close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Étienne Léidiàn profil

9. srpna 2012 v 18:59 | malý veterný mlynček |  Étienne Léidiàn
 Základné informácie
 ... človek ... nadanie mysle (zvuk smrti) ... cudzinec ... 21 rokov ...
"Abraxas, galla, galla, tsé, tsé!"



Narodenie tejto bytosti prebehlo ako mnohé ďalšie v tej dobe. Za ranného brieždenia priviedla ustatá žena na svet malého chlapca. Stihla ho pomenovať, dokiaľ skonala. Neskôr Étienne sedával na lonách cudzích žien, ako to bolo zvykom na takýchto miestach a potom sa hneď otočili k iným. Od tých dám sa nikomu nedočkalo pohladenia, či milého slova. Tam sa dobre sedí keď je chlapec malý, keď je väčší tak je mu lepšie keď loná sedia na ňom. Nezapadol v miestnom svete a každý od neho bočil. Ľudia sa totižto neradi rozprávajú o smrti. Ako je to len možné, držia sa pri živote. Preto mal jedného priateľa, v rovnakom veku ako on, keď sa ešte deti ničoho neboja a neberú na vedomie starosti rodičov.

La Crique ležala na lôžku. Dýchala ľahko a hybko. Dostala chrípku, ktorá sa rozšírila po škole v meste. Étienne sedel vedľa nej. Na neho sa nikdy nič nechytilo a tak jej čítal z knižky. Príbehy malej Alice pod lentilkovníkom ju vždy zaujali. A tak on čítal stále dookola tie isté frázy, ktoré ona poznala naspamäť a mrmlala si ich popri tom pod nos. Zrazu sa v Étiennovích ušiak rozozvučal nepríjemný štrkot štrkáča. Bol ohlušujúcejší ako kedykoľvek predtým. Iba raz niečo podobné zažil, no to si už takmer ani nepamätal. Bolo to priskoro na to, aby si to hocijaké dieťa mohlo pamätať. Tak blízka osoba a predsa len tak vzdialená. Oči sa mu rozšírili. Splašene sa pozrel na La Crique. Bola to jeho kamarátka. Obzrel sa po miestnosti. V rohu sa chúlila na stoličke dozor konajúca sestrička. Malý Étienne sa za ňou rozbehol a chcel ju pritiahnuť k svojej kamarátke, ktorá ležala bezvládne na posteli. "Prosím, pomôžte jej!", pozrel sa na sestričku so strachom v očiach dúfajúc v pomoc. No sestra bola bezmocná a Étienne pocítil bremeno straty ďalší krát. Vždy vedel, že to príde. Istým spôsobom to tušil, no napriek tomu sa s tým nevyrovnával tak ľahko.

Nepríjemné syčanie štrkáča ho sprevádzalo deň čo deň častejšie. Až si ľudia začali myslieť, že on prináša skazu a smrť pre ich životy. No chlapča vždy len podotklo to, čo sa neoddialiteľne blížilo. Začali si všetci myslieť, že je akýsi pán smrti, dokonca nejaký boh. No vyhnúť sa mu nedalo, ak sa niekto sebe viac snažil, tak pri stretnutí s ním sa snažil čo najrýchlejšie vzdialiť, aby nestihol chlapec otvoriť ústa a prehovoriť. Preto aj časom nadobudol predstavu, že je naozaj bohom smrti. Že to on je tým zvestovateľom, ktorý ma v moci ľudský život, ešte si neuvedomujúc, že aj ten jeho sa postupne ale isto kráti.

Jediný kto sa mu odvážil skrížiť cestu bola stará vedma. Nikto sa k nej nepribližoval pre jej tajomnosť a silu. Všetci verili, že má mnoho darov z nebies, no napriek tomu žila samotársky život na okraji dediny, kde sa človek zatúlal len málokedy. No Étienne dnes zamieril do týchto končín. Už zďaleka počul syčanie štrkáča, no keď sa pozrel starej žene do očí, videl v nich poznanie, ktoré sa mu práve odhalilo. Vedela to. A ako smrtná chmára, ju roj múch obletoval. A tak len mlčky stál vedľa. "Dovidenia.",povedal napokon a odkráčal preč. Nevedel čo ho sem zaviedlo. Bola to stará žena, alebo nejaká iná pohnútka, čo ho pritiahla na toto miesto?
Nasledujúce dni ho mátalo jeho zmätené chovanie voči tej žene, prečo ju vyhľadal? Vedela niečo, čo on nie? Nedalo mu to a preto sa postavil a mlčky vykročil cestou, ktorou sa bral nevedomky včera, no teraz už s jasným úmyslom. No zarazil sa, keď zbadal starú ženu pred sebou. Skryl sa za neďaleký múr, a pozoroval ju s neskrývaným záujmom, ktorý ani pre ochranu múru, skrývať nemusel. Žena asi preto, že vedela, že ju sleduje, alebo z iného veľmi tajomného dôvodu, ako jej osoba samotná a pustila do predvádzania jedného cirkusového "triku". Povedali by ste, že je to len roztopašné zaklínadlo, ale niekedy by sa predsa len mohlo zísť. "Abraxas, galla, galla, tsé, tsé!", povedala babka stará. Všetky muchy sa zniesli na zem. Ako potvory, ktoré možno skrotiť. Na povel si ľahli na zem. Étienne tie čary odpozoroval a všetko podrobne doma napodoboval. No skôr ako sa stihol viac dozvedieť, musel ísť vedme na pohreb. A tu z úcty a na pamiatku, postavil k jej nohám mušiu hliadku. Tá sa pri jej nohách váľala.


Tak sa naďalej v tom svete potĺkal. Ďalej všade smrť chodil zvestovať. Všetci sa stránili tohto človeka. No prešla dlhšia chvíľa a do mesta zavítal cudzinec z iného sveta. Túlal sa svetmi a žiaden kraj preňho nebol vzdialený. No na meno mu Étienne neprišiel. Jediné čo vedel, že to bola tá jediná chvíľa, čo návštevníkovi stačila, aby odhalil, čo je na tomto svete zač. No aj to ho z toho sveta zachránilo a na Fináliu prinieslo. Muž z neznáma pristúpil k Étiennovi odzadu a povedal mu len dve vety: "Bolestné tajomstvo bohov a kráľov, totiž, že ľudia sú slobodní. Slobodní, Étienne. Ty sa o tom dozvieš, aj keď títo tu to nevedia."
Étienne sa prebudil neskôr niekde v hlbokom lese, kde sa ani srnka nehne a kam sa vtáčiky neodvážia. A bol tam sám, bez ľudského pomíňania, len jeho život sa tu krátil.


Vizitka: Mladý to zrodenec jablone, o ktorej nič nevie. Možno až drzí, alebo falošný sa môže na prvý pohľad zdať. Nikomu sa neotvorí, na tvári vždy masku nosí. Vlastne on sa už skoro svojou maskou aj stal. Zaklínač múch a pánko veľký, ktorý smrti velí. Povedali staré tetky Francie.

Nosí sa ako hrdý pán, v tesnom šate pohľadnom, no nie priveľmi sviatočnom. Skoro by všade aj všade zapadol. Vyzerá skoro až nevinne, no vzhľad niekedy človeka veľmi kruto oklame a pripraví mu malé prekvapenie.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama