Noa Greiwick a rewoarčania
*Zadýchane vydychujúc, sa oprie o jeden zo stromov, aby opäť chytila dych. Jemný vietor jej rozfukuje vlasy a žĺte papierové stužky, ktoré ponechala na stromoch celú cestu až k búdke, aby každé jej drahé slniečko, ktoré by malo prestavbu búdky záujem našilo cestu až do cieľa. Je to vlastne hra, ako s tým pirátsky pokladom, len im nedala mapu... Odtiaľto už vidieť na lúke aj drevenú búdku s tučniakom., nadšene vykročí, brodiac sa vysokou trávou, aby preskúmala či tu ostala ešte farba z minula. Dnes ani výnimočne nezabudla zavesiť oznam v klubovni, kde upozornila. Že ktokoľvek môže doniesť niečo nepotrebné, na zariadenie rewoarského bunkru na neďalekej lúke. Teraz už len dúfať, že ju nájdu, a že vôbec niekto príde... * zdravím Fialová kravata! * Žmurkne na veselého tučniaka, s pruhovanou kravatou.*
*S dobrou náladou veselo poskakuje po chodníku po pobreží. Ani sama nevie čo ju zaviedlo práve sem. Keď si spravila tú domácu úlohu ktorú stále len odkladala a odkladala ju napadlo že by sa mohla niekde prejsť a jediné zaújmavé miesto bolo toto. Pomyslí si že na pobreží nie je taká zábava ako si predstavovala a napadne ju že by mohla navštíviť ten fakultný bunker. Nebola sícepri jeho stavaní tak usúdi že je konečne čas aby sa tam pozrela. Otočí sa na opätku a poskakujúc pokračuje smerom k bunkru.*
*Bola strašne rada, že aj dnes pôjde do lesa. Dúfala, že dnes príde k ich búdke viac Rewoarčanov ako minule. Naposledy tam bola ona ona, Salome a Vedúca. Nevedela sa dočkať, a tak bežala rýchlo do izby, aby zobrala nejaké tie veci do ich búdky. Potom si obliekla starú košeľu, a bežala s tými vecami dole schodmi. Skoro zakopla, ale trošku sa nadvihla krídelkami, a skočila na druhý schod. Potom bežala smerom k lesu, a všimla si, že po stromoch sú zavesené žlté mašličky.* Možno ich sem dala vedúca. *Usmiala sa, a nasledovala ich. Pomaly sa prebrodila cez veľkú trávu a korene stromov, až kým neprišla k búdke. No zatiaľ tam videla len jednu siluetu. A to bola vedúca. Podišla k nej, a zakývala jej.* Dobrý deň slečna vedúca. Dobrý deň tučniačik. *Usmiala sa na tučniačik na dveriach.*
*Vybehne z izby a prečíta oznamy na tabuli v klubovni.Koľkého je dnes?Zamyslí sa a po chvíli porovná dátumi.Takže to je dnes.Žlté stužky?...Prečíta si oznam ešte raz a dúfa,že tie žlté stužtičky,budú jej očiam dosť viditeľné,lebo tam netrafí.Síce jej orientačný zmysel je dostatočne silný,ale v živote v bunkri nebola,len o ňom zbežne počula.Vytiahla päty z hradu a ani tentoraz sa opäť nezastavila na nádvorí,aby tam pobudla.Vždy tadiaľto len prebehla a zamierila väčšinou na pláž,no v poslednom čase na lúku.Pri bráne našla prvú žltú stužku.Obzrela sa okolo,aby našla ďalšiu.Vysela na strome pri ceste.Asy to bol topoľ,tie boli sadené okolo ciest.Rozbehla sa k nemu.Slnko svietilo a Noa mala oblečené pohodlné sivé tepláky a obtiehnuté čisté tričko bez nápisu.Takto pokračovala hore cestou a zabočila do lesa cez lúku.Toto malo byť jej prvé fakultné stretnutie.Všetky doteraz zmeškala,alebo mala iné povinnosti.Prešla pomedzi stromi.Tu bolo stužiek viac a častejšie.Poľahky našla bunker.Na dverách bol nakreslený tučniak s kravatou.Noa zrýchlila a zamierila k tomu miestu.Už tam boli dvaja ľudia.*Ahoooj.*Skríkla ešte predtým,ako sa ocitla na malom priestranstve,kde bol bunker.*
Deň totálne na hovno*zamrmle si popod nos,keď otvorí dvere do svojej izby.Metne na posteľ mikinu a sadne si na stoličku*Nie,tentoraz si neurobím nič.Pôjdem do Tajomného pobrežia.Možno tam niekoho uvidím.*povie si.Trochu sa na stoličke ponaťahuje,postaví sa a hybaj von z dverí.Len taká otrhaná si ide na Tajomné pobrežie,kde možno svojím outfitom zo secondhandu pritiahne možno milión pohľadov,ale jej to nevadí.Na schody si tentoraz dala pozor,nestrepala sa na nich ako to má vo zvyku.Už je blízko pobrežia.Otvorí dvere a tam...*
*Kým stihne niekto prísť akurát vyberie z búdky farby a štetce, preskúmavajúc, či sa tam niečo zmenilo. Tašku so svojimi vecami a zvyškovými žĺtymi stužkami položí na zem, až to zahrkoce. * Tayra! * Zakýva jej už z diaľky, postupne otvárajúc viečka na farbách. Nič sa im nestalo, sú rovnako sýte a dokonalé, ako pred pár dňami, ani štetce nestuhli...* Vari tu neostaneme sami... * Ani nestihne dopovedať a už sa pri nich objaví ďalšia postava. Musí sa usmiať, eufória, že konečne urobia niečo ako širšia skupina z fakulty, ju teší... A ako veľmi! * Máte nejaké nápady dievčatá? * Vyhŕkne, obzerajúc búdku kritickým pohľadom.*
*Absolútne nevie kde by to malo byť. Pomyslí si že nabudúce sa radšej vzdá lenivosti a niekedy pôjde na dlhú obchádzku okolo celej školy a preskúma zatiaľ nepreskúmané. Na zozname potom musí byť aj okolie bunkru ktorý alenajskôr musí niekde nájsť. Asi po polhodinovom blúdení sem a tam jej zrak upútaniečo žlté- rozkošná stužka. Radostne zvýskne a pricupitá k nej pričom zakopne a nemala ďaleko od toho aby skončilana zemi. Našťastie udržala rovnováhu a dostane sa k mašličke. Keď sa rozhliadne okolo všimne si že ich je viac ako len jedna. Bude to asi niečo ako turistické značky. Vydá sa teda ostužkovanou cestou a po chvíli zbadá ten bunker. Zbadá tam už niekoľko študentov, medzi nimi aj ich vedúcu. S úsmevom sa k nim rozbehne.*Konečne! Ahojte!*Zachichoce sa.*
Doniesla som nejaké veci do búdky slečna vedúca. *Povie a položí na zem krabicu , ktorú doniesla.* Sú tam nejaké záclony, a je tam aj nejaký ten obrázok. *Začne to pomaly vyťahovať, veci z krabicu, a vojde do vnútra, otvorí malé okienko a začne ho utierať handričkou, ktorú si tiež doniesla zo sebou.* Malá otázka vedúca. Je tu niekde voda? *Vyjde z bunkra, a poobzerá sa okolo seba. Ale všade sú len samé stromy.*
*Je tu už ich vedúca,na ktorú sa široko usmeje.Obzrie si povyťahované farby,ktoré ležia okolo a Noa sa k ním skloní.*Môžem s niečím pomôcť?*Opýta sa a snaží sa vymyslieť niečo kreatívne.Povyťahuje z vrecka žlté malé gombíky,ihlu a niť.Potom šesť fixiek.*Priniesla som to,aby sme si mohli urobiť vlastné odznaky na vyzdobenie bunkru.*Nevedela,čo už majú a toto jej prišlo ako najnepravdepodobnejšie.Otočí sa k vedúcej,nech ona rozhodne,čo budú robiť ako prvé,ale ako tak pozerá na bunker,tak to bude pekné miesto,keď ho dokončia.Vlastne už teraz je.Vezme do ruky plechovku s hnedou farbou a opýta sa.*Nemôžem natrieť okenice?
Hííí.Preboha!*konečne sa rozpamätala.*Však dnes je ten bunker.Sakra.Ja som na všetko zabudla*plesne sa po čele.Otočí sa a rýchlym behom mazá z Pobrežia na izbu.Pohľadá v skrinke štetce,vodu,kelímky,temperky,vodovky,nahádže to do tašky a ide naspäť na pobrežie.Pričom aj tentoraz si dôkladne davá pozor na schody*Ach,ja mám takú hroznú pamäť.Ale nieje teraz čas na ľutovanie sa,ale na to aby som rýchlo behala do lesa.*Trvalo jej to 5 minút,kým tam prišla*Hejj tu som.*kričí z diaľky.Dúfa,že ju niekto bude počuť,pretože tam vidí kopu Rewoarčanov*
*Zo síce neuveriteľne honosné "slečna vedúca" sa jej zdvíha žalúdok, cíti sa tak staro a opotrebovane... * Zdravím Nube! * Zakýva jej, nadšená, že už sú štyri, že im práca pôjde predsa len rýchlejšie. Pri slovách Tayri sa zvedavo nakloní nad jej krabicu, skúmajúc tie zázraky...* Páni! Bude to geniálne... Gombíky? * Trhne sebou, pri tom nápade s odznakmi neovládne nadšené chichotanie.* Bude to dokonalé... Samozrejme, môžeš natrieť okenice... A voda... * prižmúri oči, rozpamätávajúc sa, kde je to miesto, kde si namočila topánky, keď kráčala cez trávu.* Niekde tamto... Ťažko sa to hľadá v tráve, mám isť s tebou, či si dáš pozor?* cez tvár jej preje starostlivá maska, vážne nechce aby si niekto ublížil, to by si neodpustia.* Ja pozametám vnútro... Hay? * Prekvapene nadvihne obočie a zakýva jej už z diaľky, takže predsa len ich bude poriadna kopa!* Ahoj!
Nejak to už nájdem. *Povie a začne hľadať v tráve. No zrazu spadne do niečoho mokrého.* Á. Našla som ju. *Povie a postaví sa z tej vody. Potom si zoberie vedierko, a naplní ho vodou. Keď príde späť k bunkru všimne si, že je tam už omnoho viac ľudí.* Hayley, Noa! Ahojte! *Usmeje sa , a ide k okenici, aby umyla sklo. Potom podíde k vedúcej a s úsmevom povie.* Nečakala som že sem príde toľko Rewoarčaniek.
*Hlasno sa pozdraví,keď príde ďalšia žltá.A potom ďalšia.*Ahojte.*Zohne sa po štetec a namočí ho do farby a pristúpi k okenici,keď ju vyumýva s handričkou.Sklá boli čisté priehľadné,preto sa Noa snažila čo najmenej ich namaľovať.Začala natierať farbu zhora nadol.Farba Noe príjemné voňala a tu na lúke ju z nej ani nebolela hlava.Znova namočila štetec a natrela ďalší kúsok.Pretrela znova to isté miesto a pustila sa do ďalšej časti rámu.*
*Pribehla k nim celá zadýchčaná od toho behu*Ahojte*pozdravila sa.Položila tašku na zem,trochu sa vydýchala a vytiahla z nej tempery atď.Vytiahla štetec a skríklla.Bol na ňom pavúk.*Ježiši.Pomoc!
*Rozlepí oči. Ožiari ju svetlo.*Nee,prestaň* zakýva pred očami ale nepomáha to. Tak opatrne otvorí jedno a potom druhé oko. Celú izbu osvetlovalo slnko. Koľko môže byť hodín? Pozrela sa na hodinky a zrazu vyskočila akoby ju zasiahol elektrický prúd. *Preboha?* vypleštila oči. Už dávno mala byť pri bunkri. Ako je možné, že tak zaspala. Ako je to pravda, že včera v noci moc nespala ale že to trebalo teraz dohnať... Musí sa poponáhľať. Čo je za primusku, keď ani toto nestíha. Schmatne tašku vecí, ktoré ešte našťastie včera večer prichystala, obsahovala veci, ktoré chce do bunkra zobrať. Ani sa nepozrela do zrkadla (kto vie či by to prežila) a bežala dole schodmi. Natrafila na pár ľudí na chodbách ale vôbec si ich nevšímala. A to sa jej málo neoplatilo. Raz skoro trafila do čalúnenia, druhýkrát zlomila nohu. Jasné len skoro ale veľa nechýbalo. Ale teraz už beží v lese. Pričom sa musí pozerať na žlté stužky aby sa nestratila. Veď tu bola len raz a aj to bolo dávno. Ale bez väčších ujmov na zdraví natrafila na hlúčik Rewoarčanov. Teraz už spomalila na tempo normálneho človeka pričom sa obzerala za seba či niekde nevypľuľa plúca. Usmiala sa na Rewoarčanov a pred bunkrom spadla do trávi * Pf,konec*nádych,výdych* prepáčťe,..pfu, že meškám*nádych nádych nádych :)*
*Rozrastajú sa, úsmev sa jej ešte viac roztiahne po tvári. Do rúk vezme metlu, zhrňujúc z nej akési špinky, aby sa mohla pustiť do upratovania... Pohľadom sleduje Tayru, či sa im nestratí v tom rybníku, v prípade potreby by určite zvládli aj nejakú záchrannú akciu, v rámci kolegiality, no nie?* Jééj Noa... ta hnedá sa tam bude hodiť... * Nakloní hlavu, aby skontrolovala jej prácu, a musí priznať že sa jej to celkom darí.* Bude to dokonalé! * Z tváre jej nezachádza úsmev, pri Hayleninom objavení pavúka sa len uvoľnene usmeje, drobného tvora si vezme na ruku a položí ho do trávy, aby si našiel lepší domček, ako štetce jednej z jej zverenkýň. * Môžeš niečo namaľovať na stenu... určite niečo zaujímavé vymyslíš... hm? * Chcela ešte niečo povedať, no upúta ju splašene bežiaca postava v diaľke... Až z blízka ju spozná a musí sa smiať... ona by také tempo nezvládla.* Alexis? Niekto ťa naháňal? * zachichoce sa , sledujúc jej biedny stav, po behu na dlhú trať.*
*Hore,dole.Hore,dole.Takto to pokračuje ešte pár minút.Pri sústredení na svoju prácu,ani nezareaguje na pavúka na štetci,ale ďalej maľuje okenicu.Pri práci si oblizuje pery,ako človek veľmi zabraní do práce a len nie veľmi artikulujúc,aj keď sa do odpovede naozaj vložila,odpovie vedúcej na pochvalu.*Ďakujem.*Olizuje si naďalej pery a natiera posledný roh okenice.Nebol natoľko veľký na to,aby to za chvíľu nezvládla.Položí plechovku so štetcom a farbou na parapetu a ustúpi pár krokov dozadu,aby sa pokochala svojou maliarskou prácou.Okenice ešte nikdy nemaľovala.Farba ešte stále príjemne zaváňala.*Ahoj.*Prihovorí sa svojej prefektke,ktorá leží na zemi v tráve.Ešte raz sa pozrie na okno a podá Alexis ruku,keď k nej pristúpi,aby sa tam len tak nerozvaľovala a šla im pomôcť.*
*Zahodila štetec a čakala či ten pavú zlezie.Zliezol.Nuž si vydýchla,vzala ho vytiahla z tašky tempery a vodu.Začala malovať ten bunker.Ale okamžite sa odtiahla.Bojí sa,že to nezvládne.*Ach.Povie si.Fakt by som to mala robiť? Čo keď zas niečo pokazím?*povie si smutne.Poobzerala sa po okolí.Videla,že niektorí robia to isté.Trochu smutným pohľadom na nich pozerala,akokeby čakala,že jej niekto príde pomôcť*
*Zem je trošku studená ale nedokáže sa postaviť. Ešte nie, musí ten beh predýchať. Je to ďalej ako si pamätala alebo to už len kvôli tomu behu? Ale takto sa jej dobre ležalo. Sledovala ostatných Rewoarčanov ako usilovne maľujú bunker. Je taký dobrý pocit vidieť ako spolupracujú a ako všetci prišli. Dávno nezažila, že by sa to toľkí stretli. Blažený pocit. Nad Amay sa len usmiala * Ha,ha,ha teta vedúca. Viete jaký šprint som dala? Podľa mňa by som aj pumu predbehla a to všetko len pre tieto detská * ukázala prstom na rewoarčanov a žmurkla na nich *.. a jasné, že kvôli vám. Ale robiť sa mi po tom behu vôbec nechce, takže..* potmehútsky úsmev a ruky si dala za hlavu*.. ja budem kontrolovať či to robíte dobre* zasmiala sa a zatvárila sa veľmi dôležito.Usmiala sa na Nou,ktorá jej pokúkla ruku* Vďaka ale ja si tu ešte trošku poležím* usmiala a žmurkla na ňu. * A jasné skoro som zabudla. Môžem byť dizajnérka v bunkri? Mám tu pár vecí na rozveselenie. *pozrela sa na vedúcu či nemá nejaké výhradky voči tomu*
My by sme neušli.. * Žmurkne na ňu, zametajúc špinu, sledujúc ju cez okno. Nechce otáľať aby si o nej mysleli, že nič nerobí, keď to už všetko zorganizovala. Po celej miestnosti robí drobné kôpky, ktoré postupne zmieta na jednu veľkú, aby tak predišla rozneseniu prachu na všetky strany. * Hay nemáš čo pokaziť! Je to naša klubovňa, takže nech nakreslíš, čokoľvek a akokoľvek, určite to bude dokonalé! Ale ak chceš, môžeš Alexis pomôcť upraviť vnútro búdky... Aj Noa sa môže pridať ak chce... * Veselo na ne žmurkne, neopúšťajúc ju, jej nadnesená nálada.* tiež som doniesla nejaké veci... * Zohne sa aby prach ešte zmietla na jeden lopárik a vysypala ho vonku do vreca ktoré doniesla.* táákže... mám tu... * Nakukne do svojej večne preplnenej začarovanej tašky, vyťahujúc z nej dve skladacie stoličky, pár obrázkov, pastelky, výkresy, vázu na kvety s gýčovým vzorom pastelových farieb, lapač zlých snov, i keď sa neplánuje že tam niekto bude spať, a vankúše... Tých sem postupne doniesla vari zo desať. * Dnu je ešte zrolovaný koberec, ktorý mi sem pomohol doniesť školník ...* Ukáže do neznáma, hrdá, že vari na nič nezabudla.*
*Vezme si späť ruku.Nechá Alexis Alexis a ide sa pozrieť na tú kopu vecí,ktoré vedúca vyťahuje za tašky.Zdá sa jej,že ich je nejako veľa na to,aká je tá taška malá,ale nenamieta,pretože jej mama má takú tiež.Vezme do ruky jeden z menších obrázkou,kým si Alexis oddýchne a pozrie sa na krajinku.Vysoké topole okolo cesty.Tak ako sa sadia všade po Derethii a ako si ich pamätá spred chvíle.*Asi sú všade rovnaké.*Pošuškala sama sebe a následne sa opýtala ostatných.*Môžem ho zavesiť nad dvere?*Zamávala obrázkom nad hlavou.Po chvíli prestala mávať,aby sa naňho mohli všetci pozrieť,hlavne Alexis,keď je už teraz dizajnérkou bunkru.*
Fuh*vydýchla si.Takýto šok ešte nezažila*Odporné pavúky*mrmlala si sama pre seba.Nuž začala maľovať.Bola zvedavá čo s toho vznikne.Najprv na bunker napísala Rewoar.Veľkým tlačeným.Potom sa to pokúsila ešte vymaľovať*Jeej*povedala tichúčko a neiste*
*Dobre sa jej tam ležalo ale blbo ked že všetci okolo nej pracovali. Tak vééľmi neochotne a ťažko vstala a vyhrabala z tašky veci, ktoré priniesla. Bolo tam všetko. Žlté balóniky, všelijaké pingvin hračky a veci a samé smajlíkovské nálepky. Páčia sa jej tie veci. *Takže kto mi príde pomôcť? * pozrela sa na ochotné baby ale nečakala na ich odpoveď a vošla do bunkra. Balóni prilepila k stropu a k stenám,stužky len tak poprehadzovala po miestnostiach a smajlíky lepila kde len videla. Na podlahu,na stenu, na okno. Ešte jednu nenápadne aj na chrbát vedúcej. A ešte jedna maličkosť. Vytiahla pero. * Teraz sa na chvíľku nepozerať* usmiala sa. Po pár minútach vyšla z bunkra. * Teraz sa už môžete ísť pozrieť* bunker bol ako po výbuchu. Ale po slnečnom. Všetko bolo žlté a pinginovské. Ale bolo tam aj niečo originálne. Na papieriky napísala samé krátke vety ako napr,* "Raz Rewoar,naždy Rewoar" "Nie sme fakulta my sme rodina" "Nie je umenie sa smiať ale iných rozosmiať" "Aj keď sme niekedy nespolušné srdce máme na pravom mieste" * a podobné vecičky. *Tak ako sa páči?* svoj pohlad usmernila na vedúcu*
Noa samozrejme!* prikývne, prehrabávajúc sa v taške, hľadajúc to, čo tam včera večer narýchlo dala, ako spomienku na tento večer. A skutočne, je to tam! Strčí si to zatiaľ do vrecka nohavíc, očakávajúc na správnu chvíľu... Keď spomenie Alexis, aby sa nepozerali, vykročí, aby prezrela aspoň dielo, ktoré nakreslila Hay, a je, úprimne povedané, ohromená.* Páni! A ty si sa bála! * zachichoce sa, sledujúc ten nadpis ich fakulty, s akosi zbožnou úctou. Rewoar, ich a ničí iný, za nič by ho nemenila!* už? * vykukne spoza steny, zvedavo nakukujúc a nevie čo povedať... * Ako ste to spravili? * Pred vstupom sa vyzuje, aby nepošpinila ten sýto žĺty koberec, čo sem dala dovliecť. Cíti sa tam, akosi pokojne, ich malý domček, na lúke, kde môžu páchať všetky zverstvá...* Nemám slov, je to dokonalé! Dievčatá, klaniam sa... * Vystrúha smiešnu poklonu, pri ktorej jej lietajú vlasy okolo tváre. Takto možno aj ostatní uvidia tu nálepku čo nosí na chrbte, a ani o nej nevie.* Dnes už toho asi veľa neurobíme hm... Asi upraceme plechovky a pôjdeme, akurát na večeru, čo vy na to Slnečnice? * Žmurkne na nich, prechádzajúc po miestnosti, jemne sa dotýkajúc niektorých predmetov, akoby ich skúmala, čítajúc odkazy, dojatá, tak veľmi nadšená.*
*Poraduje sa,keď môže tú večne prítomnú panorámu vyvesiť nad dvere.Najprv sa pozrie na dielo Hayley.*Skvelé Hay.Teraz bude každý vedieť,že tu bývame mi.*Povie nadšene a vojde,keď je už všetko na mieste.Páči sa jej tá kombinácia žltej a žltej,ktorá je všade nachádza.Zasmeje sa.Všade okolo sú smajlové nálepky.Pristúpi k zárubni a nahmatá malý klinček vytŕčajúci zo steny.Natiahne ruky nad hlavu a snaží sa trafiť obrázok na klinec.Po chvíli sa jej to podarí.Obrázok síce vysí trochu nakrivo,ale predsa len vysí a to sa jej pozdáva viac,ako by mal zapadať prachom.Opráši si ruky od toľkej úmornej robotym,ktorú tu dnes predviedla a obzrie si nápisy na papierikoch.*Počkaj ja ti pomôžem.*Povie ochotne vedúcej a vezme plechovku,s ktorou maľovala,a odprace ju.Potom začne všetky veci čo priniesli odnášať do ich žltého domu.*
Och...ďakujem*poďakovala sa všetkým za pochvalu.Ani netušila,že za jedno slovíčko Rewoar si vyslúži toľko pochváľ.Nachvíľu sčervenela.Bola rada,že ju niekto pochválil.Vzala ďalší štetec a meno našej fakulty orámovala čiernou farbou.Pôvodne namiesto neho chcela namaľovať motýlika,ale keďže nemá 6 rokov,tak si povedala,že sa pokúsi namaľovať niečo,čo nepripomína detskú kresbu.*Ani som o sebe nevedela,že mám taký talent*povedala a potešila sa.Bola so sebou spokojná.Konečne*
Nie,nie ešte nie. Ešte chvíľočku* zobrala si vankúšik, ktoré priniesla teta vedúca. Veľmi milé od nej ovšem.Načarbala na vankúš svoje meno. A hodila vankúš do jedného kúta žiarivo žltého bunkra. A pozrela sa na tašku, ktorá ešte ukrývala jedno malé tajomstvo. To jej. Veľké macko,ktorú jej darovala Olivka.Tá sem patrí lebo sem bude chodiť často keď bude smutná. Už len pohľad na ten bunker vie človeka rozveseliť. Teší sa na to. *Dobre už môžme ísť* spokojne sa usmiala a postavila vedľa vedúcej* Baby ste straštne šikovné.Urobili sme to krásne. A teraz máme vlastné hniezdočko len pre žltých. Lebo *nadýchla sa s z plných pľúc zakričala * Raz Rewoar navždy Rewoar
*Sleduje ich počínanie, od obrázka, ktorý pribudol Nolinou zásluhou nad dvere, cez čierne orámovanie mena ich fakulty až po veľkého maca a vankúš, ktorý celkom dokonale zaparkoval v kúte.* Máš pravdu, raz rewoar, navždy rewoar... * Zopakuje nostalgicky, zavrúc dve plechovky s farbou, vlastne vďaka pomoci Noi tam uč nič neostalo. Ešte narýchlo skontroluje, či nič nezabudli a a kývne dievčatám aby opustili klubovňu, nech môže zavrieť a zamknúť. Kľúčik schovajú na dvere, tam ich nezasvätený nenájde.* A niečo tu pre vás mám! * Hrdo sa usmeje vyťahujúc z veľkého vrecka päť čokoládových figúriek žabiek. Jej súkromná závislosť, čokoládové žabky! Každý pre jednu, Alexis, Tayru, Hayley, Nou a Nubelunu, lebo bez nich, by to tu dnes nebolo tak dokonalé!* Chňap, na pamiatku... * Nakloní im dlane, aby si každá vzala jedného čokoládového žabiaka.*
*Nechá sa dobrovočne vyhnať z bunkra a zastane pred dverami.Začína sa jej to tu páčiť.Žlté meno je pekne zvýraznené čiernou tak,že ho už nikdy neprehliadne a dúfa,že nezabudne cestu.Je to síce nepravdepodobné,ale aj tak si ju bude musieť cestou na izby zopakovať,veď istota je guľomet.*Jedna veľká rodina.*Pridá sa k citovaniu ich familiárnych hesiel a čaká kým Amaya ich búdku nezamkne.Prvý krát bola v žltom dome a rozhodla sa,že keď bude raz veľká,tak bude mať dom vymaľovaný na žlto.Nech pekne žiary medzi tými ostatnými.Vzala Amayi z ruky žabku,ktorú im ponúkla.*Vďaka,to som potrebovala.*Pozrela lačne na žabku vo svojej dlani a zaradovala sa.Často mávala deficity cukru z veľkej mozgovej činnosti.Otvorila svojho žabiaka.*Dobrého sa všade veľa zmestí.*S touto vetou si ho celého strčila do úst.Trčala len malá nožička,ktorú sa tiež po chvíli stratila v jej ústach,lebo zvyšok sa už roztopil a uvoľnil miesto.*Teraz možno aj zvládnem cestu na izbu.*
*Ustúpi dozadu a pozrie sa na meno Rewoar,ktorý namaľovala*Pekné*povie.Všimne si,že jej Am ponúka žabku.*Ďakujem...mňam*hltavo sa na to žabku pozrie.Vezme ju,otvorí balík a zje ju.*Hmmm....dobrá*usmeje sa.Zbalí si veci a usúdi*Už by trebalo ísť na izby či?*opýtala sa a čaká na odpoveď*
No poďme, v tme by sme sa ešte stratili...* Narýchlo zamkne a kľúčik odloží, spokojná, ako to dnes dopadlo. Obzrie, či na niečo nezabudli, a vykročí cez vysokú trávu smerom do školy. Taška, ktorú nesie akosi zvláštne odľahčené, o všetky tie poklady, čo tam nechala. Usmieva sa, podvedome nadšená, ako to dnes výborne dopadlo, ich vedie celkom rýchlim krokom, kým vidia na cestu. Postupne zo stromov strháva žĺte mašle, aby ich úkryty nenašiel nik iný, ako pravý rewoarčan... teraz už len sa poriadne najesť a dať si kúpeľ, kde by celý dnešný deň zhodnotila. Dnešná prerábka bunkru, sa im skutočne zdarila!*
*Otočila sa a vybrala sa za Amayou.Už nevenovala bunkru svoje pohľady,lebo by asi museli ostať nocovať tu.Dnes musí všetko povedať havranovy,ktorý nič nevykráka.Podskakovala po ceste a pozerala okolo seba.Les,veľa stužiek.Cesta s topoľmi,menej.Lúka,okolo Akadémie a konečne Nádvorie.Noa sa už tešila svojej teplej posteli,ale ešte predtým výdatná večera z volských ôk a potom hajaju.*Ahoj.A dobrú no.*Skríkla všetkým v klubnovni a vybehla do svojej izby.Fakultné stretnutia mali aj svoje výhody.Mala s kým ísť do hradu.*