovala. Byť slobodná. Pričom jedným očkom sleduje Salome a Nou s akou radosťou stavajú hrad * Počuješ? Salomka a Noa ti postavia hrad. Budeš princezná * znova ju brnkla po nose. * a už stačilo voľnosti * dala jej plienku a znova si ju zobrala na ruky * Už spokojná princeznička? * usmiala sa a prešla s ňou k babám *

*Dokončí malé hradby, ktoré obopínajú celé mesto, no potom kúsok z nich zbúra.*Myslíš, že sa tadiaľto bude dať vojsť dovnútra?*Opýta sa, no už viac neplánuje opravovať bránu, pretože sa jej podarilo postaviť dva vkusné stĺpiky po oboch stranách. *A môžme tam urobiť veľké nádvorie plné kĺzačiek a hojdačiek. Aby keď Bude Bompari veľká sa mala kde hrať.*Pomôže Salome s vyhladzovaním fasády hradu, ktorá sa jej zdá po chvíli sústredenej práce dostatočne rovná, taká na ktorej by mohli aj obrazy vysieť.* Kde môžem urobiť okná?* Opýta sa a pozrie na kopu piesku bez okien a dverí a vežičiek.*

* Ani nevedela, že stavanie hradu z piesku je tak upokojujúca činnosť. Keď bude mať najbližšie nervy v kýbli, príde sem a bude pekne krásne stavať hrady...a toľko, koľko bude treba aby sa upokojila. Úžasný plán. Tisíc bodov. * To nádvorie s kĺzačkami znie úžasne... akurát neviem či to zvládneme * Neverí svojim stavbárskym schopnostiam. * Kdekoľvek, nech je tam veľa svetla * Pousmeje sa a ide sa pustiť do ozdobovania vežičiek a striech. Prikladá tam mušličky a riasy a tak nejak. *

*Leží na akejsi dosť teplej veci s holým zadkom. Snaží sa prevaliť na druhý bok, ale jej bachýř nepovoľuje žiadne zakázané uvoľnenie. Kope silno nohami, až kým sa jej dievčina opäť nesnaží dať plienku. Potom sa rozkope ešte viac ako vystihuje slovo silno. Nakoniec sa uspokojí s tým, že musí mať plienku. Asi by mala častejšie vykonávať potrebu, nech je častejšie bez plienky. Keby len Bompari rozumie. Ona nikdy nebude princeznička! Ona bude rytier alebo čosi podobné. Možno i drak.. už len nech dorastú chápadlá.*

*Už sa začína stmievať. Že by tu už boli tak dlho? Vôbec sa jej to tak dlho nezdalo. S tými Rewoarčanmi tak čas beží. Sledovala ako stavia hrad a musí uznať išlo im to vážne dobre. Ale už je asi čas ísť * Vy ste ale šikovnice. Bompari bude mať krásny hrad však? * trošku potriasla malú v rukách * Ale už je asi čas končiť. Mala by som malú odniesť naspäť lebo ma ešte Effie zabije, že som jej uniesla dieťa. A to by ste stavali potom mne celu * usmiala sa. Zobrala si tašku a zavesila na plece. * Ďakujem baby, že ste prišli a hádam ste sa aj vy trošku zabavili. * otočila sa im chrbtom. Vtedy jej to napadlo * A jasnéé skoro som zabudla. Chcete asi tie odmeny čo? * potmehúcky sa na nich usmiala *

*Začne sa špárať jedným prstom v tej krásne vyhladenej fasáde. Až jej je miestami ľúto, že ju musí narušiť, al ev hrade musí byť veľa svetla. Všade kam sa len dá vtesná malé okienko, ktoré nie je väčšie ako škatuľka od spiniek. Obíde celý hrad, aby sa lepšie pozrela, či nie je niekde ešte voľné miesto, kde by mohla vtesnať okná.no nenaskytol sa jej už žiaden pohľad na nenarušené steny.*Ooo, tá strecha je veľmi pekná.*Povedala pri pohľade na to, čo stihla spraviť Salome. Až keď ich vedúca nadhodí, že by mali už končiť, tak si všimne ako je už neskoro.*Niečo sladké by som neodmietla.*Nadhodí medzi rečou a usmeje sa pri predstave sladkostí, ktoré má veľmi rada. Zatiaľ si pozbiera všetky čeriesla, ktoré so sebou priniesla.*

* Trpezlivo pracuje na strechách a potom sa pozrie na okná. Je ich skutočne veľa. * Je to brilantné. * Postaví sa od hradu a začne si ho obzerať z väčšej diaľky. * Sme proste trieda * musí sa i ju proste pochváliť. No Lilly má pravdu, je neskoro, mali by sa pobrať. A už aj chcela ísť, keď ju zastavila jej maškrtnícka časť, ktorá sa občas vyplaví na povrch. * Noo, nebudem protestovať proti dobrej sladkosti. * Zatvári sa nevinne ako anjelik, ako vždy *

*Usmievkúvala na nich. Že by im nič nedala a dobroty si nechala pre seba? Ale nie to ona nedokáže spraviť. Veď to sú jej zlatíčka. * Tak dobre mno. Chcela som si to nechať pre seba ale keď mi to nedoprajete čo už s vami * zasmiala sa až sa zatriasla aj malá. Vytiahla si z vrecka klúčenky a podala jednu Salomke a jednu Noi. Čakala na ich reakcie. Ale nechce ich už dlhšie naťahovať * Sľúbila som vám dobrotu tak tu ich máte. Vyzerajú ako prívesky ale nie sú to len jednoduché prívesky. Keď budete mať chuť na nejakú dobrotu tak stačí vysloviť jednoduché zaklínadlo a zmení sa vám na úžasnú maškrtu. Tak dobrú chuť * usmiala sa na nich a zakývala. S Bompari na rukách sa vybrala k hradu * Páčilo sa ti medzi nami? Môžeš prísť aj inokedy. Ale teraz ťa zoberiem k maminke lebo ma vážne zabije * trošku ju postískala keď vstúpila do hradu *

*Mrví sa ako praženica v kuracej polievke, nakoniec si však nájde správne miestečko v lone dievčiny. Vlastne na rukách, na rukách.* Kuuuugi!* povie radostne a potom ešte dodá.* H.* pritisne sa k telu blonďatej víly a rozhodne sa chvíľku zotrvať takto v jej náručí, keďže sa pohybujú kdesi preč. Trošku to ňou trasie, no na dnes je s návštevnosťou očí na jej tvári spokojná. Už len spinkať a maminka. Jasné, maminka!*

*Sleduje vedúcu, očakáva, že si z nich bude trošičku strieľať, keď vyťahuje tie prívesky. Z toho sa predsa nenaje! Ani ona, ani Noa, ani nik! Teda, to si myslela až do jednej malej chvíle, ktorá nasledovala. Prekvapivo sa z prívesku naje, aj ona, aj Noa aj ktokoľvek. * Toto je úžasné... Palec hore * Usmeje sa. * Ja sa už tiež poberiem, dobrú noc... * Nie že by sa chystala spať, ale oni pokope sa už zrejme nestretnú, tak prečo nepopriať? * Aj tebe krpček * myslí Bompari. A pomaly jej na pobreží niet. *

*Vezme si malý prívesok a neveriacky naňho pozrie.*To je skvelé, takto nemusím nosiť plnú tašku sladkostí, ale len kľúče.*Poteší sa sladkosti, ktorú práve dostala.*Ďakujem. Určite ju využijem.* Prívesok si pripne na sieť, ktorú si omotala späť a vezme do rúk všetky udice, ktoré priniesla a nepotrebovali. Asi sa nabudúce nebude musieť až tak veľmi snažiť niečo priniesť.*Dobrú noc.*Povie všetkým a vyberie sa veselo smerom k hradu.*
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama